Môžete mi napísať na boriskacani@gmail.com

www.suchydom.webnode.sk

Korupcia naša všadeprítomná.

29. dubna 2009 v 17:36 | Boris Kačáni
Dosť dlho som sa chystal napísať článok, kde by som zverejnil, ako to v biznise chodí. Nebolo to jednoduché, táto téma je "žeravá" a ako ste si isto všimli, nikde žiadne konkrétnosti o tendroch, korupcii a úplatkoch nie sú, nikto o tom veľmi nepíše. Tento článok je určený hlavne tým, ktorých zaujíma trochu pozadie skorumpovaného biznisu, ktorý je ako rakovinové metastázy prerastený skrz naskrz našou spoločnosťou.

Hneď na úvod chcem poznamenať, že všetko čo v tomto článku uvediem je pravda. Nič som si nevymyslel, nič som neprikrášlil. Z pochopiteľných dôvodov nespomeniem žiadne mená, či firmy. Nakoniec, nemám v úmysle písať obžalobu, chcem len ozrejmiť verejnosti, ako to u nás beží.

Robím si svoj biznis na Slovensku už bezmála 16 rokov, prežil som všetky vlády, ktoré sme tu mali, "vyžral" som si všetky prúsery a odolal všetkým polenám, ktoré nám hádzali politickí bastardi pod nohy. Uvádzam to len preto, aby som zlegitimizoval moje tvrdenia, aby si niekto nemyslel, že táram a varím z vody. Ešte pre úplnosť dodávam, že nikdy som nebol v žiadnej strane, nikdy som nespravil ani jediný biznis po politickej známosti.

Veľa sa hovorí o korupcii v štátnom sektore, veľa sa hovorí o predražených výberových konaniach. Veľa sa hovorí o možnosti ušetriť, ak by sa štátne zákazky realizovali za nezmanipulované ceny. Úplne na úvod spomeniem jeden biznis, ktorý sa skutočne stal a ktorý vám plasticky ukáže, o aké sumy tu ide. Ten biznis som nerealizoval ja, ale jeden môj veľmi dobrý kamarát, ktorého poznám vyše 20 rokov a verím mu na sto percent.

Nemenovaný štátny podnik. Priateľ dostal zákazku v hodnote 250 tisíc korún. Približne 50 tisíc bol jeho zisk. Teraz sa podržte. Fakturovalo sa 750 tisíc! Tých pol milióna išlo do kešene tých, ktorí biznis odklepli. Takže tu je jeden drobný príklad o aké "šušne" sa hrá.

Logická otázka znie, ako je to možné? Veď sú zákony o verejnom obstarávaní, mali by sa robiť výberové konania, mali by byť zalepené obálky, tak ako to tí bastardi robia? Nie je to až také zložité, tých fínt je viacej. Dokonca tvrdím, ak zainteresovaní chcú, neexistuje sila, ktorá by manipulácii zabránila. Tak jednoduché to je. A zainteresovaní chcú, to mi verte!

Ak má niekto možnosť, môže si všimnúť, že s príchodom nových riaditeľov, námestníkov, županov, primátorov, rôznych úradníkov zrazu začnú dostávať zákazky nové firmy, ktoré sa záhadne držia pri zdroji dovtedy, dokedy sú títo politickí nominanti vo funkciách. Je prirodzené, že nikto z tých firiem vám nič nepovie, lebo je to pre ne neuveriteľný zdroj peňazí. Navyše podnikateľské prostredie na Slovensku ja natoľko zdeformované, že korupcia a úplatkárstvo sa už dávno prestali brať ako zločin, naopak, stalo sa to úplne normálnym, bežným a dokonca je už pomaly geneticky zakódované v hlavách podnikateľov, že inak to nejde, bez úplatku nie je možné dostať sa k zákazke! Preto aj neúspešní uchádzači o zákazku veľmi často mlčia, čo často, vždy, lebo sa zmieria s tým, že ten kto vyhral bol silnejší v "kramflekoch", dokázal viac ponúknuť, mal lepšie známosti. Choré, však? Nakoniec, je takmer nemožné niekomu niečo dokázať.

Manipulácia s výberovými konaniami je veľmi jednoduchá. Úplne najprimitívnejší spôsob je, ako nám to predviedol Divný Janko s nástenkovým biznisom. Utajiť, dohodiť svojim, uzavrieť nevýhodnú zmluvu a hasla fajka, môžu im všetci fúkať práškový cukor do análu. Ďalšou možnosťou je, zohnať ponuky "do počtu". Aby sa naplnilo zdanie, že je viac uchádzačov, výberové konanie sa nezverejní a ten kto má vyhrať, zoženie si ešte dve ponuky, drahšie ako má on sám. Verte, to je minimálny problém, lebo to isté je ochotný spraviť aj on, keď za ním príde niekto známy s tou istou prosbou. Čudovali by ste sa, aké sú ponuky "rovnaké" na jednu zákazku, často skopírované kompletné vety, len čísla sú zmenené, tak aby to "sedelo".

Čo však ak treba zalepené obálky, ktoré sa otvárajú naraz, spoločne, za prítomnosti všetkých zúčastnených? Ani toto nie je veľký problém. Z nejakého dôvodu u nás neplatím pravidlo, že najlacnejšia a najdrahšia ponuka sa automaticky vyraďuje. Nie len to. Praxou je, že následne sa ešte individuálne "rokuje" s každým uchádzačom, údajne kvôli ďalšiemu zníženiu ceny. A aký je postup? Vyvolenej firme sú prezradené ceny ostatných. Tým môže vyvolená firma znížiť svoju ponuku tak, aby bola najlacnejšia. Naoko potom vyzerá všetko v poriadku, oficiálne vyhrá najlacnejší. Samozrejme tie dodatky si už potom málokto všimne, že konečná cena je aj dvojnásobkom pôvodnej.

Ďalšou možnosťou je vypísať výberové konanie takým spôsobom, že podmienky dokáže splniť iba jedna, vyvolená firma. To nie je žiadne veľké umenie a bežne sa to praktizuje. Je to jednoduché vtedy, ak sa obstaráva nejaká vec, alebo materiál. Príklad? Hypotetická zákazka na ochranný náter nejakých veľkých oceľových konštrukcií, nejaká štátna firma. Chceme, aby farbu dodával vyvolený. Do podmienok výberového konania vyšpecifikujeme tak konkrétne parametre materiálu, aké nemá nikto iný. Totiž farby sa medzi sebou líšia v mnohých vlastnostiach a úplne rovnaké nemajú žiadni výrobcovia. Tento "systém" možno použiť univerzálne, napríklad pri autách, videli sme to keď nakupovala Generálne prokuratúra, aj keď podmienky boli všeobecné, spĺňalo ich iba jedno luxusné Audi a takto by sme mohli pokračovať do nekonečna. Jednoduché, však?

Tieto praktiky zašli až tak ďaleko, že poznám veľa firiem, ktoré sa automaticky nezúčastňujú výberových konaní pre konkrétne inštitúcie, alebo firmy, lebo už sa vie kto vyhrá a robiť komplikovanú ponuku na dopredu stratenú vec je zbytočnou stratou času a nervov.

Netvrdím, že všetky zákazky majú takú "vatu" ako som uviedol v príklade na začiatku. Ale tých 10 až 20% je minimum, čo sa na šábach vypláca. V tom konkrétnom prípade, ktorý som uviedol vyššie, jednoducho bola možnosť ukradnúť toľko, tak sa využila! Stalo sa to v jednom štátnom podniku, ktorý je aj dnes ešte štátny. Šábu dostali úradníci na stredných postoch, lebo pre top manažment to bola špina, drobná a nezaujímavá zákazka. To len na zamyslenie, aké sumy asi berú tí najvyšší.

Inak neprekonateľnú "maržu" si nahodil Divný Janko. To len dokumentuje tú nenažranosť a nehoráznosť, čo si naši pajáci dovolia. Za dve, primitívne vyzerajúce logá, ktoré ak to preženiem boli "vytvorené" za 30 minút, si "vybral" vyše troch miliónov korún! Ak to znovu preženiem a poviem, že reálne mohli stáť 100.000 korún, tak zisk bol okolo troch tisíc percent! Tak to je už iné kakavko!

Za Mečiara to bolo extrémne, bolo veľa štátnych podnikov, hejná hladných a chamtivých úradníkov, ktorí vedeli, že majú možnosť kasírovať len po dobu vtedajšej vládnej moci, brutálne kradnutie všade, takže žiadne morálne zábrany, len rabovať. Dokonca poznám prípady, kedy si na drzovku úradník pýtal úplatok, bez hanby, priamo aj od cudzieho. Za Dzurindu sa to trošku zlepšilo (aj keď nie nejak extrémne), znižoval sa počet štátnych firiem a hlavne sa začali ľudia trošku báť. Nastala doba, že aj keby ste chceli korumpovať, pokiaľ ste neboli doporučení, pokiaľ ste nemali "dobré referencie" spoľahlivého korumpátora, úplatok vám bol odmietnutý, zo strachu pred prúserom. Čiže na korupciu bolo treba mať ešte aj známosti! S nástupom boľševika sa situácia zhoršila, korupcia nadobúda obludné rozmery.

Chcem ubezpečiť všetkých, že skorumpované tendre a zákazky je možné bezpečne identifikovať. Akákoľvek, aj najmenšia nezrovnalosť jednoznačne hovorí, že niečo nebolo v poriadku. Tie úbohé vykrúcačky s kontrolami, to sú len také mimikry, hry lupičov, ktoré majú za úlohu naťahovať čas, aby sa stihlo čo najviac vyrabovať, prípadne dúfať, že sa to nejako uprace a ďalší škandál dá zabudnúť na predchádzajúci.

Tie znamenia, že sa kradlo sú väčšinou podobné. Ak vznikne firma pár dní pred zákazkou a dostane stámiliónovú robotu, je to viac ako jasné. Ani netreba pátrať na internete, kto je za firmou a aké sú napojenia "oficiálnych" konateľov na politických zlodejov. Ak je výberové konanie zadané priamo, bez zverejnenia, taktiež nemám najmenšej pochybnosti, o čo ide. Ak je výberové konanie utajené, respektíve bola snaha o utajenie, tak je to tiež jasné. Ak nejaký minister odmieta zverejniť zmluvu s firmou, keď ide o peniaze daňových poplatníkov, aj keď zo zákona je povinný to spraviť, nuž čo si myslíte, prečo tak činí? Lebo je všetko v poriadku?

Pozrite sa na rodiny poslancov, politikov, regionálnych politikov. Všetci do radu sú podnikatelia a všetci úspešní! Čo myslíte, je to v génoch, že práve rodiny politikov sú takí geniálni podnikatelia? Ustrnuli by sme úžasom, keby sme si mohli pozrieť aké zákazky a kde ich dostávajú. Asi vám je jasné, že v súkromnom sektore to nie je.

Pre úplnosť dodávam, že praktiky vyššie spomenuté sa dejú aj v súkromnom sektore. Len s malým rozdielom. Vyplácané šáby sú podstatne menšie, pohybujú sa rádovo v 10 až 15% a zákazky sa väčšinou realizujú naozaj za najnižšie ceny. Taktiež sa prihliada na kvalitu, málokedy som zažil a videl, aby v súkromnom sektore dostala zákazku napríklad na položenie obrovskej liatej podlahy vo výrobnej hale účelovo založená "trojdňová" firma. Takéto niečo je možné len v štátnom sektore, napríklad pri zákazke na elektronické mýto.

Musím už pomaly končiť, aby článok nebol pridlhý. Na koniec chcem poznamenať niečo o mne, aby som zastavil špekulácie, ktoré by sa určite "rozbehli" v diskusii pod článkom. Môžete tomu veriť, alebo neveriť, je to vaša vec, nemám to ako dokázať, ja sám viem že to je pravda. Počas môjho "biznisovania" som nikdy nikoho nekorumpoval. Občas som vyplácal provízie (inak by som sa naozaj musel ísť pásť), ale vždy len na základe faktúry, teda legálne. Dal som aj "všimné", asi dva krát, lenže to nepovažujem za korupciu. To "všimné" som dal po zrealizovaní zákazky, ako malé ďakujem, pričom to dotyční pracovníci, ktorí mi dali zákazku dopredu nevedeli! Bolo to moje rozhodnutie, nikto to nečakal, nikto to nepýtal, bolo to z mojej strany skôr drobné ocenenie seriózneho prístupu a jednania. Samozrejme týmto mojím prístupom som nemal veľkú šancu trvalo sa v nejakých biznisoch uchytiť, ako som už spomenul, po zmenene politických vagabundov som letel ako špinavé prádlo. Na druhej strane však môžem pokojne spávať.

Ak ste pochopili o čom som písal, aká obrovská špina tu je, tak možno pochopíte moju nechuť k všetkému štátnemu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 MoralesLetha MoralesLetha | E-mail | Web | 15. února 2012 v 11:06 | Reagovat

When you're in a not good position and have no money to move out from that, you would have to receive the <a href="http://goodfinance-blog.com/topics/personal-loans">personal loans</a>. Just because that would help you for sure. I take credit loan every single year and feel great because of it.

2 viagra viagra | E-mail | Web | 29. dubna 2016 v 0:32 | Reagovat

Hello!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama