Môžete mi napísať na boriskacani@gmail.com

www.suchydom.webnode.sk

Prehrala naozaj pravica?

27. prosince 2009 v 10:59 | bk
(Písané 9.12.2009) Práve som si prečítal jeden článok, napísaný niekým, kto prednáša na Katedre politológie FiF UK v Blave. Autor v článku glosuje župné voľby a výsledkom je jeho názor (ak to sakra zostručním), že pravica hrozne prehrala a zo starými tvárami pravica nemá šancu na obrat vo voľbách. Keď pravica jasala, ako Ficovi vypálili rybník v Bratislave a prezentovala to ako "historický úspech", množili sa články najrozličnejších chytrákov, ktorí písali o ťažkej porážke pravice vo voľbách. Nuž nie som politológ, alebo ak, tak len taký amatérsky, ale nedá mi trochu na túto tému pok . Lebo osobne mám na to iný názor.

K voľbám. Aj keď cez slzy, nasilu a neochotne som vedel, že súdruh premiér vo voľbách vyhrá. Teraz ešte. Čiže žiadne prekvapko sa nekonalo. Napriek tomu, ak sa na druhé kolo pozrieme z pohľadu boja pravice a ľavice, vôbec to nebolo také jednoznačné.

V každom kraji vyhral nominant vládnej parazitickej dvojky dosť tesne. Ak k tomu pripočítame Bratislavu, tak sa určite nebudem veľmi mýliť, ak napíšem, že to bolo tak pol na pol (odpustite mi, nechce sa mi prácne vyhľadávať presné čísla).

Jedno si treba však uvedomiť. Kto je ten, proti komu stojí pravica. Je to s odstupom najväčší a najhorší populista, akého mohla politická žumpa vyplaviť. Ak si chce pravica zachovať akú takú dôstojnosť a nejaký kredit, tak nemôže spadnúť do takého primitivizmu, ako vládne strany. Hoci to by bola najúčinnejšia metóda, ako súdruhom vytrieť kocúra. Národu sa páči demagógia, táraniny a populizmus, veď na tom vyhral náš recyklovaný komunista voľby, takže najľahšie by bol poraziteľný vlastnými zbraňami.

Uvedomme si, s akým hnusom a špinou dokážu šakali vedení súdruhom docentom bojovať. Už prezidentské voľby naznačovali, že gumené chrbtice sú schopné akejkoľvek špinavosti, len nech im zostane nesvojprávny a lojálny gašparko na podpisovanie úchylných zákonov. To čo vyrábali v župných voľbách, to už bolo exponenciálne ďalej. Kupovanie našich počerných občanov úplne bez hanby a verejne, záplava listov plných klamstiev a zneužitých starostov, vyškerené a vyretušované ksichty straníckych "celebrít" s falošnými úsmevmi každých sto metrov na megabordoch a podobne. Proti tomuto sa ťažko bojuje. To už chce človeka s vlastným názorom a zdravým sedliackym rozumom. Nie ovcu, pudovo priťahovanú demagogickým diktátorským typom.

Ako "politológ amatér" si dovolím malú prognózu. Budeme všetci čumieť ako vírusy do skúmavky, s akými svinstvami sa vytasí súdruh a jeho eštebáci školení v konšpiráciach pred parlamentnými voľbami. Nemám fantáziu, čo to všetko bude, ale bude ešte väčší hardcore, ako pri posledných voľbách, som si istý, ako že zajtra ráno vykukne zase slnko spoza obzoru.

Samozrejme aj ja mám ten názor, že istí vypozeraní a vypálení politici z pravicových strán sú kontraproduktívni. Ale nevidel by som to ako kardinálny problém. Ak by sa v pravici objavili nové tváre, či tvár, šancu poraziť boľševika by mal v dnešnej dobe len vtedy, ak by bol rovnako bezcharakterný klamár, demagóg a populista. Je to jednoznačne preto, lebo ficovoliči nevolia rozumom, ale emóciami. Ich idolu prepáčia a odpustia všetko, mohol by im snáď aj za živa kožu drať z tela a oni by následne sa následne za neho išli modliť do kostola.

Keď som začínal písať články na blog, mal som možno naivnú predstavu, že neustálym pripomínaním škandálov, tunelov, lúpeží a ostatných deviácií, ktoré nám berú šancu na slušnú a dobrú budúcnosť, sa vleje trocha svetla do zatemnených myslí ficovoličov. Ach jaj, ako som sa mýlil! Jednoducho musím priznať, zbohom zdravý rozum. Paralela s obdobím temna za Mečiara je evidentná. Znovu strana jedného muža, znovu kult osobnosti nadržaného, po moci bažiaceho exhibicionistu, politika postavená na číročírom klamstve a demagógii, bezcharakterní infantilní politickí nímandi slintajúci len po kšeftoch. A najhoršie na tom je, že štát SMERUJE do krachu. Znovu medzinárodná hanba, vyšetrovačky, žaloby, šialená korupcia a ďalšie papačkové záležitosti, ktoré oberú štát o obrovské financie. Čiže opakujeme si deväťdesiate roky. Ako cez kopirák.

Videli sme, koľko trvalo, kým strana majstra intríg pomaly začínala odchádzať do politických večných lovíšť. To sa udeje na sto percent aj s biznismenmi boľševikovej strany, len asi je ešte priskoro, tá devastácia nie je ešte tak viditeľná, aby sa bytostne dotkla veľkého množstva obyvateľstva. Navyše si treba uvedomiť, že prvé dva roky si mohli naši paraziti krochkať ako prasce v plnej sýpke. Sýpku ktorú obsadili, praskala vo švíkoch a válovy boli plné zrna.

Proti tomuto nie je ľahké bojovať. Ak by sme neboli na Slovensku, ale v normálnej krajine, hajzlov ako sú dnes pri moci by národ hnal s vidlami kade ľahšie už po prvom škandále. Musíme sa však zmieriť s tým, že ten komunizmus napáchal škody nielen hospodárske, ale aj psychické. Neviem si inak vysvetliť tento fenomén, ako tým, že časť národa potrebuje nejakú figúrku diktátorského typu, ktorá ho zasýti drístami a prestane mu škvŕkať v žalúdku. Je to niečo ako náboženstvo.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama