Môžete mi napísať na boriskacani@gmail.com

www.suchydom.webnode.sk

Darwinova evolučná teória – sprisahanie tisícročia ? časť III

17. února 2010 v 15:19 | bk
Biochémia.
"Na bunku sa môžeme pozerať ako na továreň, v ktorej je prepracovaná sieť vzájomne prepojených výrobných liniek, z ktorých každá je zložená zo skupiny veľkých proteínových mechanizmov. Prečo ich nazývame mechanizmy ? No asi preto, že ľudia vymysleli stroje pre náš makroskopický svet, a tieto proteínové zoskupenia majú v sebe tiež precízne koordinované pohyblivé súčasti."
Bruce Alberts, prezident Národnej akadémie vied, USA.

Na úvod som netradične použil citát. Obyčajná živá bunka je neuveriteľne zložitá. V 19. storočí, keď Darwin vymyslel svoju evolučnú teóriu, bol na skúmanie k dispozícii len obyčajný mikroskop. Vedci si vtedy mysleli, že čím podrobnejšie sa bude živá bunka skúmať, tým bude jednoduchšia. Dnes vieme, že je to presne naopak. Vedci nestíhajú žasnúť nad neuveriteľnou zložitosťou bunky a procesoch v nej prebiehajúcich. Pre mňa je táto téma neuveriteľne fascinujúca. Preto bude tento článok podrobnejší, možno aj s odbornejšími výrazmi. Ale verte, ukázať tú neuveriteľnú komplikovanosť obyčajnej jednej bunky sa inak nedá. Zmysel a súvislosť článku s Darwinovou teóriu pochopíte, ak si ho prečítate.

Biochemik Michael Behe získal titul z chémie na Drexlerovej univerzite, doktorát z biochémie na Pennsylvánskej univerzite, kde aj robil následný výskum. Od roku 1985 je členom Lehigovej fakulty. Bol členom Komisie pre molekulárnu biológiu v Oddelení pre molekulárne a bunkové vedy v Národnej nadácii pre vedu. Je autorom množstva odborných časopisov a kníh.
Michael Behe hovorí: "Darwin vo svojej knihe Pôvod druhov povedal, že ak by sa dalo dokázať, že nejaký zložitý organizmus existoval bez toho, aby sa vytvoril početnými postupnými jemnými zmenami, celá jeho teória sa absolútne zrúti. Práve to bol základ mojej teórie nezjednodušiteľnej zložitosti.
Systém či zariadenie je nezjednodušiteľne zložité, ak má určitý počet rozličných komponentov, ktoré všetky spolu pôsobia tak, aby dosiahli cieľ samotného systému a ak by sa jeden z jeho komponentov odstránil, celý systém je tak znefunkčnený. Je vysoko nepravdepodobné, že by nezjednodušiteľne zložitý systém mohol vzniknúť kúsok po kúsku darwinovským procesom. Pretože na to, aby celý systém ako taký mohol fungovať, musí tu byť celý od začiatku."
Následne ako logický záver tvrdí: "Evolúcia nedokáže spôsobiť nezejdnodušiteľne zložitý biologický stroj naraz a náhle, pretože je príliš komplikovaný. Nepravdepodobnosť toho to úplne znemožní. Nemožno to ani vyprodukovať množstvom postupných jemných zmien, pretože v každom predbežnom systéme bude niečo chýbať a bude nefunkčný. Potom nebude mať ani dôvod existovať, pretože vieme, že prirodzený výber vecí umožní existovať iba systémom, ktoré už fungujú."

Na to aby ste mali aspoň akú - takú predstavu o zložitosti bunky, rozpíšem ju trochu podrobnejšie. Treba povedať, že dodnes stále nie je všetko objasnené, mnohé mechanizmy živej bunky sú stále záhadou. Michael Behe napísal knihu Darwinova čierna skrinka, ktorá vyvolala nebývalý ohlas a mnoho evolucionistov sa prirodzene pokúšalo ju znemožniť. Podľa mňa so to však nikomu nepodarilo.
Ďalšia časť článku sú v podstate úryvky rozhovoru Michaela Beheho, v ktorom rozpráva o svojich záveroch a poznatkoch ohľadne bunky.
Predstaviteľom nezjednodušiteľnej zložitosti sú napríklad riasinky. Sú to také jemné vlásky podobné malým bičíkom na povrchu buniek. Ak sú bunky nepohyblivé, riasinky vytvárajú pohyb tekutiny pozdĺž ich povrchu. Napríklad v celom dýchacom trakte sú riasinky. Každá bunka ich má asi dvesto a vytvárajú synchrónny pohyb, aby stále smerom hore posúvali hlien. Ale riasinky majú aj iné funkcie: ak sú bunky pohyblivé, riasinky ich vedia v tekutine poháňať. Pôvodne vyzerali veľmi jednoducho, dnes vieme, že to sú komplikované molekulárne stroje. Ukazuje sa, že pozostávajú z približne dvesto proteínových častí. A ako to funguje? Je tam deväť párov mikrotubúl, čo sú dlhé tenké mikrolaná, ktoré obklopujú dve samostatné mikrotubuly. Vonkajšie mikrotubuly sú jedna s druhou spojené spojivom, ktoré nazývame nexín. Každá mikrotubula má proteínový motor, ktorý nazývame dyneín. Tento proteínový motor sa pripína k jednej mikrotubule, akýmsi ramienkom sa načiahne, uchytí tú druhú a tlačí ju dole. Takže sa tieto dve laná začnú posúvať po dĺžke. Keď sa začnú pohybovať, začne sa napínať nexín, ktorý ich spája, ale doteraz tam visel ako uvoľnený povrázok. Postupne sa bude naťahovať, až bude úplne napätý. Dyneín posúva mikrotubuly stále ďalej, ale nexín, ktorý ich drží, ich začne ohýbať, až sa prehnú. Potom ťahá opačným smerom a ohne ho do protismeru. Takto sa vlastne celý bičík kývavým pohybom pohybuje vpred.
Toto ale nevysvetľuje celkovú zložitosť bičíka. Tieto tri časti - laná, spojivá a motory - sú nevyhnutné pre pohyb. Ak by chýbala ktorákoľvek časť, systém je nefunkčný, takže bičík je nezjednodušiteľná zložitosť.
Ešte fascinujúcejší je bakteriálny bičík. Kým riasinky sa pri poháňaní buniek správajú ako veslá, v roku 1973 sa zistilo, že bakteriálne bičíky pôsobia ako rotujúca vrtuľa. Takéto niečo majú iba baktérie. Je to neuveriteľne výkonný motor a mnohí mu dávajú prívlastok "najvýkonnejší motor na svete". Ako to funguje ? Extrémne výkonne. Bakteriálny bičík vyzerá ako dlhý bičík a skladá sa z proteínu, ktorý sa volá flagelín. Tento je pripnutý na pohonný hriadeľ závesným proteínom, ktorý pôsobí ako univerzálny spoj, ktorý vrtuľke a hriadeľu umožňuje otáčavý pohyb. Ako výplňový materiál tu pôsobí viac typov proteínov, ktoré umožňujú hriadeľu preniknúť cez stenu bunky a napojiť sa na rotačný motor. A odkiaľ čerpá energiu? Energia je vytváraná prietokom kyseliny cez membránu baktérie. Celý tento zložitý proces sa len študuje a snažíme sa ho pochopiť. Vieme, že funguje veľmi dobre. Vrtuľka bičíka sa dokáže roztočiť rýchlosťou až 10 000 otáčok za minútu (v inej literatúre som čítal 100 000 otáčok, neviem ktorá informácia je presná a kde bol preklep). Dokáže však oveľa viac. Svoje otáčky vie zastaviť v štvrťotáčke a okamžite sa začne otáčať druhou stranou takou istou rýchlosťou. Howard Berg z Harvardskej univerzity to nazval najvýkonnejším motorom vo vesmíre.
Pre ilustráciu, uvediem už len také fascinujúce veci, ako napríklad to, že všetky živé bunky okrem baktérií majú množstvo oddelení a priehradiek, v ktorých sa nachádzajú samostatne DNA, mitochondria, endoplazmatické retikulum, Gogiho aparát, lyzozómy, mechúriky na výlučky, peroxizóm a pod. V každej bunke je viac ako 20 rozličných oddelení, ktoré medzi sebou spolupracujú zložitým systémom a s presne nastavenými pravidlami. Znovu treba dodať, systém funguje len vtedy, ak fungujú súčasne všetky oddelenia naraz.
Dr. Stephen Meyer potvrdzuje Beheho. Hovorí: "Tieto biologické mechanizmy potrebujú mať na svoje fungovanie pokope všetky svoje súčasti. Ale ako by sa dal vybudovať takýto systém darwinovským procesom prirodzeného výberu, ktorý bol založený na slepých variáciach ? Prirodzený výber predsa iba zachováva veci, ktoré vykonávajú určitú funkciu - inými slovami - ktoré pomáhajú organizmu prežiť do ďalšej generácie.
Problém s nezjednodušiteľnými komplexnými systémami je ten, že nekonajú žiadnu funkciu, kým nie sú prítomné všetky ich súčasti a kým nepracujú v úzkej spolupráci jedna s druhou. Teda prirodzený výber vám nemôže pomôcť vybudovať takéto systémy, on ich iba zachováva, keď už boli postavené. A je prakticky nemožné, aby evolúcia dokázala prekonať taký obrovský krok obyčajnou náhodou. Jednoducho nedokáže vytvoriť naraz a náhodou takýto zložitý systém."

Môže byť naozaj pravda, že jednoduchá a v podstate primitívna Darwinova evolučná teória, ktorú Darwin vymyslel v 19. storočí je pravdivá ? Logika mi hovorí, že celkom určite nie, ak verím vyššie spomínaným vedcom, že existujú takéto mechanizmy, naozaj je ťažké pripustiť, že by mohli vzniknúť náhodou, postupnými zmenami, tak ako si to predstavujú evolucionisti.

DNA.
DNA. Alebo DNK po slovensky. Počujeme to všade. Tieto tri písmená prenikli do nášho života ako bežná súčasť. Čo však DNA (ak dovolíte budem používať anglický názov) je ? Veľmi jednoducho povedané, v chemickej štruktúre DNA sú zakódované inštrukcie pre budovanie proteínov. DNA slúži ako zásobáreň informácii, ktoré vytvárajú dôkladnú choreografiu výrobných procesov. Keď sa spustia, začnú sa správne aminokyseliny spájať správnymi väzbami v správnom poradí tak, aby vyprodukovali správne druhy proteínov, ktoré sa správnym spôsobom ukladajú, takže vybudujú biologické systémy.
Čo je však na DNA také zvláštne, že už len jej samotná existencia popiera evolúciu ?

Molekula DNA je zložená z dvoch povrazcov, ktoré prebiehajú parelelne v špirále a medzi tieto povrazce sú upevnené štyri písmená, štyri písmená genetického kódu. Tieto štyri písmená sú prosté chemické látky. Môžeme si to predstaviť ako dlhý povrazový rebrík skrútený v chromozóme pozdĺž osi do tvaru vývrtky, presnejšie do dvojitej závitnice. Celá molekula je udržiavaná pohromade vodíkovými mostíkmi, čo sú veľmi slabé chemické väzby. Skutočné tajomstvo DNA spočíva v "šteblíkoch" jej rebríka. Každý reťazec sa skladá s nespočetnekrát opakovaných štyroch základných jednotiek molekúl dusíkovej bázy. Štrukturálne sa v reťazcoch molekúl DNA spájajú a tvoria tak "šteblík". Zoskupenie týchto báz pozdĺž osi DNA určuje , ktorá bielkovina (proteín) sa bude v bunke tvoriť. Biochemici zistili, že existuje 1087 možností, ako skombinovať chemický materiál v jednom pramienku ľudskej DNA. Podľa evolucionistov, táto molekula vznikla čistou náhodou, metódou pokusu a omylov. Treba pripomenúť, že všetky štyri písmenká pozdĺž celého povrazcu DNA musia byť presne uložené a skombinované. Lebo na reprodukciu je vhodná len jedna z tých všetkých kombinácií, ktorých je, ako som uviedol 1087. Neviem, či si niekto dokáže predstaviť veľkosť takéhoto čísla, ja sa priznávam, takéto číslo je už mimo dosahu môjho chápania veľkosti, či malosti. Evolucionisti tvrdia, že Zem je približne 4,5 miliárd rokov stará. Do tohto času sa vojde len 1025 sekúnd. Ak pripustíme, že počas celej existencie Zeme, už od úplného začiatku, príroda cielene začala skúšať metódou náhody a omylu (čo nie je možné na základe mojej prvej axiómy - príroda ako taká nemá plán a rozum, ale pripusťme túto možnosť) a každú sekundu by skúsila vytvoriť jednu kombináciu, je vidieť, že by bolo do dnešného dňa zúfalo málo času vôbec na vytvorenie jedného prameňa DNA.
Dr. Stephen Meyer získal tituly v Cambridge, napísal množstvo odborných článkov a kníh. V súčasnosti je riaditeľ a vedúci vedecký pracovník v Centre pre vedu a kultúru pri Discovery Institute a pôsobí ako profesor na Palm Beach Atlantic University. Hovorí:
"DNA je niečo ako knižnica. Organizmy získavajú potrebné informácie z DNA, takže dokážu vybudovať niektoré zo svojich najzákladnejších komponentov. Analógia s knižnicou je dobrá, pretože v nej zohráva dôležitú úlohu abeceda. V DNA máte dlhé rady písmen A,C,G a T (tak ich vedci označili podľa názvu chemickej látky), ktoré sú dôkladne usporiadané, aby vytvorili proteínovú štruktúru a následnú skladbu. Na postavenie jedného proteínu zvyčajne potrebujete tisícdvesto až dvetisíc písmen či báz - čo je naozaj veľa informácii.
Tento problém spôsobil, že sa zrútili všetky naturalistické vysvetlenia pôvodu života, pretože toto je najdôležitejšia a najzákladnejšia otázka. Ak neviete vysvetliť, kde sa vzala táto informácia, potom ste nevysvetlili vznik života, pretože toto je informácia, ktorá premieňa molekuly na niečo, čo v skutočnosti má svoju funkciu."
Ako by mal vyzerať proces vzniku života slepou náhodou, ak nasilu pripustíme, že napríklad Miller mal pravdu a vznikli náhodou aminokyseliny? Mimochodom, bolo by ich treba vytvoriť dvadsať dva, jemu sa podarilo vytvoriť len dve alebo tri, o čom som písal v predchádzajúcich článkoch. Pozrime sa len pre zaujímavosť, aký proces musí prebehnúť, aby sa vytvorila len jedna jediná proteínová molekula. Minimálny počet aminokyselín na vytvorenie proteínu je 75. Aby však vznikol proteín, je nutné správne prepojenie medzi aminokyselinami. Ale aminokyseliny sú ľavotočivé a pravotočivé. My potrebujeme len ľavotočivé. A aminokyseliny sa musia zoradiť v špecifickom poradí, ako písmenká vo vete. Pravdepodobnosť takéhoto náhodného zoskupenia, aby vznikol čo len kratučko funkčný proteín je jedna ku desať a stodvadsaťpäť núl ! No najjednoduchšia bunka potrebuje tristo až päťsto proteínových molekúl.

Nemohol však naozaj, tak ako tvrdia evolucionisti, prírodný výber vysvetliť vznik života ? Zjednodušeným pohľadom by to mohlo byť na prvý pohľad aj logické, postupné, malé zmeny, v dlhom časovom horizonte. S. Mayer k tomu hovorí:
"Či prírodný výber naozaj funguje na úrovni biologickej evolúcie, o tom sa vedú ešte diskusie. Ale s najväčšou určitosťou to nefunguje na úrovni chemickej evolúcie.
Darwinisti pripúšťajú, že na to, aby mohol fungovať prírodný výber, musia existovať sebareplikujúce sa organizmy. Organizmy sa reprodukujú, ich potomstvo zaznamenáva variácie, a to, ktoré sa lepšie adaptuje vo svojom prirodzenom prostredí, to aj lepšie prežije. Tieto adaptácie sa zachovávajú a prenášajú do ďalších generácií. No aby mohla existovať reprodukcia, je potrebné delenie buniek. a to predpokladá existenciu informačne bohatej DNA a proteínov. Tu je práve problém, predpokladá sa existencia toho, čo sa snažia vysvetliť!"

Táto téma je na jednej strane fascinujúca, na druhej dosť zložitá. Dalo by sa písať ešte nekonečne dlho o štruktúre, delení DNA, o komplikovaných chemických procesoch, o chemických príťažlivostiach a samousporiadaní a pod. Nechcem však skĺznuť do písania odbornej, vedeckej a na výrazy komplikovanej práce, pretože som presvedčený, že väčšina ľudí má len povrchné informácie, včítane mňa. Vyššie uvedené citácie a opisy som skoro úplne opísal z literatúry, čo ani netajím, lebo to je téma, pri ktorej sa musíme spoľahnúť výlučne na vedcov, ktorí sa danej problematike venujú. Na záver k tejto téme ešte krátky citát S. Mayera na otázku, či je predstava o vzniku života slepou náhodou medzi vedcami prijateľná, alebo neprijateľná, odpovedal:
"Prakticky všetci odborníci, ktorí sa pôvodom života zaoberajú, prístup vzniku života slepou
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kristian Kristian | E-mail | 18. května 2013 v 12:13 | Reagovat

vyborne pises, sa mi paci,sice nevidim koniec toho clanku
"Prakticky všetci odborníci, ktorí sa pôvodom života zaoberajú, prístup vzniku života slepou
--zrejme nahodou vylucuju?podobne sa ani ja moc nestotoznujem s prirodzenym vyberom, ktory sa mi zda skor neprirodzeny lebo mu nic nenasvedcuje, laicky povedane. Zaujima ma vznik zivota uz hodne dlho kedze sa venujem filozofii a dnes je v mode filozofiu prepajat s biologiou a fakta, ktore stoja proti Darwinu sa mi zdaju dost presvedcive.,.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama