Môžete mi napísať na boriskacani@gmail.com

www.suchydom.webnode.sk

Únor 2010

Darwinova evolučná teória – sprisahanie tisícročia ? časť I

17. února 2010 v 15:21 | bk
Na prvý pohľad jednoznačná teória, priam neotrasiteľný dôkaz vzniku života a druhov, vrátane človeka. Je nám podsúvaná ako niečo dokázané, jednoznačné, nemenné, nachádza sa v každej učebnici biológie. Je možné, aby evolučná teória bola nezmyslom, ktorým sú kŕmené celé generácie ľudí ? Je čo len pomyslenie na takúto možnosť kacírstvo alebo existujú aj nejaké dôkazy ?

Minimálne 10 až 15 rokov sa venujem tejto téme a pokiaľ môžem, pozerám, počúvam a čítam všetko, čo sa týka Darwinovej evolučnej teórie a samozrejme aj ostatných jeho teórií. Rozhodol som sa napísať k tejto téme niekoľko článkov (je to dosť obsiahle, v jednom sa to nedá).

Hneď na úvod chcem poznamenať, že nie som náboženský fanatik, skôr naopak, som pragmaticky založený, skôr technokrat a bez dôkazov len tak ľahko niečomu neuverím. Nemám ambíciu vnucovať nikomu nejakú inú teóriu vzniku života. A dôsledne sa budem vyhýbať téme alternatívneho vzniku života k evolučnej teórii, to prenechám čitateľom. Nemám ani v úmysle stavať sa do polohy "vševedúceho" dogmatika, nikoho nechcem nasilu presviedčať, každý nech verí čomu chce. Zmyslom mojich článkov je, popísať veci, ktoré sú minimálne podozrivé, každý ich môže, alebo nemusí akceptovať. Všetky tézy a výroky sú mojim súkromným názorom.

Ambíciou mojich článkov bude krok za krokom poukazovať na neexistenciu dôkazov Darwinovej teórie, poukazovať na dôkazy hovoriace, že nemohla nikdy fungovať a aj isté logické úvahy, podporujúce moje presvedčenie.
Ak sa začínate uškŕňať, čo to za hlúposti píšem, tak skúste čítať postupne moje články a po poslednom sa pokojne smejte, ak vám do smiechu ešte bude.

Prečo som v nadpise použil silné slovíčko sprisahanie ? Nepreháňam trochu ? Myslím že nie. Použil som ho vedome. Po zistení všetkých faktov, spôsobov, akými sa presadzuje evolučná teória, ignorovaním dôkazov, manipuláciou s dôkazmi, zosmiešňovaním vedcov majúcich iný názor, som presvedčený, že tento stav môžeme kľudne nazvať sprisahaním. Budem o tom písať nižšie.

Najprv trošku histórie. Cherles Darwin prišiel na svoju evolučnú teóriu v 19. storočí pri plavbe na Galapágy. Evolučnú teóriu skĺbil s teóriou prirodzeného výberu, ktorá je, ako si neskôr povieme, v priamom protiklade k evolučnej teórii a jedna druhú vylučuje. Evolučnú teóriu vysvetľuje v slávnej knihe Pôvod druhu, ktorú vydal v roku 1859. Evolučná teória ovplyvnila neuveriteľným spôsobom celé 20. storočie, a hoci to možno málokto vie, bola základom pre také zvrhlé ideológie, ako bol dialektický materializmus Marxa a Engelsa a teórie nadradenej rasy, aplikovanej do praxe Hitlerom. Fašizmus a komunizmus majú na svedomí, podľa veľmi skromných odhadov, vyše 100 miliónov obetí na ľudských životoch, obidve ideológie sa opierali o tzv. darwinizmus, a tým obhajovali svoju opodstatnenosť. Slávny čínsky diktátor Mao, majúci na svedomí tiež milióny ľudí, vyhlásil verejne že "čínsky komunizmus bol vybudovaný na základe Darwina a evolučnej teórie". Najparadoxnejšie na tom je, že sám Darwin na sklonku svojho života veľmi vážne pochyboval o svojej teórii, čo aj vyjadril v jednom zo svojich článkov, kde za najväčší nedostatok vedeckých dôkazov svojej teórie považoval chýbajúce skameneliny, ktoré by dokazovali postupný vývoj od nižších živočíchov k vyšším. Dúfal však, že raz sa nájdu a tým sa jeho teória potvrdí. Ako to dopadlo, píšem nižšie.
Ďalším paradoxom je, že ešte do začiatku 20. storočia nemala Darwinova teória vzhľadom na svoju neuveriteľnú jednoduchosť a primitívnosť najmenšiu šancu, že by ju bral niekto vážne. Ale táto teória ako jediná vysvetľuje aspoň akým takým spôsobom vývoj človeka z pohľadu materialistického svetonázoru, obhajuje bezohľadný konkurenčný boj, dáva základy rasizmu a iným zvrhlým ideológiám. Preto táto teória mnohým vyhovovala a vyhovuje dodnes a je ako neodstrániteľný parazit vžratý do tela našej spoločnosti.

Darwinove teórie sa vyučujú a prezentujú ako jediná neotrasiteľná pravda, ako dokázaný fakt a právom sa pýtate, či je možné, aby pri súčasnej úrovni vedy a výskumu bolo možné vyučovať s kamennou tvárou na školách bludy. Ja sám som len veľmi ťažko a pomaly vstrebával pre mňa dnes už tento fakt. Keď sme sa v škole učili Darwinovu teóriu, ani vo sne mi nenapadlo o nich hlbšie rozmýšľať, veď učitelia boli múdri, bolo to napísané v učebnici, tak zrejme to muselo byť pravdivé! Je to neuveriteľné, ale pravda je (nielen podľa mňa, ale aj podľa mnohých vedcov) taká, že to je nezmysel, od začiatku až do konca. Čo je jednoznačne pravdivé a kde sa Darwin nemýlil, je teória prirodzeného výberu, ktorú možno jednoznačne overiť v praxi (v prírode). Taktiež mikroevolúcia (zmena v rámci druhu vplyvom vonkajšieho prostredia) je dokázateľná a pozorovateľná v prírode, avšak len v rámci jedného druhu.
Prvýkrát mi bol nasadený červík do hlavy, keď som asi pred 15-timi rokmi videl jeden dokumentárny film, ktorý bol natočený v 70. rokoch a uvádzal ho Prof. A.E.Wilder-Smith,Ph.D.,Dr.Sc.,F.R.I.C., pôsobiaci na univerzitách Oxford, Reading, London, Geneva a Zurich. Ten film mal názov "Pôvod ľudstva a odkaz skamenelín". Moja prvá reakcia bola taká, že som si myslel, že pár náboženských fanatikov skrývajúci sa za rôzne tituly profesorov a doktorov sa snažia spochybniť dokázanú teóriu a v podstate som sa tomu v duchu vysmieval. Musím však uznať, že výpovede vedcov boli veľmi presvedčivé. Preto mi to nedalo spávať, potreboval som zistiť, ako to naozaj je. Postupne sa mi dostávali do rúk aj iné materiály, a ja som s úžasom zisťoval, že nielen tie fakty spomenuté v dokumente presne sedia, ale existuje neuveriteľné množstvo ďalších dôkazov a faktov. Zisťujem, že stále viac vedcov z najrôznejších oboroch otvorene hovorí o nemožnosti fungovania evolučnej teórie. Pod ťarchou dôkazov som dnes skalopevne presvedčený, že evolučná tória je hlúposť.
Postupne popíšem jednotlivé dôkazy (aspoň ja si myslím, že to dôkazy sú), uvediem názory renomovaných archeológov, biológov, genetikov, fyzikov, historikov a ďalších vedcov, ktorí vysvetlia z pohľadu svojho oboru, prečo evolučná teória nikdy nemohla prebehnúť tak, ako ju popísal Darwin.

Na začiatku by som vyslovil dve axiómy, ktoré asi bude každý akceptovať, lebo sú elementárne logické a ak to bude treba, budem sa na ne odvolávať.
1. Ak pripustíme, že sme tu neuveriteľnou zhodou okolností, teda že vesmír, Zem a život vznikli úplne náhodou samovoľným spájaním atómov a vytváraním stále zložitejších štruktúr, tak tvrdím, že vývoj nemal vedomie, rozum a plán, všetko sa odohrávalo živelne a náhodne. Dúfam, že nikto nepochybuje o tom, že príroda ako taká nemôže mať vedomie a rozum.
2. Všetky prírodné procesy sa riadia prísnou logikou fyzikálnych, chemických, biologických, genetických a ďalších zákonov a sú univerzálne platné a nemenné v celom vesmíre.

Čo vlastne hovorí Darwinova evolučná teória ?
Veľmi zjednodušene to, že život a druhy sa vyvinuli náhodou, postupnými nepatrnými zmenami v mimoriadne dlhom časovom horizonte. Predpokladom bol pomalý, ničím nerušený vývin, bez veľkých a prudkých zmien - toto je veľmi dôležité. Hovorí, že my ľudia sme nie len z opice, ale náš predok je aj vínna muška, ba dokonca na úplnom začiatku nejaký jednobunkový mikrób. Hovorí, že z aminokyseliny čírou náhodou vznikol jednobunkový organizmus. Nehovorí však ako.

Darwinizmus sa dlhodobo opiera o 4 ikony. Je to Millerov experiment, Darwinov strom života, Haeckelove embryá a archeopterix. Potom sa ešte zvyknú uvádzať podobnosti v štrukturálnej stavbe krídla netopiera, plutvy delfína, nohy koňa a ľudskej ruky. Asi najznámejšou ikonou je známa kresba kráčajúcej opice, ktorá sa pomaly mení na ľudoopa a následne na človeka. Či veríte, alebo nie, toto sú všetky ikony (argumenty), alebo ak dovolíte nosné piliere, ktorými sa oháňajú darwinisti, viac ich naozaj nie je.

Začnem so stromom života. Už som vyššie naznačil niečo o dokumentárnom filme Odkaz skamenelín. V argumentácii začnem s fosíliami, lebo to je podľa mňa, najjasnejší dôkaz, že evolučná teória je, pokojne poviem nezmyslom. Dôkaz zo skamenelín musí byť ľahko pochopiteľný úplne každému a je aj ľahko overiteľný. Odkaz skamenelín priamo vyvracia jednu z ikon darwinizmu a to je strom života, kde Darwin namaľoval akýsi rozvetvený strom, na ktorom ilustroval, že všetky živé tvory majú jedného spoločného predka. Ak sa na ten strom pozriete a viete, na čo máte myslieť, zbadáte, že je neuveriteľne primitívny a jednoduchý. Už to samé vyznieva veľmi podozrivo a smiešne. Pozrime sa ale, čo nám hovoria skameneliny, ktoré sa v miliónoch našli a stále sa nachádzajú najmä v sedimentovaných vrstvách hornín rôzneho veku.
Ide totiž o to, že ak má platiť Darwinova evolučná teória tak, ako som ju popísal vyššie, vývoj k vyšším druhom živočíchov musel postupovať drobnými zmenami, až tieto zmeny vyústili do vzniku nového druhu - Darwin to presne takto aj formuloval a v prípade platnosti jeho teórie to je aj logické. Uvediem príklad. Geologické obdobie Kambrium (podľa darwinistov pred 590 až 500 mil. rokmi) sa nazýva aj "kambrická explózia", lebo sa naraz objavilo veľké množstvo fosílii živočíchov, a to explozívnym spôsobom a v neuveriteľne veľkom množstve. Z týchto "potvor" sa mali v Silure ( pred 440 až 410 mil. rokmi) vyvinúť ryby. Sú to mimoriadne odlišné a rozdielne druhy živočíchov. Napríklad trilobity sú bezstavovce, ryby sú stavovce s perfektne vyvinutými očami a žiabrami. Ak sa z trilobita mala vyvinúť ryba, malo by v nálezoch skamenelín existovať neskutočné množstvo prechodných stupňov, keď sa postupne menili bezstavovce na úplne odlišné stavovce. Túto analógiu môžeme postupne použiť na vývoj všetkých druhov, lebo podľa Darwinovho stromu života a diela Pôvod druhov sa náhodne vyvíjali (inak úplne bizarne a nelogicky) z jedných druhov iné, úplne odlišné, takže by sme mali logicky objaviť viac skamenelín prechodných druhov, ako druhov nám známych a katalogizovaných. Ako to však je v skutočnosti ? Čo na to hovoria odborníci, archeológovia a paleontológovia ?
Jonathan Wells získal diplom z geológie a fyziky s vedľajším predmetom biológia na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Na Yale získal doktorát z religionistiky a následne sa špecializoval na nejasnosti 19. storočia, hlavne v súvislosti s Darwinom. Potom získal doktorát z molekulárnej a bunkovej biológie z Berkeley. Publikačná činnosť Wellsa bola mimoriadne bohatá, okrem niekoľkých kníh, publikoval množstvo vedeckých článkov v rôznych renomovaných odborných časopisoch.
Čo hovorí pán J. Wells (v roku 2004) o nájdených fosíliach ?
"Čo sa týka ilustrácie nájdených skamenelín, je "strom života" zúfalým prepadákom."
"Skameneliny ukazujú toto: Už pred kambriom existovali určité medúzy, morské huby a červíky, hoci niet dôkazu, ktorý by dokazoval Darwinovu teóriu o dlhej histórii postupných odlišností.
A potom na začiatku kambria - bum! - z ničo nič nachádzame predstaviteľov článkonožcov, ktorých modernými reprezentantmi sú hmyz, kraby a podobne, ostnatokožce, medzi ktoré patria hviezdice a ježovky ... a chordáty.
Toto je úplne v rozpore s Darwinowim "stromom života". Tieto zvieratá, ktoré sú už od základu také rozdielne, čo sa týka stavby tiel, sa tu objavujú plne vyvinuté, z ničoho nič, čo sami paleontológovia nazvali najpozoruhodnejším fenoménom nálezov skamenelín."
Biochemik Dr. Duane T. Dish z ústavu pre stvorenie v San Diegu hovorí: "V skutočnosti sú nálezy skamenelín pre evolučnú teóriu prekážkou. Keby bola pravdivá evolučná teória, začínal by záznam skamenelín najjednoduchšími formami života, ktoré by sa vyvíjali do stále zložitejších foriem a samozrejme by existovalo ohromné množstvo prechodných typov, ktoré by sme mohli nazvať prechodné druhy. Čo nám hovoria skameneliny? V horninách kambria nachádzame neuveriteľne zložité živočíchy, napríklad trilobity. Evolucionisti odhadujú vývin takto zložitých živočíchov na 2 tisíc miliónov rokov. Logicky by sme mali nájsť v prekambrických horninách, ktoré sa nachádzajú pod kambrickými, predchodcov týchto zložitých bezstavovcov. A aká je skutočnosť ? Nikto nikdy nebol schopný nájsť na celej Zemi ani jedného z predchodcov týchto živočíchov. Nielen trilobitov, ale nepodarilo sa nájsť ani jedného z predchodcov ostatných živočíchov, ktoré sa v tak obrovskom množstve objavili náhle v kambriu. Našlo sa to, o čom sa vedci domnievajú, že to sú jednobunkové riasy, alebo živočíchy, ale žiaden spojovací článok. Evolucionisti veria, že z niektorého tohto živočícha (tvory v kambriu) vznikli za dobu asi 100 miliónov rokov ryby, prvé stavovce. Sú to ale tak rozdielne tvory, že by bolo treba zase nespočetné množstvo prechodových druhov, aby z ulitníka, či kôrovca vznikla ryba s kosťami a žiabrami. V skutočnosti sa nenašla ani jedna prechodná forma. Ryby sa objavujú náhle, plne utvorené."
Biológ a paleontológ Dr. Gary E. Parker hovorí: " Podľa evolucionistov sa lietajúce živočíchy vyvinuli z plazov. Pterodaktyly mali obrovské krídla z membrány, ktoré roztiahli až na 15 m. Ak má platiť evolučná teória, koľko prechodových druhov by muselo existovať, aby z plaza vznikol takýto lietajúci tvor, aby sa ruka zmenila na krídlo ? Pravdou je to, že neexistuje žiadny, ani jeden jediný nález, ktorý by potvrdil nejaký prechod medzi plazom a lietajúcim pterodaktylom".
Geozyzik Dr. Stephen Meyer hovorí: "V kambrijskej explózii sa náhle objavuje 20 až 30 úplne nových telesných konštrukcií zvierat. Je to náhly a obrovský skok v ich komplexite a nie je možné nájsť žiadnych zástupcov postupne uskutočňovanej zmeny. V kambrijskej explózii máme náhly geologický prílev obrovského množstva nových biologických informácií, ktoré museli dokázať vytvoriť tieto nové telesné konštrukcie. S darwinizmom tu jednoducho nemôžeme počítať."
Záver. Napriek tomu, že Darwin zúfalo túžil po tom, aby sa našli vo fosílnych vykopávkach chýbajúce medzičlánky, ktoré by dokázali jeho evolučnú teóriu, do dnešného dňa sa aj napriek nálezom miliónov skamenelín nenašiel ani jeden jediný naozaj relevantný dôkaz pomalého a postupného vývoja jednotlivých druhov. Všetky druhy sa objavili náhle, plne vyvinuté (nielen v kambriu). Inak povedané, tak ako ulitníky, bezstavovce, hmyz, ryby, plazy, vtáky, tak aj cicavce sa nachádzajú vo forme skamenelín náhle a plne vyvinuté, bez akéhokoľvek náznaku prechodových stupňov. Nemohúcnosť evolucionistov ústi už do takých bizarností, že niektorí začínajú vysvetľovať pôvod druhov mutáciami. K tejto téme sa dostanem neskôr, kde dokážem, že takáto možnosť je znovu len slepou uličkou. Všetky skameneliny, ktoré vedci objavili nielenže nepotvrdzujú Darwinovu teóriu, naopak, ony ju vlastne dokonale vyvracajú a sú rukolapným dôkazom toho, že práve tak to určite nemohlo byť. Ak máte pocit, že ste už počuli o nejakých dôkazoch nájdených vo fosílnych vykopávkach, máte pravdu. Z času na čas sa nejakí ambiciózni vedci pokúšali prezentovať na verejnosti údajné chýbajúce medzičlánky. Napriek tomu, že všetky prezentované objavy boli evolucionistami nadšene prijímané nekriticky bez skutočnej analýzy (vzhľadom na akútny nedostatok dôkazov - lepšie povedané na praktickú neexistenciu dôkazov - im bolo jedno, či je nález pravý, alebo sfalšovaný, alebo mylne interpretovaný) sa následne pri dôkladnejšom skúmaní, mnohokrát aj o niekoľko rokov od zverejnenia senzačného nálezu, vždy prišlo na to, že ani jeden, opakujem, ani jeden publikovaný nález nebol pravdivý. V niektorých prípadoch išlo o nevedomosť, vyplývajúcu z veľkého entuziazmu a chorobnej túžby nájsť konečne dôkazy, v iných o vyslovene vedomý podvod. Ten systém funguje vždy podľa rovnakého scenára. Niekto s niečím príde, urobí sa s toho senzácia, pomaly celosvetovo o tom informujú médiá, hlasno sa kričí: "Tu je konečne dôkaz !" a neskôr, keď po dlhšom čase sa príde serióznym výskumom na to, že to bol podvrh, sa maximálne o tom uverejní nejaký článok v odbornom časopise, ktorý číta pár ľudí. V mysliach verejnosti však zostane zaznamenané, že "vedci" majú dôkazy o Darwinovej teórii. V pokračovaniach uvediem konkrétne príklady.

Darwinova evolučná teória – sprisahanie tisícročia ? časť II

17. února 2010 v 15:20 | bk
Nadväzujem na môj predchádzajúci článok. Ďalšou ikonou darwinizmu je tzv. Millerov experiment. O čo v ňom išlo?
V roku 1953 vytvoril pán Miller umelo v laboratóriu atmosféru primitívnej Zeme a vpustil do nej elektrické iskry, čím vytvoril aminokyseliny. Aminokyseliny sú základné prvky života. Evolucionisti jasali. V čom je teda problém ?
Prvá otázka, ktorá sa natíska, je, použil Miller takú atmosféru, aká bola naozaj v ranom štádiu Zeme? Miller si vybral na vodík bohatú zmes metánu, amónia a vodnej pary. Čo na to neskôr iní vedci ? Geofyzici z Carnegieho inštitútu sa v r. 1960 vyjadrili: "Aký je dôkaz, že atmosféra primitívnej Zeme obsahovala metáno-amonium? Odpoveď je, že niet dôkazov pre, ale že mnohé je proti."
V polovici 70. rokoch vyhlásil belgický biochemik Marcel Florkin, že Millerova atmosféra je nezmysel. Dvaja poprední bádatelia v oblasti pôvodu života - Klaus Dose a Sidney Fox taktiež potvrdili, že Miller použil zlú plynovú zmes. Časopis Science v r. 1995 uviedol, že odborníci dnes odmietajú Millerov experiment, lebo "prvotná atmosféra sa v ničom nepodobá simulácii Millera". Pre úplnosť dodávam, že v súčasnosti najviac vedcov inklinuje k predpokladu, že v prvotnej atmosfére primitívnej Zeme bolo veľmi málo vodíka, lebo by unikal do vesmíru. Namiesto toho atmosféra obsahovala karbóndioxid, dusík a vodné výpary. Pre zaujímavosť, keby ste zopakovali Millerov experiment s takou plynovou zmesou, akú predpokladá väčšina vedcov dnes, dostali by ste síce organické molekuly, ale bol by to kyanid ! Ak vám to náhodou nič nehovorí, tak je to mimoriadne nebezpečná a jedovatá látka ktorá okamžite zabíja akýkoľvek živý organizmus !
Predpokladajme však, že by sa nejakým náhodným spôsobom vytvorili naozaj aminokyseliny. Čo však ďalej ? Stačí to na vznik obyčajnej živej bunky ? Nuž, biológ J. Wells hovorí: "Je to ešte nekonečne ďaleko od živej bunky". Cesta k živej bunke je ešte neuveriteľne dlhá. Dokonca sú matematické prepočty, ktoré tvrdia, že pravdepodobnosť náhodného vzniku živej bunky je nulová. Je treba dostať správny počet správnych druhov aminokyselín do správneho poradia, aby sa vytvorila proteínová molekula, a to sme ani poriadne nezačali v ceste k živej bunke.
Skúsme to opačne. Predstavte si, že by ste dokázali prederaviť živú bunku a celý obsah vyliať do soľného roztoku. Máte teda úplne všetky molekuly, ktoré potrebujete k vytvoreniu živej bunky a už teraz ste na míle ďalej, ako bol Miller s aminokyselinami. S tým roztokom môžete robiť čokoľvek, môžete ho celý život natriasať, ožarovať, pridávať čokoľvek, skrátka robte s ním, čo len chcete, nikdy sa ani len náznakom nepriblížite k tomu, aby sa vytvorila živá bunka, a to máte kompletný materiál k dispozícii (skúšali to mnohí vedci).
Wells ďalej hovorí: "Problémom je poskladať správne časti správnym spôsobom, v správnom poradí a na správnom mieste. A pritom zabrániť, aby sa do toho nemiešali nesprávne časti - to je jednoducho neprekonateľné".
Samozrejme Wells nie je osamotený. Napríklad profesor Walter Bradley z Texasaskej A&N univerzity, autor prelomovej knihy The Mystery of Life´s Origin . Bradley plne podporuje názor, že prekonať zívajúcu priepasť medzi neživým a živým je ohromný problém. Dokonca tvrdí, že nikdy nebude možné nájsť takú teóriu, ktorá by vysvetľovala spontánny vznik života, lebo je prakticky nemožný.
Tento problém je naozaj tak vážny, že dokonca aj biochemik Francis Crick (mimochodom materialista), ktorý sa podieľal na objavení štruktúry DNA, za čo dostal aj Nobelovu cenu, musel, hoci dosť nerád priznať, že: "Čestný človek vyzbrojený všetkým poznaním, ktoré máme k dispozícii, môže povedať len to, že v istom zmysle sa nám pôvod života momentálne javí takmer ako zázrak ...." Takéto priznanie od materialistu, nositeľa Nobelovej ceny, to už o niečom vypovedá.
Najneuveriteľnejšie je však to, že Millerov experiment nevymizol z učebníc. Môj osobný názor je, keďže evolucionisti majú pramálo dôkazov, vlastne žiadne relevantné, nedopustia za žiadnych okolností, aby sa zničilo tých pár pseudodôkazov, ktorými sa ohlupujú ľudia celé storočia. Neznie to ako sprisahanie ? Veru znie. A v ďalších častiach popíšem aj ďalšie argumenty, ktoré podľa mňa potvrdzujú tieto slová. Ďalšia ikona je ešte presvedčivejšia.

Ikona Haeckelove embryá. Určite si všetci dobre pamätáte, ako v učebniciach biológie boli vyobrazené embryá v rannom štádiu. Išlo o embryá ryby, salamandra, korytnačky, kurčaťa, delfína, teľaťa, zajaca a človeka. Vyzerajú veľmi podobne, až zarážajúco podobne a mali dokazovať Darwinovu teóriu, že všetky organizmy majú univerzálneho predchodcu. Ono by to tak mohlo naozaj byť, keby Haeckel nebol úmyselne sfalšoval obrázky. Neuveriteľné? Áno, neuveriteľné, ale pravdivé. Haeckel nakreslil svoje embryá koncom 19. storočia a aj keď už odvtedy množstvo vedcov dokázalo, že si vymýšľal, tieto obrázky sú dodnes bez akejkoľvek zmeny publikované v učebniciach!
V oblasti embryológie stavovcov dostal pán J. Wells doktorát, a teda podľa všetkého má čo povedať k tejto téme. Nebudem to veľmi naťahovať. Wells spravil fotografie všetkých embryí tak, ako ich nakreslil Haeckel. Ako sám hovorí, takmer mu oči vypadli, keď zbadal, že to vôbec nesedí a embryá sa veľmi odlišovali od Haeckelových kresieb. Najparadoxnejšie na tom je, že podvod objavili už koncom 19. storočia, dokonca bol Haeckel predvolaný pred akademický senát. Viete čo povedal na svoju obhajobu sám Haeckel? Citujem: "Po tomto kompromisnom priznaniu k podvrhu by som sa mal cítiť zahanbený a zničený, ale mojou útechou je, že vedľa mňa na lavici obžalovaných sedia stovky ďalších spoluvinníkov, medzi nimi rad najspoľahlivejších pozorovateľov a biológov dobrej povesti. Prevažná väčšina všetkých vyobrazení v najlepších učebniciach biológie, v pojednávaniach a správach by si zaslúžila rovnakú mieru obvinenia z podvrhu, lebo všetky sú nepresné a viac či menej sfalšované, schematické a vykonštruované". Prásk, tak toto povedal sám Haeckel ! Silná káva, že ? Ako je teda možné, že tieto obrázky okamžite nezmizli z učebníc biológie ?!
G.G.Simpson, jeden zo zakladateľov neodarwinzmu, píše: "Haeckel popísal vývojový proces úplne chybne" (Simpson/Beck, 1965).
V článku American Scientist sa píše: "Niet pochybností o tom, že Haeckelov biogenetický zákon je mŕtvy" (K.S.Thompson, máj/jún, American Scientist, 1988).
Haeckelove nezmysly sú známe samozrejme aj evolucionistom. Napríklad S.J.Gould z Harvardu sa vyjadril, že pre neho to nie je žiadna novinka, vedel to už 20 rokov skôr.
Na záver k Haeckelovým embryám uvediem stručne ešte pár poznámok. On totiž nielen že sfalšoval obrázky, ešte aj postupoval vyslovene účelovo, aby sa čo najviac priblížil k tomu, čo chcel.
Haeckel si vybral a verejnosti predstavil povyberané druhy tak, aby sa mu čo najbližšie hodili k cieľu - a potom šiel ešte ďalej a sfalšoval podrobnosti.
Svoje kresby označil ako rané štádiá vývoja, ale ony nimi nie sú. Ide o stred vývoja. Skutočné rané štádiá sú totiž veľmi odlišné. Veľmi pritiahnuto za vlasy možno povedať, že embryá sa trošku podobajú v strednom štádiu vývoja, nie však v ranom. A evolucionisti potrebujú práve rané štádium, aby mohli argumentovať spoločným predkom. A keďže väčšina vedcov vie, že Haeckelove embryá boli sfalšované, evolucionisti rozdiely v embryách vysvetľujú samotnou evolučnou teóriou, ktorú vyhlasujú za pravdivú. Ale kde je potom dôkaz pravdivosti evolučnej teórie?
Evolucionisti poukazujú na to, že v istom vývojov štádiu embryí, sa objavujú záhyby, podobné žiabrom, či nebodaj žiabrové štrbiny. Výskumy ukázali, že v žiadnom prípade to ani náznakom nie sú žiabre. V tom štádiu vývoja dokonca ani ryba nemá žiabre. Britský embryológ L. Wolpert povedal, že akákoľvek podobnosť je čisto iluzórna. Záhyby sa u človeka sa vytvarujú do jednej veci, u ryby do žiabrov. Tak jednoduché to je.

Ikona Archeopteryx.
V tomto prípade ide o opereného vtáka, ktorý sa objavil vo vykopávkach už dva roky po Darwinových nárekoch, že neexistujú žiadne skameneliny, ktoré by potvrdzovali jeho tóriu - rok 1859. O tomto vtákovi s nadšením vyhlasovali evolucionisti, že je to prechodný článok medzi plazmi a vtákmi. Seriózni vedci sa dnes zhodujú v jednom. Archeopterix je len vták a nie napoly plaz a vták. Vtáky sú, ako isto všetci dobre viete, úplne odlišné od plazov a archeopterix má všetky znaky vtáka, ako dokonale vyvinuté perie (nech niekto vysvetlí, ako sa zo šupín mohlo zrazu vyvinúť perie), pľúca, stavbu kostí a rozloženie váhy a svalov. Dokonca tento tvor drvivá väčšina paleontológov ani nepokladá za predchodcu súčasných vtákov, čiže je to druh, ktorý vymrel a jeho genetická línia nepokračovala, takže o medzičlánku nemôže byť ani reči.

Záver. Doteraz som spochybnil len základné piliere evolučnej teórie, dúfam že sa mi to čiastočne podarilo. Pomaly sa začína črtať to, čo chcem naznačiť. To sme ale len zatiaľ v oblasti, nazvem to "makro". Kto chce vidieť, vidí, že všetky ikony evolučnej teórie stoja na dosť vratkých nohách. Keď si uvedomíme, že Darwin vymyslel svoju teóriu v 19. storočí, keď o nejakej DNA, elektrónovom mikroskope, rádioaktivite, počítačoch nemal ani poňatie a celá jeho teória má vlastne oporu v takto smiešnych argumentoch, myslím si, že je na zamyslenie, ako je vôbec možné, že takáto jednoduchá rozprávka dodnes prežila a nebola už dávno zmetená zo stola. Paradoxom je to, že napriek obrovskému pokroku od vzniku Darwinovej evolučnej teórie a úpornej snahe sa žiadnemu vedcovi nepodarilo dokázať jej platnosť. Je to presne naopak. Dôkazy, ktoré evolucionisti predkladajú, namiesto toho aby potvrdili ich teóriu, obracajú sa proti nim a sú pre nich vlastne kontraproduktívne a dokazujú najmä to, že takto to určite nebolo. Mnohým témam sa evolucionisti vyhýbajú, hovoria hmlisto, pomáhajú si často vymyslenými udalosťami, ktoré by mali vysvetliť evolučne nevysvetliteľné javy (budem o tom písať neskôr). To však neodradilo vedcov, ktorí si robili kariéru na evolučnej teórii, aby produkovali sfalšované, prispôsobené a upravené výsledky svojich výskumov. Nechcem tu napádať vedeckú obec ako takú, aby sa niekto necítil dotknutý. Veľmi veľa vedcov totiž prijíma základné postuláty evolucionistov bez hlbšej analýzy a kritiky. Ak totiž niekto prijíma evolučnú teóriu ako fakt, určite nebude skúmať a hodnotiť základné piliere na ktorých je postavená, veď to by išiel sám proti sebe. Naozaj mi je jedno, kto čomu verí, je to na zvážení každého osobne, či sú argumenty presvedčivé, alebo nie. Našťastie, je aj dosť vedcov, ktorí majú zdravý rozum a prišli na podvody, ktoré sa jednoznačne stali. Keď čítam vyjadrenia súčasných biogenetikov, biológov, biochemikov, čoraz viac vedcov sa musí smiať primitivizmu Darwinovej teórie. Čím je veda pokročilejšia, tým máme hlbšie poznatky napríklad o štruktúre molekuly. Zisťuje sa, že všetko je ešte oveľa zložitejšie a komplikovanejšie, ako sa vôbec predpokladalo a náhodný vznik (podľa evolučnej teórie) čo i len jedinej živej bunky je prakticky nemožný.

V ďalšej časti budem písať o rôznych podfukoch a účelovo vymyslených teóriach, ktoré majú zdôvodniť fungovanie evolučnej teórie. Neskôr sa pozrieme na biochémiu, nálezy skamenelín (tie ktoré priamo vyvracajú evolučnú teóriu - čiže nebudem argumentovať tým, čo sa nenašlo - ako v prvom článku - ale tým, čo sa našlo) a jeden článok venujem asi najfascinujúcejšej téme: DNA. Táto miniatúrna molekula je s určitosťou jednou z najväčších prekážok pre evolucionistov.

V tejto časti sa pokúsim aspoň čiastočne zmapovať pokusy o manipuláciu a sfalšované dôkazy, ktoré potrebujú evolucionisti, aby ich teória aspoň ako-tak prežila. O podvode s Haeckelovými embryami som už písal vyššie.

Zaujímavá je napríklad taká doba ľadová, ktorá sa berie ako neodškriepiteľný fakt. Odkiaľ však vedci vedeli, že bola nejaká doba ľadová, dokonca mali byť údajne až tri doby ľadové v histórii Zeme ? Geológ Dr. Horst Friedrich vo svojej knihe Omyl storočia - doba ľadová píše: "Zainteresovaný laik si kladie otázku, odkiaľ berú vedci presvedčenie, že pred miliónom rokov vládla na Zemi doba ľadová (ktorá údajne skončila okolo roku 8000 p.n.l.) ? Odpoveď na túto otázku je nesmierne jednoduchá: Lyellova Doctrine of Uniformity (teória uniformizmu), ktorú geológia uctieva ako modlu, a darwinizmus (ktorý z nej svojho času vychádzal) si to skrátka vyžadujú!"
Toto je vynikajúci a klasický príklad, kedy v prípade, že sa niečo nedá vysvetliť logicky a ani vedecky, tak sa jednoducho vymyslí niečo, čo by mohlo nejaké javy vysvetľovať. Rovnomerným vývojom na Zemi sa ťažko dali vysvetliť fosílne zvyšky vo výške niekoľkých tisíc metrov, nálezy veľkých zaoblených kusísk skál na rovinách či úlomkami žuly obsypané vápencové podložie vo švajčiarskej Jure. Preto bolo treba niečo vymyslieť - a zrodila sa doba ľadová, na ktorú sa zvalila zodpovednosť za všetky fenomény, ktoré sa dovtedy zdôvodňovali potopou. Už aj vedecké zdôvodnenia, prečo vôbec vznikla doba ľadová, sa od seba odlišujú. Pravdou je to, že neexistuje žiadny dôkaz a exaktné zdôvodnenie, prečo zrazu z ničoho nič sa polovica zemegule obalila ľadovcom. Problémom naďalej zostáva to, že aj na miestach, ktoré podľa evolucionistov neboli zasiahnuté ľadovcom, sa nachádzajú presne tie isté fenomény, ako sú bludné balvany a pod. Napríklad neďaleko San Diega v Kalifornii, Peloponéz (v súlade s tézami nikdy nezažil dobu ľadovú) sa tvarom zemského povrchu veľmi podobá svahom Álp, ktoré údajne vyformovala práve doba ľadová, atď. Nakoniec, celkom zdravým sedliackym rozumom, viete si predstaviť, ako môže nejaký ľadovec posúvať balvany stovky kilometrov a ešte ich opracovať (obrúsiť) do hladka ? Ja teda nie.
Dobou ľadovou sa pokúšali evolucionisti vysvetliť aj fenomén vyhynutia mamutov. Je to v podstate veľkou záhadou a evolucionisti dosť neradi diskutujú na túto tému. Veľmi nejasne sa vyhynutie mamutov pripisuje dobe ľadovej. Čo na to nálezy ?
Od 19. storočia sú veľmi dobre zdokumentované nálezy zmrznutých mamutov. Spolu je známych asi 50 rôznych nálezísk mamutov na Sibíri a minimálne 6 na Aljaške. Nechcem podrobne rozoberať jednotlivé nálezy. V stručnosti, našli sa mamuty (ale aj napríklad tigre šabľozubé) perfektne zachovalé so srsťou, zmrznuté v ľade, dokonca sa našli exempláre, ktoré stáli! Našli sa dokonca zbytky potravy v žalúdkoch a medzi zubami, našli sa mláďatá a dospelé jedince. Čo s toho vypláva ? Jednoduchá vec. Ak nájdete v ľade zamrznuté zviera postojačky s potravou medzi zubami, tak nemôže existovať iné vysvetlenie ako to, že smrť prišla nečakane rýchlo a celý proces trval neuveriteľne krátku dobu. Úplne padá teória postupného pomalého ochladzovania a úhynu zvierat. Snáď si niekto nemyslí, že akékoľvek zviera by žulo potravu, a postojačky by zostalo stáť a čakalo by, kým veľmi pomaly uhynie na chlad s trávou v papuli. Absurdná myšlienka.
Tu krátko odbočím, lebo s tým súvisí aj niečo iné. Pamätáte si na obrázok skamenenej ryby, ktorá práve požiera menšiu rybu (je to notoricky známy obrázok) ? Podľa Lyellovej doktríny uniformizmu sa sedimenty usadzovali pomaly v dlhom časovom horizonte. Lyellova teória je základ pre Darwinovu evolučnú teóriu, ktorá predpokladá pomalý vývin bez katastrof. A teraz otázka. Ako mohla skamenieť ryba, pri požieraní inej, keď mala byť uväznená v sedimentoch (až po smrti) pomaličky a postupne ? Logickou odpoveďou je, že sa to muselo udiať veľmi rýchlo, až tak rýchlo, že nestihla menšiu rybu prehltnúť. Čiže dôkazy o bleskovom úhyne zvierat nachádzame všade a často.

Senzáciu spôsobila správa, keď v roku 2004 skupina vedcov v Oxforde nanovo datovali nálezy kostí z frankfurtskej univerzity, ktoré boli oficiálne datované na 40 000 až 50 000 rokov. Teraz sa držte! Zistilo sa, že lebky a kosti boli staré (alebo mladé) len 7 500 až 250 rokov ! Je to veľmi vtipné, ak sa z neandertálca starého 36 000 rokov stane človek starý 7 500 rokov. Tejto téme sa v roku 2004 venovala nemecká televízia a renomovaný časopis Der Spiegel. Toto nehorázne klamstvo má na svedomí profesor Reiner Protch z frankfurtskej univerzity, antropologická hviezda prvej veľkosti. Ako vyplynulo z investigatívneho vyšetrovania časopisu Der Spiegel, pán profesor si vek jednoducho vymyslel. Potvrdilo to viacej jeho kolegov, pričom o tom vedeli! Nikto sa však neodvážil povedať pravdu celé desaťročia.

Profesor H.H.Newman z chicagskej univerzity predložil v roku 1922 ako dôkaz o existencii nebraského človeka, ktorý mal žiť pred miliónom rokov v Nebraske, zub. Áno, čítate dobre, jeden jediný zub. Vyvolalo to veľký ohlas, dokonca bol zostrojený obrázok tohto človeka (videl som ho na obrázku, je to taký poločlovek, poloopica) a znovu sa držte, na základe toho jedného zubu sa vymodelovala celá postava ! Až v roku 1927, keď sa našli ďalšie kosti sa prišlo na to, že zub patril vymretému druhu amerického divokého prasaťa. Je pravdou, že potom sa odstránili z literatúry obrázky nebraského človeka, ale ako ilustrácia, čoho sú schopní evolucionisti je to priam signifikantné.

V dvadsiatych rokoch 20. storočia bolo v Číne objavených 14 fragmentov lebky, 11 čeľustí, plno zubov, niekoľko častí kostier a množstvo kamenných nástrojov.
Z niekoľkých fragmentov kostí sa zostavila celá lebka, s črtami pripomínajúcimi trochu opicu a tento predok človeka dostal názov pekingský človek. Mimochodom, originály kostí zmizli v roku 1941, čo je dosť podozrivé, najmä ak neexistujú žiadne fotografie originálov. Nebudem to naťahovať, stručne povedané, miesto nálezu bola vápenná jama, sú vážne indície toho, že nájdené kosti boli zmesou ľudských a opičích, lebo v tej dobe bol opičí mozog veľká pochúťka a všetko nasvedčuje tomu, že ľudia pojedali opičie mozgy a vyjedené lebky hádzali na jednu kopu.

Ďalší nález, ktorý mal podporiť darwinistov, bol tzv. Jávsky človek, nájdený E. Duboisom. Oficiálny odhad jeho veku je 700 000 rokov. Nález objavil v roku 1891. Pozostával zo silnej lebečnej klenby a troch stoličiek. Aká je pravda ? Sám Eugén Dubois, ktorý našiel Jávskeho človeka a ktorý nález obhajoval ako chýbajúci článok medzi opicami a ľuďmi v roku 1932, potvrdil, že to nebol človek, ale "skôr gigantický, vymretý druh, ktorý sa podobal gibbonom" (Dubois, 1937).

Heidelbergský človek. Na základe nálezu spodnej čeľusti v pieskovni Mauer pri Heidelbergu, sa vytvorila samostatná ľudská rasa, Homo heidelbergensis, ktorú začali evolucionisti označovať ako predchodcu neandertálcov a moderného človeka. Na základe spodnej čeľusti (naozaj vážne, nič iné sa nenašlo len jedna spodná čeľusť) a s obrovskou dávkou fantázie sa vymodelovala postava, ktorá sa na nás škerí v múzeách. Je to nemotorný, poloprikrčený tvor, podobný opici, ktorý bol vytvorený z jednej čeľuste. Tá čeľusť bola masívna a mala všetky zuby zachovalé a ustupujúcu bradu. Zuby svojou veľkosťou pripomínajú presne zuby moderného človeka. Problém je v tom, že na celom svete nachádzame ľudí, ktorí majú mohutnú spodnú čeľusť s ustupujúcou bradou, čo potvrdí každý antropológ.

Podobný prípad sa stal v roku 1912, keď sa na okraji dediny Piltdown v južnom Anglicku našla časť tylovej kosti, čeľustná kosť a dve stoličky. Aj keď čeľusť bola evidentne opičia a tylová časť so zubami ľudská, nič nebránilo tomu, aby sa zrekonštruoval celý človek do najmenších detailov, nazvaný Piltdownský človek. Evolucionisti mu prisúdili 500 000 rokov. Podvod s Piltdownským človekom sa odhalili až o 37 rokov neskôr. Čeľusť patrila opici, ktorá uhynula začiatkom 20. storočia, lebka bola stará maximálne pár storočí. Informoval o tom časopis Science 26.2.1954, a potom časopis New Scientist 5.4.1979.
Tieto príklady krásne dokumentujú, ako evolucionisti pracujú. Stačí nájsť jednu čeľusť, pustiť si fantáziu na špacír a hneď je na svete celá rasa predchodcov ľudí.

Evolucionisti sú akoby posadnutí nájsť skutočného plaza ako predchodcu vtákov. Tu sa udiali naozaj úsmevné príbehy. Pred pár rokmi zakúpila spoločnosť National Goegraphic Society z USA skamenelinu, ktorú nazvali archaeoraptor, mal chvost dinosaura a predné končatiny ako vták. Skrátim to, po veľkom kriku a humbuku sa prišlo na to, že niekto úplne nehanebne prilepil chvost dinosaura primitívnemu vtákovi. Podvrhy so skamenelinami sa stávajú výnosným biznisom, skameneliny sa falšujú vo veľkom, ako priznal v časopise Discover Alan Feduccio, ornitológ a evolučný biológ na univerzite v Severnej Karolíne pri Chapel Hill. Po podvode s archeoraptorom však pokusy o nájdenie predchodcu vtáka neutíchajú. Na konferencii na Floride bola najväčším ťahákom skamenelina nazvaná bambiraptor, dinosaurus veľkosti kurčaťa. Vystavená skamenelina mala perie, alebo periu podobnú štruktúru a bola označovaná ako spojovací článok. Problém bol v tom, že žiadne perie sa na skamenelinách nikdy nenašlo! Ale vedci povedali, že by tam malo byť, tak ho tam jednoducho pridali, chlapík ktorý robil rekonštrukciu, vložil ešte umelé oči, aké sa dávajú do preparovaných vtákov a medzičlánok bol vyrobený !
Na tej istej konferencii vyhlásila skupina molekulárnych biológov, že našli vtáčiu DNA v kostiach dinosaura, starého 65 miliónov rokov. Ak by to bola pravda, nemusím sa namáhať s týmto článkom, všetko by bolo jasné.
Problémov bolo samozrejme hneď viac. Po prvé, kosti patrili dinosaurom, ktoré podľa vetvy nemali nič spoločné s vtákmi. Po druhé, extrahovaná DNA nebola na 90% či 99% zhodná s vtáčou DNA, bola zhodná na 100 % s DNA moriakov ! A pritom ani kurčatá nemajú na 100% zhodnú DNA s moriakmi. Toto bolo dokonca publikované v časopise Science! Zaujímalo by ma, ktorý z vedcov pri vykopávkach mal od manželky bagetu s morčacím mäsom.

Záver. Podobných príkladov je veľmi veľa. V podstate môžem skonštatovať, doteraz sa mi nepodarilo nikde objaviť čo len jeden jediný, hodnoverný nález, ktorý by potvrdzoval jednoznačne evolučnú teóriu. Napriek tomu, že logika hovorí, ako som už spomínal inde, ak sa nachádzajú skameneliny stovky miliónov rokov (podľa evolucionistov) staré a v obrovskom množstve, prečo je problémom nájsť jeden jediný medzičlánok, ktorý by bez akejkoľvek pochybnosti dokazoval evolučnú teóriu? Vysvetlenie je jednoduché. Preto, lebo taký zrejme neexistuje ! Potom nečudo, že vedci, ktorí si celoživotnú kariéru postavili na evolučnej teórii, zúfalo hľadajú a pokúšajú sa akýkoľvek nález použiť aj v rozpore so zdravým rozumom a vedou, len aby mali aspoň niečo, čím sa môžu oháňať. Celosvetovo existuje asi 400 kostí či fragmentov (áno dobre čítate, len tak málo!), ktoré evolucionisti spájajú s evolučnou teóriou a sú podľa nich relevantné. Neexistuje však ani jeden jediný nález, ktorý by bol jednoznačný a kompletný. Všetky "dôkazy" sú pri podrobnejšom skúmaní vedcov nejednoznačné, ak to jemne naformulujem a väčšina z nich je mylne interpretovaná (nemal som možnosť čítať a dozvedieť sa o úplne všetkých, takže si nedovolím napísať, že úplne všetky), alebo zámerne sfalšované, prípadne z úplne minimálneho fragmentu sa vyrobí celý organizmus. Vyššie uvedené príklady to ilustrujú. Použil som tie najznámejšie príklady, ktoré sú najčastejšie predkladané evolucionistami. Ako vždy, nič som si nevymyslel, všetko sú overené fakty.
Takže namiesto toho, čo nám hovorí elementárna logika, že by sme mali byť doslova zaplavení nálezmi a dôkazmi evolučnej teórie, v podstate nie je jeden jediný relevantný. Ak by život vznikol slepou náhodou podľa evolučnej teórie, tak sa odvolávam na moju prvú axiómu, príroda ako taká nemá rozum a vedomie, takže celkom určite by nám dôkazy evolúcie vedome nezničila, alebo neskryla. Lebo vyzerá to tak.

Darwinova evolučná teória – sprisahanie tisícročia ? časť III

17. února 2010 v 15:19 | bk
Biochémia.
"Na bunku sa môžeme pozerať ako na továreň, v ktorej je prepracovaná sieť vzájomne prepojených výrobných liniek, z ktorých každá je zložená zo skupiny veľkých proteínových mechanizmov. Prečo ich nazývame mechanizmy ? No asi preto, že ľudia vymysleli stroje pre náš makroskopický svet, a tieto proteínové zoskupenia majú v sebe tiež precízne koordinované pohyblivé súčasti."
Bruce Alberts, prezident Národnej akadémie vied, USA.

Na úvod som netradične použil citát. Obyčajná živá bunka je neuveriteľne zložitá. V 19. storočí, keď Darwin vymyslel svoju evolučnú teóriu, bol na skúmanie k dispozícii len obyčajný mikroskop. Vedci si vtedy mysleli, že čím podrobnejšie sa bude živá bunka skúmať, tým bude jednoduchšia. Dnes vieme, že je to presne naopak. Vedci nestíhajú žasnúť nad neuveriteľnou zložitosťou bunky a procesoch v nej prebiehajúcich. Pre mňa je táto téma neuveriteľne fascinujúca. Preto bude tento článok podrobnejší, možno aj s odbornejšími výrazmi. Ale verte, ukázať tú neuveriteľnú komplikovanosť obyčajnej jednej bunky sa inak nedá. Zmysel a súvislosť článku s Darwinovou teóriu pochopíte, ak si ho prečítate.

Biochemik Michael Behe získal titul z chémie na Drexlerovej univerzite, doktorát z biochémie na Pennsylvánskej univerzite, kde aj robil následný výskum. Od roku 1985 je členom Lehigovej fakulty. Bol členom Komisie pre molekulárnu biológiu v Oddelení pre molekulárne a bunkové vedy v Národnej nadácii pre vedu. Je autorom množstva odborných časopisov a kníh.
Michael Behe hovorí: "Darwin vo svojej knihe Pôvod druhov povedal, že ak by sa dalo dokázať, že nejaký zložitý organizmus existoval bez toho, aby sa vytvoril početnými postupnými jemnými zmenami, celá jeho teória sa absolútne zrúti. Práve to bol základ mojej teórie nezjednodušiteľnej zložitosti.
Systém či zariadenie je nezjednodušiteľne zložité, ak má určitý počet rozličných komponentov, ktoré všetky spolu pôsobia tak, aby dosiahli cieľ samotného systému a ak by sa jeden z jeho komponentov odstránil, celý systém je tak znefunkčnený. Je vysoko nepravdepodobné, že by nezjednodušiteľne zložitý systém mohol vzniknúť kúsok po kúsku darwinovským procesom. Pretože na to, aby celý systém ako taký mohol fungovať, musí tu byť celý od začiatku."
Následne ako logický záver tvrdí: "Evolúcia nedokáže spôsobiť nezejdnodušiteľne zložitý biologický stroj naraz a náhle, pretože je príliš komplikovaný. Nepravdepodobnosť toho to úplne znemožní. Nemožno to ani vyprodukovať množstvom postupných jemných zmien, pretože v každom predbežnom systéme bude niečo chýbať a bude nefunkčný. Potom nebude mať ani dôvod existovať, pretože vieme, že prirodzený výber vecí umožní existovať iba systémom, ktoré už fungujú."

Na to aby ste mali aspoň akú - takú predstavu o zložitosti bunky, rozpíšem ju trochu podrobnejšie. Treba povedať, že dodnes stále nie je všetko objasnené, mnohé mechanizmy živej bunky sú stále záhadou. Michael Behe napísal knihu Darwinova čierna skrinka, ktorá vyvolala nebývalý ohlas a mnoho evolucionistov sa prirodzene pokúšalo ju znemožniť. Podľa mňa so to však nikomu nepodarilo.
Ďalšia časť článku sú v podstate úryvky rozhovoru Michaela Beheho, v ktorom rozpráva o svojich záveroch a poznatkoch ohľadne bunky.
Predstaviteľom nezjednodušiteľnej zložitosti sú napríklad riasinky. Sú to také jemné vlásky podobné malým bičíkom na povrchu buniek. Ak sú bunky nepohyblivé, riasinky vytvárajú pohyb tekutiny pozdĺž ich povrchu. Napríklad v celom dýchacom trakte sú riasinky. Každá bunka ich má asi dvesto a vytvárajú synchrónny pohyb, aby stále smerom hore posúvali hlien. Ale riasinky majú aj iné funkcie: ak sú bunky pohyblivé, riasinky ich vedia v tekutine poháňať. Pôvodne vyzerali veľmi jednoducho, dnes vieme, že to sú komplikované molekulárne stroje. Ukazuje sa, že pozostávajú z približne dvesto proteínových častí. A ako to funguje? Je tam deväť párov mikrotubúl, čo sú dlhé tenké mikrolaná, ktoré obklopujú dve samostatné mikrotubuly. Vonkajšie mikrotubuly sú jedna s druhou spojené spojivom, ktoré nazývame nexín. Každá mikrotubula má proteínový motor, ktorý nazývame dyneín. Tento proteínový motor sa pripína k jednej mikrotubule, akýmsi ramienkom sa načiahne, uchytí tú druhú a tlačí ju dole. Takže sa tieto dve laná začnú posúvať po dĺžke. Keď sa začnú pohybovať, začne sa napínať nexín, ktorý ich spája, ale doteraz tam visel ako uvoľnený povrázok. Postupne sa bude naťahovať, až bude úplne napätý. Dyneín posúva mikrotubuly stále ďalej, ale nexín, ktorý ich drží, ich začne ohýbať, až sa prehnú. Potom ťahá opačným smerom a ohne ho do protismeru. Takto sa vlastne celý bičík kývavým pohybom pohybuje vpred.
Toto ale nevysvetľuje celkovú zložitosť bičíka. Tieto tri časti - laná, spojivá a motory - sú nevyhnutné pre pohyb. Ak by chýbala ktorákoľvek časť, systém je nefunkčný, takže bičík je nezjednodušiteľná zložitosť.
Ešte fascinujúcejší je bakteriálny bičík. Kým riasinky sa pri poháňaní buniek správajú ako veslá, v roku 1973 sa zistilo, že bakteriálne bičíky pôsobia ako rotujúca vrtuľa. Takéto niečo majú iba baktérie. Je to neuveriteľne výkonný motor a mnohí mu dávajú prívlastok "najvýkonnejší motor na svete". Ako to funguje ? Extrémne výkonne. Bakteriálny bičík vyzerá ako dlhý bičík a skladá sa z proteínu, ktorý sa volá flagelín. Tento je pripnutý na pohonný hriadeľ závesným proteínom, ktorý pôsobí ako univerzálny spoj, ktorý vrtuľke a hriadeľu umožňuje otáčavý pohyb. Ako výplňový materiál tu pôsobí viac typov proteínov, ktoré umožňujú hriadeľu preniknúť cez stenu bunky a napojiť sa na rotačný motor. A odkiaľ čerpá energiu? Energia je vytváraná prietokom kyseliny cez membránu baktérie. Celý tento zložitý proces sa len študuje a snažíme sa ho pochopiť. Vieme, že funguje veľmi dobre. Vrtuľka bičíka sa dokáže roztočiť rýchlosťou až 10 000 otáčok za minútu (v inej literatúre som čítal 100 000 otáčok, neviem ktorá informácia je presná a kde bol preklep). Dokáže však oveľa viac. Svoje otáčky vie zastaviť v štvrťotáčke a okamžite sa začne otáčať druhou stranou takou istou rýchlosťou. Howard Berg z Harvardskej univerzity to nazval najvýkonnejším motorom vo vesmíre.
Pre ilustráciu, uvediem už len také fascinujúce veci, ako napríklad to, že všetky živé bunky okrem baktérií majú množstvo oddelení a priehradiek, v ktorých sa nachádzajú samostatne DNA, mitochondria, endoplazmatické retikulum, Gogiho aparát, lyzozómy, mechúriky na výlučky, peroxizóm a pod. V každej bunke je viac ako 20 rozličných oddelení, ktoré medzi sebou spolupracujú zložitým systémom a s presne nastavenými pravidlami. Znovu treba dodať, systém funguje len vtedy, ak fungujú súčasne všetky oddelenia naraz.
Dr. Stephen Meyer potvrdzuje Beheho. Hovorí: "Tieto biologické mechanizmy potrebujú mať na svoje fungovanie pokope všetky svoje súčasti. Ale ako by sa dal vybudovať takýto systém darwinovským procesom prirodzeného výberu, ktorý bol založený na slepých variáciach ? Prirodzený výber predsa iba zachováva veci, ktoré vykonávajú určitú funkciu - inými slovami - ktoré pomáhajú organizmu prežiť do ďalšej generácie.
Problém s nezjednodušiteľnými komplexnými systémami je ten, že nekonajú žiadnu funkciu, kým nie sú prítomné všetky ich súčasti a kým nepracujú v úzkej spolupráci jedna s druhou. Teda prirodzený výber vám nemôže pomôcť vybudovať takéto systémy, on ich iba zachováva, keď už boli postavené. A je prakticky nemožné, aby evolúcia dokázala prekonať taký obrovský krok obyčajnou náhodou. Jednoducho nedokáže vytvoriť naraz a náhodou takýto zložitý systém."

Môže byť naozaj pravda, že jednoduchá a v podstate primitívna Darwinova evolučná teória, ktorú Darwin vymyslel v 19. storočí je pravdivá ? Logika mi hovorí, že celkom určite nie, ak verím vyššie spomínaným vedcom, že existujú takéto mechanizmy, naozaj je ťažké pripustiť, že by mohli vzniknúť náhodou, postupnými zmenami, tak ako si to predstavujú evolucionisti.

DNA.
DNA. Alebo DNK po slovensky. Počujeme to všade. Tieto tri písmená prenikli do nášho života ako bežná súčasť. Čo však DNA (ak dovolíte budem používať anglický názov) je ? Veľmi jednoducho povedané, v chemickej štruktúre DNA sú zakódované inštrukcie pre budovanie proteínov. DNA slúži ako zásobáreň informácii, ktoré vytvárajú dôkladnú choreografiu výrobných procesov. Keď sa spustia, začnú sa správne aminokyseliny spájať správnymi väzbami v správnom poradí tak, aby vyprodukovali správne druhy proteínov, ktoré sa správnym spôsobom ukladajú, takže vybudujú biologické systémy.
Čo je však na DNA také zvláštne, že už len jej samotná existencia popiera evolúciu ?

Molekula DNA je zložená z dvoch povrazcov, ktoré prebiehajú parelelne v špirále a medzi tieto povrazce sú upevnené štyri písmená, štyri písmená genetického kódu. Tieto štyri písmená sú prosté chemické látky. Môžeme si to predstaviť ako dlhý povrazový rebrík skrútený v chromozóme pozdĺž osi do tvaru vývrtky, presnejšie do dvojitej závitnice. Celá molekula je udržiavaná pohromade vodíkovými mostíkmi, čo sú veľmi slabé chemické väzby. Skutočné tajomstvo DNA spočíva v "šteblíkoch" jej rebríka. Každý reťazec sa skladá s nespočetnekrát opakovaných štyroch základných jednotiek molekúl dusíkovej bázy. Štrukturálne sa v reťazcoch molekúl DNA spájajú a tvoria tak "šteblík". Zoskupenie týchto báz pozdĺž osi DNA určuje , ktorá bielkovina (proteín) sa bude v bunke tvoriť. Biochemici zistili, že existuje 1087 možností, ako skombinovať chemický materiál v jednom pramienku ľudskej DNA. Podľa evolucionistov, táto molekula vznikla čistou náhodou, metódou pokusu a omylov. Treba pripomenúť, že všetky štyri písmenká pozdĺž celého povrazcu DNA musia byť presne uložené a skombinované. Lebo na reprodukciu je vhodná len jedna z tých všetkých kombinácií, ktorých je, ako som uviedol 1087. Neviem, či si niekto dokáže predstaviť veľkosť takéhoto čísla, ja sa priznávam, takéto číslo je už mimo dosahu môjho chápania veľkosti, či malosti. Evolucionisti tvrdia, že Zem je približne 4,5 miliárd rokov stará. Do tohto času sa vojde len 1025 sekúnd. Ak pripustíme, že počas celej existencie Zeme, už od úplného začiatku, príroda cielene začala skúšať metódou náhody a omylu (čo nie je možné na základe mojej prvej axiómy - príroda ako taká nemá plán a rozum, ale pripusťme túto možnosť) a každú sekundu by skúsila vytvoriť jednu kombináciu, je vidieť, že by bolo do dnešného dňa zúfalo málo času vôbec na vytvorenie jedného prameňa DNA.
Dr. Stephen Meyer získal tituly v Cambridge, napísal množstvo odborných článkov a kníh. V súčasnosti je riaditeľ a vedúci vedecký pracovník v Centre pre vedu a kultúru pri Discovery Institute a pôsobí ako profesor na Palm Beach Atlantic University. Hovorí:
"DNA je niečo ako knižnica. Organizmy získavajú potrebné informácie z DNA, takže dokážu vybudovať niektoré zo svojich najzákladnejších komponentov. Analógia s knižnicou je dobrá, pretože v nej zohráva dôležitú úlohu abeceda. V DNA máte dlhé rady písmen A,C,G a T (tak ich vedci označili podľa názvu chemickej látky), ktoré sú dôkladne usporiadané, aby vytvorili proteínovú štruktúru a následnú skladbu. Na postavenie jedného proteínu zvyčajne potrebujete tisícdvesto až dvetisíc písmen či báz - čo je naozaj veľa informácii.
Tento problém spôsobil, že sa zrútili všetky naturalistické vysvetlenia pôvodu života, pretože toto je najdôležitejšia a najzákladnejšia otázka. Ak neviete vysvetliť, kde sa vzala táto informácia, potom ste nevysvetlili vznik života, pretože toto je informácia, ktorá premieňa molekuly na niečo, čo v skutočnosti má svoju funkciu."
Ako by mal vyzerať proces vzniku života slepou náhodou, ak nasilu pripustíme, že napríklad Miller mal pravdu a vznikli náhodou aminokyseliny? Mimochodom, bolo by ich treba vytvoriť dvadsať dva, jemu sa podarilo vytvoriť len dve alebo tri, o čom som písal v predchádzajúcich článkoch. Pozrime sa len pre zaujímavosť, aký proces musí prebehnúť, aby sa vytvorila len jedna jediná proteínová molekula. Minimálny počet aminokyselín na vytvorenie proteínu je 75. Aby však vznikol proteín, je nutné správne prepojenie medzi aminokyselinami. Ale aminokyseliny sú ľavotočivé a pravotočivé. My potrebujeme len ľavotočivé. A aminokyseliny sa musia zoradiť v špecifickom poradí, ako písmenká vo vete. Pravdepodobnosť takéhoto náhodného zoskupenia, aby vznikol čo len kratučko funkčný proteín je jedna ku desať a stodvadsaťpäť núl ! No najjednoduchšia bunka potrebuje tristo až päťsto proteínových molekúl.

Nemohol však naozaj, tak ako tvrdia evolucionisti, prírodný výber vysvetliť vznik života ? Zjednodušeným pohľadom by to mohlo byť na prvý pohľad aj logické, postupné, malé zmeny, v dlhom časovom horizonte. S. Mayer k tomu hovorí:
"Či prírodný výber naozaj funguje na úrovni biologickej evolúcie, o tom sa vedú ešte diskusie. Ale s najväčšou určitosťou to nefunguje na úrovni chemickej evolúcie.
Darwinisti pripúšťajú, že na to, aby mohol fungovať prírodný výber, musia existovať sebareplikujúce sa organizmy. Organizmy sa reprodukujú, ich potomstvo zaznamenáva variácie, a to, ktoré sa lepšie adaptuje vo svojom prirodzenom prostredí, to aj lepšie prežije. Tieto adaptácie sa zachovávajú a prenášajú do ďalších generácií. No aby mohla existovať reprodukcia, je potrebné delenie buniek. a to predpokladá existenciu informačne bohatej DNA a proteínov. Tu je práve problém, predpokladá sa existencia toho, čo sa snažia vysvetliť!"

Táto téma je na jednej strane fascinujúca, na druhej dosť zložitá. Dalo by sa písať ešte nekonečne dlho o štruktúre, delení DNA, o komplikovaných chemických procesoch, o chemických príťažlivostiach a samousporiadaní a pod. Nechcem však skĺznuť do písania odbornej, vedeckej a na výrazy komplikovanej práce, pretože som presvedčený, že väčšina ľudí má len povrchné informácie, včítane mňa. Vyššie uvedené citácie a opisy som skoro úplne opísal z literatúry, čo ani netajím, lebo to je téma, pri ktorej sa musíme spoľahnúť výlučne na vedcov, ktorí sa danej problematike venujú. Na záver k tejto téme ešte krátky citát S. Mayera na otázku, či je predstava o vzniku života slepou náhodou medzi vedcami prijateľná, alebo neprijateľná, odpovedal:
"Prakticky všetci odborníci, ktorí sa pôvodom života zaoberajú, prístup vzniku života slepou

Darwinova evolučná teória – sprisahanie tisícročia ? časť IV

17. února 2010 v 15:18 | bk
Mutácie a prírodný výber.
Keďže pre evolučnú teóriu, tak ako ju sformuloval Darwin, je zúfalo málo dôkazov, moderní evolucionisti začali hovoriť o možnosti vzniku nových druhov skokovito, tzv. mutáciami. Tomuto prúdu evolucionistov sa hovorí neodarwinizmus. Na prvý pohľad to vyzerá podstatne logickejšie ako klasická evolučná rozprávka. Mutácie vieme simulovať v laboratóriach, všetci sme už videli mutáciami postihnuté živočíchy aj ľudí. Je možné, aby mutácie spôsobovali po malých krokoch kvalitatívny posun organizmov a prirodzeným výberom vznikol nový druh ? Tu si musíme povedať, čo je Darwinova teória prirodzeného výberu.
Túto vec odpozoroval Darwin veľmi dobre a správne, je to overiteľné a viditeľné všade v prírode. V rámci druhu sa pária najlepšie jedince, aby sa rodilo potomstvo s čo najlepším genetickým kódom. Preto vodcom svorky býva najsilnejší jedinec a môže si vyberať na párenie samice a vyberá si tie najlepšie. Je to vynikajúci a prirodzený mechanizmus, aby druh nemohol degenerovať a v podstate tomu účinne zabraňuje.
K mutáciam. Čo môže spôsobiť mutácie, teda zmenu kódu DNA ? Napríklad rádioaktívne žiarenie. Aké majú mutácie dôsledky, môžu spôsobiť zdokonalenie druhu ? Našťastie túto otázku vieme zodpovedať, pretože v laboratórnych podmienkach je možné robiť pokusy a vyhodnocovať ich. Vďačným objektom sú vínne mušky. Holandský biogenetik Dr. Willem J. Ouweneel, študujúci mutácie na vínnych muškách hovorí.
"Pre evolucionistov je veľmi dôležité dokázať, že mutácie hrajú dôležitú úlohu pri vzniku nového druhu. Čo je na tom pravdy z pohľadu genetiky ? Všetky mušky, ktoré sa narodili zmutované by v prírode zomreli, lebo mutácie ich poškodili. Sú veľmi škodlivé, obmedzujú ich variabilitu a často sú priamo smrteľné. Podľa mňa sú mutácie pre živý organizmus vždy veľmi škodlivé."
Prof. A.E.Wilder-Smith,Ph.D.,Dr.Sc hovorí, že mutácie v prírode poškodzujú a oslabujú druh. Nemohol by však prirodzený výber pomôcť tomu, že by uprednostňoval malé pozitívne mutácie a pomáhal tak, aby sa vyvinul nový a silnejší druh ? Aj keď sa nikdy nepodarilo pri pokusoch získať mutáciami nejakú novú pozitívnu vlastnosť, alebo orgán, predpokladajme, že isté percento mutácii by mohlo byť pozitívnych. Čo však spraví prirodzený výber ? V prvom rade sa postará o živočíchy, ktoré boli mutáciami poškodené a prirodzeným spôsobom uhynú, bez toho, aby mohli svoju poškodenú DNA predať potomstvu, lebo automaticky by boli zmutované jedince zdravými a silnými považované za zlé. Takže tu máme prostriedok, ktorý ochraňuje populáciu a druh, aby nedochádzalo k jeho zhoršovaniu. Zabraňuje možnosti degenerácie. Predpokladajme teraz, že iný organizmus zmutoval, tak, že mu to dáva nejakú výhodu. Napríklad, že sa mu začne vyvíjať oko. Zoberme si napríklad dážďovku. Ak sa vplyvom pozitívnej mutácie začne vyvíjať oko dážďovke, bude to pre ňu prekážkou, pokiaľ nový orgán nebude funkčný a dokonalý. Keďže žiadne mutácie nie sú schopné vytvoriť naraz nový, dokonalý, fungujúci orgán, aj živočích, ktorý by čisto teoreticky mohol byť poznačený pozitívnou mutáciou, bude prirodzeným výberom odstránený, lebo nedokonalý orgán nie je nikdy výhodou, naopak, je hendikepom. Preto môžeme konštatovať, že prirodzený výber a mutácie nedovolia degenerovať druhu, ale naisto zabránia aj smerom nahor, vývinu k vyšším druhom. Prirodzený výber sa postará o to, aby vznikli povedzme lepšie dážďovky, ale určite nie napoly dážďovky a napoly hadi. Takéto živočíchy by mali vlastne podľa Darwinovej teórie prirodzeného výberu nevýhodu.
Darwin sa domnieval, že prirodzený výber, boj o život a prežitie najschopnejších vedú k pomalej a neodvratnej evolúcie jedného druhu k druhému. Darwin sa však celkom určite mýlil. Sám prirodzený výber tomu bráni. Celá tá teória závisí na predstave, že na základe náhody nezískame kompletný nový orgán ihneď, tzv. makromutáciu, ale bude v najlepšom prípade dochádzať k malým zmenám. Malé zmeny, aj keby smerovali k niečomu lepšiemu, budú pre daný druh nevýhodou. A keďže zmeny nikdy nie sú kompletné, prirodzený výber účinne bráni posunu dolu, ale aj nahor. Keďže to tak naozaj je, vďaka tomuto mechanizmu zostali živočích a ľudia dlhodobo v približne konštantnom stave, v podstate sa nezmenili. Darwin si jednoducho nevšimol, že práve prirodzený výber bráni posunu nielen dole, ale aj smerom nahor.

Druhá veta termodynamická.
Pozrime sa na to, čo hovorí na možnú evolučnú teóriu fyzika. Ono sa to nezdá, ale dokonca aj vo fyzike nájdeme niečo, čo popiera možnosť evolúcie. Ide o entropiu. Evolučná myšlienka a zákony prírody sú nezlučiteľné. V druhej vete termodynamickej z náuky o teple, sa hovorí, že bez pôsobenia zvonka nemôže nastať premena telesa s nižšou teplotou na teleso s vyššou. Inými slovami - veci starnú a dochádza k ich rozkladu. Hviezdy zhasínajú, živé tvory starnú, nové veci sa rozpadajú a energia sa premieňa na čoraz menej zužitkovateľné stavy. Evolúcia sa zjavne vzpiera tomuto zákonu, pretože podľa nej sa postupne vyvíjali čoraz dokonalejšie a komplikovanejšie organizmy. Odkiaľ a v akej forme sa berie dodatočná energia, ktorá zabezpečuje vyššiu úroveň vývoja ? Evolucionisti argumentujú chlorofylom. Pôsobením tejto látky, ktorá musela najprv sama vzniknúť zhodou neuveriteľných náhod, je bunka schopná premieňať slnečné svetlo na chemickú energiu.
Ak odhliadneme od ďalších náhod a zázrakov, ktoré sú potrebné, aby bunka vôbec vznikla a navyše aj produkovala chlorofyl, dostáva sa evolúcia do slepej uličky. Ako sprievodný jav procesu premeny slnečného žiarenia na energiu vôbec po prvý raz na Zemi vznikol a uvoľnil sa kyslík. V praatmosfére ho však nebolo. Ďalej vychádzame z predpokladu, že prvým bunkám sa navzdory všetkej logike darilo v prostredí vytvorenom z metánu, amoniaku a dusíka. Pre takto vzniknuté bunky bol uvoľnený kyslík z procesu premeny rozhodne smrteľným jedom. Evolúcia sa musela sama zahubiť.

Len pre zaujímavosť, ako predpovedajú vedci vývoj vesmíru ? Asi o 1014 rokov hviezdy vyčerpajú svoje jadrové palivo a vyhasnú. Ďalšie udalosti vo vesmíre budú mať nasledovný priebeh : o 1032 rokov sa jadrová hmota úplne rozpadne, hviezdy a planéty sa premenia na fotóny a neutrína, ale čierne diery budú ďalej existovať. Lenže ani tie nie sú večné. Ich hmota sa bude postupne zmenšovať a nakoniec sa všetky premenia na žiarenie - na fotóny, neutrína a gravitóny. Vlády sa ujme éra žiarenia, v ktorej nebude vo vesmíre prakticky nič.
Keď bude mať vesmír 10100 rokov, na svete zostane len extrémne zriedený elektrónový plyn, v priestore rozptýlené pozitróny a neutrína. (Dr. Milan Baumann)
Tento scenár (vedecky všeobecne prijímaný) potvrdzuje Druhú vetu termodynamickú a závery ktoré sú uvedené vyššie. Platnosť Druhej termodynamickej vety možno sledovať všade okolo nás a aj vo vesmíre. Opačný proces neexistuje, nebol pozorovaný nikde a odporuje fyzikálnym zákonom. Čiže aj pohľadu zákonov fyziky (alebo minimálne zákonu o entropii) nie je možná samovoľná tvorba zložitejších súborov, lebo na to chýba energia. Ako je teda možné, že na jednej strane je vývoj vesmíru (teda aj Zeme a nás všetkých) taký, že nakoniec sa všetko rozpadne na zriedený elektrónový plyn - čo zodpovedá presne zákonu o entropii a na druhej strane sa nás niekto snaží presvedčiť, že veľmi dlhú dobu sa tu samovoľne skladali atómy tak, že vznikli všetky tieto nám známe vysoko komplikované súbory ?

Určovanie veku.
Zaujímavou témou v tejto súvislosti je určovanie veku nálezov a hornín. Svojho času ma ani vo sne nenapadlo, že by s tým mohli byť nejaké problémy. Rádiometrické metódy, ktoré boli vyvinuté až v 20 storočí pôsobia mimoriadne vedecky a dôveryhodne. Ale len dovtedy, kým sa nepozrieme podrobnejšie na ne. Toto možno na prvý pohľad priamo nesúvisí s evolučnou teóriou, ale pri hlbšom skúmaní zistíme, že veru súvisí a hodne. Pre evolucionistov je veľmi podstatný práve vek nájdených fosílií a geologické vrstvy, v ktorých sa našli. Taktiež musia dokazovať, že zložitejšie formy života sú mladšie a nachádzajú sa v mladších vrstvách. Preto sa pozrime bližšie na to, aké sú vlastne metódy určovania veku, odkiaľ vedia vedci, koľko rokov má nejaký kameň, či hornina.

Vek živých organizmov sa určuje tzv. rádiouhlíkovou metódou - objaviteľ W. Libby, 1947. Princíp tejto metódy spočíva v presvedčení, že všetky žijúce bytosti prijímajú do svojho obehu látkovej premeny malé množstvá rádioaktívneho izotopu uhlíka (množstvo udalostí mohlo mať v minulosti vplyv na značné zvýšenie C14 vo vrchných vrstvách atmosféry). Smrťou sa preruší príjem týchto izotopov (označené ako C14). Po smrti sa začínajú nahromadené atómy rozpadávať v známom čase, ktorý nazývame polčas rozpadu. V prípade C14 to predstavuje iba 5 730 rokov. V čom je problém ? Problémy sú dva. Po prvé, aby bola táto metóda presná, musela by byť koncentrácia tohto izotopu stámilióny rokov úplne konštantná, čo nikto presne nevie. Druhý problém je krátky polčas rozpadu. Ak má nález napríklad 23 000 rokov, zostáva v tele len 6,25% z nahromadených izotopov. A to je veľmi málo, ak uvážime, že koncentrácia atómov C14 v tele je veľmi nízka. Vzhľadom na to, určovanie veku nad 20 000 rokov nemôžeme ani s prižmúrením oka považovať za presné, lebo s pribúdajúcimi rokmi počet merateľných izotopov C14 drasticky klesá k nule.
Jeden príklad za všetky (je ich nespočetné množstvo). V časopise Science (1963) sa uvádza, že ulita istého mäkkýša má 2 300 rokov. Vek sa určil rádiouhlíkovou metódou. Problém je len v tom, že ide o žijúci exemplár.
Ďalším spôsobom je datovanie pomocou letokruhov stromov (tzv. dendrochronológia), ktoré údajne spoľahlivo zachycuje rozpätie približne 10 000 rokov. Aby som to nenaťahoval, je to neistá metóda, Prof. Hans-Ulrich Niemitz a Ch. Bloss v článku s názvom Sebaklam metódy C14 a dendrochronológie silne spochybnili metódy datovania (Zeitsprunge č.3/1996).
Existuje ešte varvová metóda - predpoklad, že každoročne sa naplaví jedna vrstva morského nánosu. Tento predpoklad je veľmi primitívny a jednoduchý, datovanie len posledných 10 000 rokov.
Ďalšou metódou je napr. magnetostratigrafia. Zakladá sa na paleomagnetizme. Tu nie sú známe časové hodnoty a intenzita magnetizmu, pri ktorom tuhne hornina.
Všetky opísané metódy sú nepresné, pretože jednoducho nepoznáme odlišnosti lokálnych podmienok príznačných pre minulosť. Vždy znova a znova sa robia pokusy pomocou Darwinovej a Lyellovej teórie uniformizmu extrapolovať dnešné konštanty do minulosti.

Dúfam, že ešte nie ste unavení z čítania. Pozrieme sa ešte na datovanie anorganických nálezov. Vek hornín sa nedá merať inak, ako vypočítaním množstva izotopov a na základe dnešných pomerov rozpadu sa spätne prepočítavajú do minulosti. Najčastejšie používanou metódou je draslíko-argonnová. Aby som to všetko naozaj urýchlil, uvediem len, že je tak isto nespoľahlivá, ako ostatné metódy. Je to trochu komplikované, nechcem zachádzať do detailov, súvisí to s rozpadom izotopu draslíka 40 a vznikajúceho argonu 40. Radšej uvediem príklad.
Príklad, hovoriaci za všetko. V roku 1980, keď vybuchla sopka Mount St. Helens, začal sa vytvárať z dacitovej lávy dóm, podobný hore. Keďže poznáme vek tohto dómu, malo by byť jednoduché overiť ho rádioizotopovou metódou.
Dr. S. A. Austin v roku 1992 odobral stadiaľ vzorku, rozomlel ju, preosial a spracoval na horninový prášok a štyri koncentráty z minerálov. To potom dal do Geochrome Laboratorium v Cambridge v Massachusettes na určenie veku, pričom laboratória nevedeli, odkiaľ vzorka pochádza. A teraz výsledky:
  • horninový prášok 350 000 +/- 50 000 rokov
  • zmes živcov 340 000 +/- 60 000 rokov
  • zmes amfibolov 900 000 +/- 200 000 rokov
  • zmes pyroxénu 1 11 700 000 +/- 300 000 rokov
  • zmes pyroxénu 2 22 800 000 +/- 600 000 rokov
Tento výsledok hovorí sám za seba a ukazuje dve veci. Po prvé, značnú tolerovanú chybu a veľmi vysoký vek, pričom vzorka bola stará asi 10 rokov. Podobných príkladov je dosť.

Záver. Budem dnes stručný. Som presvedčený, že žiadne mutácie nemôžu spôsobiť kvalitatívny skok smerom hore. Entorpická poučka vyslovene popiera možnosť zhlukovania a vytvárania vyššie organizovaných súborov. Určovanie veku organických látok je minimálne nad 10 000 rokov nepresné. Na určenie veku anorganických látok v podstate neexistuje spoľahlivá metóda, lebo minimálne nepoznáme podmienky za ktorých látky vznikali a pokusy aj nepresnosti potvrdili.
Čo s toho vyplýva pre evolučnú teóriu ? Pre neodarwinizmus nie je jediný dôkaz, naopak pokusy dokazujú jeho nemožnosť. Evolučnú teóriu priamo popiera fyzika, Druhá veta termodynamická, jedna zo základných viet o náuke o teple, jednoznačne platná a dokázaná. Evolucionisti prakticky nemajú ako dokázať vek hornín a skamenelín, a organických látok starších ako 10 000 rokov a tým všetky výpočty a rečičky o miliónoch rokov vyznievajú minimálne nedôveryhodne.

Čo hovoria nálezy v horninách.
Chcem aspoň v krátkosti uviesť pár príkladov nálezov skamenelín. Na rozdiel od môjho prvého článku to budú príklady, kde sa niečo našlo a nie čo sa nenašlo. V podstate ide o to, že je veľmi veľa nálezov, ktoré dokazujú prítomnosť takmer všetkých druhov živočíchov (aj vyhynutých a tých, ktoré mali podľa evolucionistov vyhynúť stovky miliónov rokov pred objavením sa človeka) v jednej dobe, inak povedané žili sme (myslím tým ľudí ako druh) súčasne napríklad s dinosaurami. Tieto informácie sú z diel Dr.Ing. Hans-Joachima Zillmera.
Podstata Darwinovej evolučnej teórie je, ako som už veľa krát napísal, pomalý vývoj druhov a prežitie jedincov prírodným výberom. Ak sa dokáže koexistencia všetkých druhov, vrátane človeka, v istom časovom bode, bude to znamenať, že vývojová teória je chybná, pretože jej chýba predpoklad vlastnej definície.
V Paluxy River, neďaleko Glen Rose v časti horského chrbta Llano Uplift v štáte Texas (USA) v roku 1908 sa našlo veľké množstvo odtlačkov láb dinosaurov a ľudských stôp, dlhých približne 35 cm. V nasledujúcich desaťročiach sa v okruhu niekoľkých kilometrov našli stovky odtlačkov, ktoré zanechali dinosaury. A znova sa vedľa stôp zvierat našli aj odtlačky ľudských nôh. Tieto odtlačky sú vo vápenci, v najvrchnejších vrstvách, dokonca keď rieka Paluxy River v r. 1971 totálne vyschla, našli sa odtlačky aj priamo na povrchu. Sú tu hneď dva vážne problémy pre evolucionistov. Dinosaury vyhynuli pred 65 miliónmi rokov. Takže horniny, v ktorých sa nachádzajú odtlačky by mali byť v nižších vrstvách, "pochované" pod mladšími, pomaly sedimentujúcimi horninami. Očividne to tak nie je.
Druhý problém je, ako sa do vápenca dostal jasný a zreteľný odtlačok nohy človeka (pozor nie jeden, odtlačkov je veľa) vedľa dinosaurieho ? Veď ak vznikol odtlačok niečoho v hornine, tak logicky musela byť mäkká. Ale taký vápenec môže byť mäkký len krátku dobu, kým hydratačným procesom nestvrdne. Toto sa nedá obísť, ani vysvetliť inak, toto je jednoduchá, elementárna fyzika ! Záver je taký, že ak nebol tento nález úmyselne sfalšovaný (čo vedci vylúčili - ono je veľmi ťažké vysekať do vápenca nejakým umelým spôsobom perfektnú stopu ľudskej nohy tak, aby sa na to pri podrobnejšom skúmaní neprišlo), tak ľudia a dinosaury žili v rovnakom čase !
Evolucionisti tieto dôkazy vytrvalo ignorujú, ani sa nimi nemienia zaoberať, s odôvodnením, že musí ísť o falzifikát, lebo evolučná teória platí, ľudia nemohli žiť v rovnakom období ako dinosaury a basta !
V roku 1968 vášnivý zberateľ a hľadač skamenelín W. Meister asi 70 km severozápadne od Delty v štáte Utah kladivkom klopkal na skalu, keď sa odlúpla jedna vrstva a pod ňou sa ukázali dve ľudské stopy, pochopiteľne, skamemené odtlačky. Čo bolo neuveriteľné, jednalo sa o nohu človeka v topánke, ktoré rozšliapli trilobita ! Trilobita, ktorý podľa evolučnej teórie vyhynul pred stovkami miliónov rokov, ešte pred dinosaurami. Podľa dostupných informácií sa nemôže jednať o falzifikát.
Archeológ Dr.R.Gilroy, riaditeľ austrálskeho Mount York Museum, objavil v Austrálii lebku a skamenené stopy obrovských ľudí v blízkosti šľapají brontosaura.
Juhozápadne od Wintonu vo východnej Austrálii sa našlo veľa stôp, ktoré si môže každý pozrieť (takže priatelia, hor sa do Austrálie), z ktorých vyplýva, že vedľa seba žili také živočíchy, ktoré podľa evolučnej teórie nemohli! vedľa seba existovať.
Podobné nálezy ako v Glen Rose sa našli aj Turkménsku (ľudia a dinosauri). O skamenených ľudských stopách, ktorých vek sa odhaduje na 150 až 600 miliónov rokov v Kentucky píše časopis Science News Letter. V roku 1927 sa v uhoľnom sloji vo Fisher Canyon, Pershing County (Nevada) našiel neuveriteľný odtlačok topánky. Dá sa na ňom rozoznať dokonca aj akási nitková štruktúra materiálu. Vek odtlačku (nakoľko ide o uhlie) sa odhaduje na 160 až 195 miliónov rokov.
Zjavne tu niečo nesedí. Ak sú všetky nálezy (verte, je ich veľmi veľa) podvrhom, pýtam sa, kto je taký šikovný, že dokáže po celom svete umiestňovať do neporušených skál a hornín falošné skameneliny a skamenené odtlačky ? Všetky takéto nálezy sú evolucionistami odvrhované, zosmiešňované a označované za podvrhy. Práve tými evolucionistami, ktorých základné ikony stoja na podvrhoch, ako ste mohli čítať v mojich predchádzajúcich článkoch. Pýtam sa, prečo nie je ochota seriózneho uznania podobných nálezov a vylúčenie akýchkoľvek pochybností o pravosti, alebo nepravosti ? Nie je to náhodou preto, lebo uznanie čo i len jediného nálezu by znamenalo definitívny koniec evolučnej teórii ?

Záver.
Ak ste čítali moje predchádzajúce články, tak ste sa dočítali o tom, že hlavné piliere evolučnej teórie sú buď sfalšované, alebo vymyslené. Vo fosíliach sa nenachádzajú žiadne dôkazy prechodových stupňov. Biochémia logicky zdôvodňuje svojou nezjednodušiteľnou zložitosťou nemožnosť vzniku komplikovaných živých mechanizmov bunky prírodným výberom. Mutácie sú vždy škodlivé. Prirodzený výber zabraňuje makroevolúcii, ale aj degenerácii druhu. Nulová pravdepodobnosť samousporiadania genetickej informácie v DNA a akútny nedostatok času na vytvorenie čo i len jedného prameňa DNA. Zákon entropie nedovoľuje bez pridanej energie samovoľné organizovanie hmoty do zložitejších štruktúr. Určovanie veku je veľmi sporné. Ľadové doby pravdepodobne neexistovali. Nálezy skamenelín dokazujú, že ľudia, dinosaury, cicavce a aj trilobity žili vedľa seba v rovnakom čase. Myslím si, že je toho dosť, aby ste minimálne zbystrili pozornosť, ak vás to zaujíma.

Prvá otázka, ktorá sa mi natíska keď som postupne vstrebával všetky informácie, je, ako je to možné, že aj napriek toľkým nejasnostiam, rozporom a novým vedeckým poznatkom, stále je veľká vedecká obec, ktorá tvrdí, že evolučná teória bola skutočnosťou a proces vzniku druhov prebehol tak, ako to Darwin popísal a tým pádom má táto teória v širokej verejnosti punc dôveryhodnosti ? Prečo vlastne tak málo počujeme, čítame a vidíme o všetkých pochybnostiach ? Ako je možné, že sa ignorujú tak závažné dôkazy, ako napríklad skamenené stopy človeka a dinosaura vedľa seba ? Ako som písal, takýchto stôp je veľmi veľa na celom svete a z mechaniky hornín vieme, že museli vzniknúť prakticky v tom istom časovom období, čiže ľudia a dinosaury žili vedľa seba. Stačilo by, aby sa uznal čo i len jeden jediný takýto dôkaz a celá evolučná teória pukne ako bublina z bublifuku.
Prečo vedci - evolucionisti, automaticky považujú všetko čo im nepasuje za podvrh, alebo odbíjajú podobné dôkazy spôsobom: keďže evolučná teória platí, nemôže to tak byť a hotovo, koniec diskusie ? Veď skamenené stopy v pieskovci nie je možné sfalšovať !

Sám tomu úplne nerozumiem. Mám pocit, že takíto vedci sú rovnako dogmatickí a názorovo neprístupní, ako náboženskí fanatici. Mne sa to javí ako sprisahanie, dokonca mnoho krát to má prvky účelovej manipulácie. Každý, kto trochu vystrčí hlavu a príde s niečím, čo by uškodilo evolučnej teórii je zatracovaný, kolegovia ho zosmiešňujú a snahou je minimalizovať mediálnu prezentáciu takýchto poznatkov. Pravdou je to, že s pribúdajúcim časom, novými poznatkami, sa čoraz viacej vedcov otvorene hlási k tomu, že evolučná teória je rozprávkou na dobrú noc a predsa len vychádzajú čoraz častejšie články a knihy, ktoré prinášajú dôkazy, že tak to nemohlo byť.

Veľká väčšina vedcov, ktorí neveria v evolučnú teóriu, začínali pôvodne so svojou kariérou ako evolucionisti. Postupne pod ťarchou dôkazov, boli nútení opustiť svoje presvedčenie. Takým žiarivým príkladom je Dr.Ing. Hans-Joachim Zillmer, ktorý sa pustil do skúmania skamenelín, geologických útvarov, morfológie zemského povrchu, sledu udalostí v čase a podobne. Vo svojich knihách veľmi dobre a jasne popisuje a vysvetľuje všetky paradoxy a nezrovnalosti, na ktoré počas svojej výskumnej práci narazil. Pritom sa neoháňal žiadnym náboženstvom, či zásahom nadprirodzenej sily.

Veľmi pozorne som čítal všetky dostupné materiály. Vo vysvetľovaní evolučnej teórie je veľmi veľa termínov "sa stalo", "potom vznikol", "sa vyvinuli", "prišla doba ľadová" a pod. Nikde som sa nedočítal, akékoľvek vysvetlenie, ako je možné a prečo "sa niečo stalo", prečo "potom niečo vzniklo" alebo prečo "sa niečo vyvinulo". Už som to naznačil v článkoch, pýtam sa úplne vážne, ak vznikol život a druhy slepou náhodou, napriek nulovej štatistickej pravdepodobnosti, ako je možné, že doteraz sa nikomu ani v náznaku nepodarilo vysvetliť vierohodne túto záhadu, nieto ešte dokázať ? Hádam schválne neskryla príroda ten mechanizmus vzniku života ? Veď vážení evolucionisti, stačilo by tak málo a je po diskusii ! Dokážte, že život môže vzniknúť z neživej hmoty ! Máme špičkové laboratória, cyklotróny, výkonné počítače, meracie zariadenia, pomerne značné vedomosti z fyziky, chémie, astronómie, biológia a iných vedných oboroch, tak v čom je problém vážení ? Že by v tom, že to naozaj nie je možné, že sa to tak nestalo a tým je to pre vás nemožné dokázať ? Ja som o tomto presvedčený !

Málo kde vo vede je vidno tak veľký odpor zástancov jednej teórie, voči iným názorom, faktom a dôkazom. Prečo je to tak ? Aká je alternatíva k evolučnej teórii ? Veľmi striktne som dodržiaval v mojich článkov pravidlo, že som sa vyhýbal akejkoľvek špekulácii o inom spôsobe vzniku života. Na záver mi ale dovoľte niečo k tomu napísať. Prirodzene, z elementárnej logiky vyplýva, ak nebol vznik života a druhov spôsobený slepou náhodou a len pôsobením prírodných zákonov tak ako ich poznáme, aké alternatívy zostávajú ? Pravdepodobne len dve. Prvá, sme výsledkom inteligentného dizajnu, druhá, sme vytvorení mimozemšťanmi, hoci tu by sme sa mohli pýtať, kto potom stvoril mimozemšťanov? Ak niekoho napadne ešte nejaká iná možnosť, rád sa nechám poučiť. A tu je podľa mňa podstata problému. Ľudia a vedci, ktorí majú zakódovaný materialistický svetonázor, sú podľa mňa väčší dogmatici ako ľudia s iným svetonázorom. Jednoducho im prekáža čo i len myšlienka na inú možnosť, nechcú a doslova nemajú záujem nechať sa presvedčiť relevantnými dôkazmi, nechcú vôbec o tejto možnosti rozmýšľať a diskutovať, lebo im to nepasuje. Pravdepodobne majú pocit, že ak by pripustili pochybnosti, ponížili by sa sami pred sebou, pred známymi a vedeckou obcou. Taktiež majú strach z toho, aké následky by mal otras ich svetonázoru, ak by museli pripustiť nezmyselnosť evolučnej teórie. Títo ľudia nepotrebujú a nechcú iné vysvetlenie, ako to, že sme tu slepou náhodou ! Toto sa netýka len vedcov. Hocijakí ľudia s tým majú vážne problémy. Potvrdilo sa mi to pri viacerých diskusiách so známymi, jednoducho sa ignorujú akékoľvek fakty, dôkazy. Ja sa nikoho nikdy nesnažím na silu presviedčať. Zaujímavosťou je, že hoci väčšina ľudí nechce pripustiť za žiadnych okolností žiadne argumenty, radi o tejto téme diskutujú. Väčšinou ale bez nejakých hlbších poznatkov k danej téme. Najväčším paradoxom je (stalo sa mi to viackrát), keď navrhnem niekomu, aby si overil fakty (je jedno z akého zdroja), stretnem sa s odmietavým stanoviskom, zdôvodneným tým, že dotyčný to nepotrebuje, lebo on vie, že evolučná teória je dokázaná ! Hotovo ! Z toho mi vyplýva záver, že mnohí ľudia nemajú záujem a ani sa nechcú dozvedieť pravdu, lebo by im mohla nabúrať svetonázor, ktorý im vyhovuje a podľa ktorého žijú !

Ďalším dôvodom, ktorý vidím, je to, že evolučná teória vysvetľuje ľuďom na všetkých úrovniach vzdelania pôvod ľudstva jednoduchým, plagátovým spôsobom, s trochou odbornej hatlatiny. Ľudia vo všeobecnosti radi inklinujú k jednoduchým vysvetleniam a riešeniam. V histórii je takých príkladov neúrekom. Nakoniec, napadol ma jeden príklad, ktorý je aktuálny práve dnes. Náš premiér vyhlásil, že za ekonomickým úspechom Slovenska je iba statočná a poctivá práca ľudí a žiadne pravicové reformy, pričom každý čo len trochu vzdelaný človek vie, že je to populistický dríst. Myslíte si teraz, že tomu nik neverí ? Tak to by ste sa čudovali, koľkým ľuďom vyhovuje takéto primitívne vysvetlenie a videnie sveta a radi tomu uveria, lebo sa im to hodí, je to jednoduché a pohodlné pre nich, nemusia počúvať a rozmýšľať čo hovoria rôzni ekonómovia a ospravedlňuje to ich svetonázor (v tomto prípade dôvera a obdiv k populistickému politikovi). Keby to nebodaj ešte podporili dvaja, traja múdro sa tváriaci "vedci" v bielych plášťoch, zopárkrát by sa to v médiách zopakovalo, boli by sme prekvapení, koľkí by to papagájovali ako svätú pravdu. Tento jednoduchý príklad ukazuje na to, ako veľká časť ľudí túži po jednoduchých riešeniach, tak to bolo aj v prípade evolučnej teórie, ktorá aj napriek svojej primitívnosti zaznamenala taký nebývalý úspech.

Existuje tu ešte veľa legitímnych otázok, na ktoré ani zďaleka neexistujú odpovede, minimálne ja som sa o nich nikde nedočítal a ani som nepočul žiadne vysvetlenia. Tak napríklad, nech mi evolucionisti vysvetlia, ako je možné, že existuje jednobunkový organizmus, ale neexistuje dvoj, troj, dokonca ani štvorbunkový, až päťbunkový (ani sa nikdy žiadne stopy po takýchto organizmoch nenašli) ? Kde sa tieto organizmy podeli, alebo mi chcete nahovoriť, že evolúcia skočila z jednobunkového priamo na päťbunkový ? Veď predpokladom sú pomalé, pomaličké zmeny a rozdiel medzi jednobunkovým organizmom a päťbunkovým je obrovský !
Je množstvo paradoxov v rámci evolučného vývoja. Napríklad, ak je človek na najvyššom stupni vývoja, aká je evolučná výhoda, že pri pití nemôže zároveň aj dýchať, kým opica môže ? Veď to je krok dozadu, ak takýto systém už je vyvinutý a pri vyššom stupni vývoja degeneruje ? Podobných príkladov je spústa.
Ako je možné, že je taká striktná pohlavná nekompabilita medzi jednotlivými druhmi, ak sme z jedného spoločného predka, teda z jednej DNA ? Logicky by som čakal niečo iné.

Nakoniec predsa len citáty. Hovorí americký molekulárny biológ Jonathan Wells:
"Dogmatickí darwinisti začínajú s tesným obmedzovaním interpretácie dôkazov a tvrdením, že to je jediný spôsob prevádzkovania vedy. Kritici dostávajú punc nevedeckosti, upiera sa im možnosť publikovať príspevky v hlavných časopisoch, ktorých vydavateľské grémiá ovládajú dogmatici. Kritikom sa odopiera podpora zo strany štátnych orgánov, ktoré postupujú navrhované projekty k "kolektívnemu" posudzovaniu dogmatikmi, a tak sú kritici pozvoľna z vedeckej komunity vytlačovaní. V tomto procese všetky dôkazy proti darwinovskému názoru jednoducho miznú, rovnako ako svedkovia proti mafii. Alebo sa dôkaz pochová v špecializovaných publikáciach, kde ho nájdu len špecialisti. Akonáhle sa umlčia kritici a všetky dôkazy sa zmetú pod koberec, dogmatici prehlásia, že vedecká debata o ich teórii práve prebieha a že proti nej nie sú žiadne dôkazy."

Dr. Ing. Hans-Joachim Zillmer:
"Ešte počas vykopávok roku 1996 som bol presvedčený, že naša Zem je stará, a vychádzajúc zo spoločných skamenených stôp som usúdil, že ľudia na nej žili spolu s dinosaurami už pred 64 miliónmi rokov. Potom som sa pusti do písania tejto knihy. No v zmysle nášho vedeckého obrazu sveta sa nedali vyriešiť ani jednoduché otázky. Určité fenomény sa nedajú vysvetliť bez toho, aby človek nemusel argumentovať množstvom náhod a zázrakov. Evolučný systém sa zdá jasný na prvý pohľad; no pozor - neodporúča sa klásť jednoduché konkrétne otázky, ak chcete namiesto vysvetlenia, že do deja vstúpila pozitívne pôsobiaca náhoda, zjavne všadeprítomná, počuť aj logicky správne a presvedčivé odpovede. Kritické poznámky už vôbec nie sú prípustné ! Naša zmeravená predstava sveta je taká krehká, že by ju narušili už i tie najslabšie otrasy. Muselo by dôjsť k vytvoreniu otvoreného a flexibilného obrazu sveta, aby sa doň dali kedykoľvek bez problémov integrovať nové poznatky. Žiaľ, zvolila sa práve opačná cesta. Obhajujú sa zastarané myšlienky biológov a geológov 19. storočia a robia sa pokusy vtesnať najnovšie vedecké poznatky do obmedzeného vedomostného obzoru prežitých duchovných kapacít."

Týmto sériu mojich článkov končím. Každý si môže urobiť obraz o tejto téme sám. Ďakujem všetkým, ktorí sa aktívne zúčastňovali na diskusiách, prípadne mi písali na mailovú schránku, bolo to pre mňa veľmi povzbudzujúce. Nadrel som sa na týchto článkoch dosť, ale myslím, že to stálo za to.

Najviac som čerpal z kníh autorov:
Dr. Ing. Hans-Joachim Zillmer
Lee Strobel
Dr. Milan Baumann
A dokumentárnych filmov v 6 častiach od autora:
Prof. A.E.Wilder-Smith,Ph.D.,Dr.Sc.,F.R.I.C

Prieskumy vravia, súdruhom možno odzvonilo

17. února 2010 v 15:13 | bk
Pozrime sa na prieskumy ostatných dní. Zistíme zaujímavú a potešujúcu skutočnosť. Boľševikovi musia vystupovať kropaje studeného potu na čelo. Ja to asi po prvý krát začínam vidieť optimistickejšie.

Popozeral som si prieskumy preferencií politických strán v januári. Jasné, eseročka Smeru vedie, s pomerne veľkým náskokom. Ale ružové to nemá. Čo vravia čísla? Mám tu pred sebou prieskumy troch agentúr a aby som vás nezdržiaval, vyrátal som to sám. Vyrátal som, aké percentá by mala svorka dnešného vládneho lúpežného komanda a ostatní, ktorých radíme k opačnej strane barikády.

Podľa MVK by to bolo nasledovné. Ali Róbert a 40 zbojníkov by mali spolu 53,4 percenta. Opozícia by mala 46,6 percenta.

Podľa agentúry Polis by to vyzeralo takto. Lúpežníci by mali 45,4 percenta. Tí druhí by mali 54,6 percent.

Podľa Focusu by výsledky volieb dopadli takto. Boľševik a jeho paraziti by získali 54,4 percenta. Ostatní by mali 45,9 percenta.

Čo na to vravíte? Už podľa jednej agentúry by dnešná svorka lúpežníkov nemala spolu ani 50 percent! Ostatné dva prieskumy im dávajú len máličko viac ako je 50 percent!

To jednoznačne znamená, že vidíme úbytok voličov tejto stupídnej vlády! Konečne! Veď to nebolo normálne, aby sme boli takí tupí a ignorovali všetky prúsery a deviácie, ktoré postíhali naši cisári v ostatných štyroch rokoch!

Čo ma teší asi najviac je to, že priamo boľševikovi ubúdajú voliči. Tým dvom, čisto parazitickým stranám rapídne miznú ich sympatizanti. A kam asi? Do akého tábora sa môže presunúť nejaká brzda, ktorá ešte pred necelými štyrmi rokmi bola schopná dať hlas HZDS, alebo SNS? Sto percentne nemigruje k pravici! Lenže nárast preferencií boľševikovej eseročky zďaleka nie je adekvátny tomu, koľko voličov opustilo HZDS a SNS. Čo inak povedané znamená, voliči opúšťajú demagóga!

Tento trend je úžasný. Verím tomu, že to bude pokračovať a ak bude platiť pravidlo, ktoré platilo vždy do teraz, tak socani získajú reálne podstatne menej hlasov, ako ukazujú preferencie!

Takže veľmi pomaly, ale predsa! Pomaličky sa začínajú tí chytrejší z bývalých ficíčat prebúdzať a začína pracovať pud sebazáchovy, intuícia a normálny, zdravý sedliacky rozum! Najvyšší čas priatelia!

Fico má konečne pravdu

17. února 2010 v 15:13 | bk
Špekulovali ste niekedy o tom, prečo je súdruh premiér taký zlý? Pod pojmom zlý myslím teraz vlastnosti ako demagógia, faloš, zákernosť, nespravodlivosť, podlosť a podobne. Totiž to obludné na celej záležitosti je to, že by taký nemusel byť. Veď už takmer štyri roky nemusel klamať a tárať, získal čo chcel, stal sa premiérom. Som si naprosto istý, že on vie úplne presne, ako škodí, ako sabotuje tento štát a napriek tomu sa zdá, že je čím ďalej, tým horší.

Je isté, že má na to aj charakterové dispozície. Je isté, že trpí aj duševnými deviáciami. Napriek tomu tvrdím, že je dostatočne inteligentný, čo sa samozrejme s duševnými deviáciami nevylučuje. S pribúdajúcim časom, s odhaľovaním nových skutočností, väzieb a prepojení, moje "tušenie tieňa" sa pretavilo do istoty. Tá záškodnícka a devastačná činnosť súdruha premiéra nie je len výsledkom charakterových vlastností, ako sú narcizmus, paranoja, psychopatické sklony a znížený prah citlivosti pre morálku. Tieto vlastnosti ho len predurčili ako najlepšiu figúrku pre realizáciu megapodvodu s firmou Smer,s.r.o.

Pred voľbami taký človek, ktorému sú pojmy ako lojalita, svetonázor, sebareflexia, česť a morálka jednou veľkou neznámou, urobí akúkoľvek prasačinu, aby sa dostal k moci. Bude tárať, klamať, oblbovať, sabotovať všetko, čo nie je z jeho mozgovne už princípu, nech by to bolo akokoľvek dobré. To sa dá pochopiť. Čo sa však nedá pochopiť, prečo v tom pokračuje aj potom, ako sa dostane k moci. To šialené na tom je to, že nemusel nič robiť. Nemusel do ničoho vŕtať, stačilo držať na uzde to lúpežné komando, ktoré sa zgrclo okolo neho a všetko by fičalo pomerne dobre. Stačilo tak málo. Nič extra nerobiť, len sa viesť po diaľnici, ktorú mu Dzurindovci postavili.

To by som čakal od aspoň trochu normálneho človeka. Myslím, že to nejako tajne čakali všetci. Lenže to sa neudialo. Prečo? Aj napriek psychologickému profilu, ktorý to prednaznačoval? Veď svoju patologickú túžbu po moci, svoj narcizmus by ukojil v každom prípade. Dokonca, ak by zabránil dnešnej devastácii, tak by ho milovalo nie 40% obyvateľstva, ale možno aj 80%, čo by bol balzam na jeho zakomplexovanú, marxistickú dušu! Tak kde je príčina toho, že jeden inteligentný človek vedome kolaboruje na likvidácii právneho štátu, zakrýva a podporuje podvody najhrubšieho zrna a správa sa ako retardovaný komunistický diktátor, ktorý sa omylom ocitne v demokracii?

Priatelia, existuje len jedno jediné logické vysvetlenie. To vysvetlenie povedal on sám, náš veľký súdruh premiér priamo do televíznych kamier, mikrofónov a diktafónov. Konečne povedal niečo, čomu verím do bodky.

Tento štát riadia šedé eminencie. Najmä tie, ktoré vymysleli celú kamufláž s firmou Smer,s.r.o. Ktoré do popredia nastrčili v tej dobe najlepšiu možnú figúrku, o ktorej vedeli, že dokáže oblbnúť masy voličov. Už vtedy im stekali tučné sliny po brade ako Pavlovov efekt, pri pomyslení na kšefty, ktoré prídu.

Pozrite si lepšie, ako sa všetky prepojenia a väzby zbiehajú na dvoch, troch miestach. Ako všetky nitky nastrčených, utajených, garážových, péoboxových, ofšórových a kadejakých iných firiem vedú bezpečne vždy k tým istým menám! Slovensko vytunelovalo zopár hajzlov neuveriteľne drzým spôsobom! A zistíme, že všetci sú nejako nacucnutí na biznisstranu súdruha. Pozor, hadov cucajúcich cez strany ostatných dvoch komplicov súdruha je podstatne menej, tí však kradnú úplne otvorene a drzo, takže sú viac jasní a viditeľní.

Veru, sama Superstar politického neba sa priznala. Bolo to vtedy, keď riekol, že sa bojí o život, koľko toho vie a o aké peniaze ide. Verím mu. Verím, že sa bojí o život. A do slova verím, že ide o nehorázne veľké peniaze. Vtedy je strach o život opodstatnený.

Aj keby chcel, nemôže robiť nič iné, ako kryť hajzlov, ktorí okrádajú Slovensko v miliardových sumách. Je v tom namotaný ako priadka morušová. Ak by sa postavil na zadné, ak by sa postavil proti všetkým obludnostiam, jeho strach by nadobudol reálne rozmery. On si to jednoducho nemôže dovoliť. Práve preto, lebo veľa vie, veľa vedia aj iní a ide o obrovské prachy.

Už v roku 2002, keď sa nedostal do vlády, aj vrabce čvirikali, že bossovia vlastniaci politickú eseročku Smer riadne znervózneli, lebo každý sa už videl váľať v miliardách vytunelovaných zo štátu. To sponzorské nebolo úplne zanedbateľné a v pláne bolo vziať si ich aj s úrokmi. Už vtedy sa šuškalo, že má chlapča na mále.

Ešte raz SDKÚ

17. února 2010 v 15:12 | bk
Priatelia, tento článok píšem preto, lebo potrebujem vysvetliť najmä ľuďom z opačnej strany barikády, čo sa ma najčastejšie pýtajú. Bude to o SDKÚ.

Každý politik, včítane súdruha premiéra povedal (osobne som to od neho počul v televízii), že korupcia bola, je a bude. Aj keď je to proti zdravému rozumu, musíme asi toto nejako stráviť a zmieriť sa s tým. Je to aj pochopiteľné, veď naša krajina vhupla priamo z komunistického režimu do režimu.... hm, ani ho neviem presne nazvať, tvári sa ako demokracia a trhová ekonomika. Dedičstvom komunistického režimu je neobyčajne vysoká hustota kadejakých práskačov, fízlov, zlodejov, komunistických hyén a bezcharakterných politikov na jedného obyvateľa. Ešte aj dnes, 20 rokov po páde zvrhlého režimu, sa to v politike hemží bývalými komunistickými pohlavármi a eštebákmi a zdá sa, že skôr nájdeme vakcínu na AIDS, ako vakcínu, ktorá by vyhubila túto chamraď.

Chcem vysvetliť všetkým horlivým ficíčatám, prečo sa mi vyhadzuje koprivka už len pri pohľade na súdruha premiéra, a prečo mi je strana SDKÚ sympatická, napriek kauzám, ktoré sa nevyhli žiadnej strane. Aby to bolo úplne jasné, nikdy v živote som našťastie nebol v žiadnej strane a ani nie som. Je mi lautr fuk, aká strana a akí politici by vládli, podstatné je to, aby sme sa mali dobre. O nič iné nejde.

SDKÚ si ako stranu vážim. Kvôli jednej podstatnej veci. Napriek kauzám, ktoré aj tak boli slabým čajovým odvarom toho, čo dne vystrája Ali Róbert a jeho 40 zbojníkov. Ako jediní zo všetkých postkomunistických štátov zobrali odvahu a nebáli sa urobiť reformy. Reformy také, že za 4 roky sa z úbohej čiernej diery, vyrabovanej a rozkradnutej krajiny, stala úspešná zem, s neuveriteľne vysokým rastom ekonomiky. Reformy také, že okolití susedia len závistlivo cvakali zubami, lebo nikto z nich nemal odvahu niečo podobné ani skúsiť. Výsledok tých hybridných socialistických prístupov u susedov vidíme v priamom prenose, napríklad v Maďarsku. Aby som nebol nespravodlivý, k SDKÚ treba priradiť aj KDH.

Týmto dvom stranám patrí veľká vďaka. Ako tak sledujem názory a myšlienky nás, bežných obyvateľov, mám pocit, že málokto si dokáže predstaviť a najmä uvedomiť, ako by to tu vyzeralo, nebyť šťastia, že sme mali 4 roky aspoň napoly pravicovú vládu, a ďalšie 4 roky pravicovú vládu. Napriek tomu, že vždy sa tam vyskytla aj "škodná v revíre", manifestovaná takými zmutovanými hybridmi, ako bola SOP-ka a rusková firma ANO.

Priatelia, ja som to videl. Zažil som všetky vlády. Musel som prežiť všetky deviácie, všetky podlosti, všetky polená, ktoré mi hádzali pod nohy. Videl som a aj som to cítil, do akej katastrofy nás mečiarovo besnenie viedlo. O to viac viem oceniť, aký kus roboty sa spravil za 8 rokov, pokiaľ bola SDKÚ pri moci. A viem si aj pomerne presne predstaviť, ako by to vyzeralo, nebyť tých 8 rokov. Ak by napríklad vládla taká chamraď, ako je tomu dnes. Ficovolič samozrejme tomu nebude veriť a ani to tu nemienim dopodrobna rozpisovať. Bol by to však neuveriteľný prúser.