Môžete mi napísať na boriskacani@gmail.com

www.suchydom.webnode.sk

Červen 2010

Moje skúsenosti z blogovania na sme

24. června 2010 v 14:11 | bk
Na portáli blog.sme.sk som prispieval vyše troch rokov. Vyzerá to tak, že sa blíži môj blogerský dôchodok, tak by som rád napísal ešte jedno resumé, najmä pre tých, ktorí tú stránku radi navštevujú. Zopár mojich postrehov a "insider" informácii. Tento článok by na smečke nemohol byť uverejnený, lebo bedlivé oko admina by ma odfiltrovalo rýchlosťou blesku a bol by som možno aj zrušený.

Keď som začínal, mal som pocit, že práve tento portál je to pravé orechové pre moju osvetovú, až misionársku prácu. Otvárať oči vymletým ficovoličom. Mnohé veci a celé to zákulisie som pochopil až o dosť neskôr, ba priam by som povedal, že až na sklonku mojej "kariéry".

Dosť ma znechucovalo, ako sa kontinuálne znižovala úroveň článkov. Čím ďalej, tým viac totálneho balastu a odpadu zahlcuje sajberspejs na tomto blogu. Je umožnené každému, bez ohľadu na vek, vzdelanie, gramatickú gramotnosť, štylistickú úroveň chrliť tisíce bezduchých a priblblých výplodov kadejakých infantilných myslí. Dovolím si tvrdiť, že 70% článkov možno nazvať odpadom.

Všimnite si niektoré postavičky. Veľa napovie fotka a ešte viac tá charakteristika pod ňou. V tomto sú excelentné najmä rôzne adolescentné dievčatká, ktoré "milujú písanie", "chcú sa stať novinárkami", "ich túžbou je obohatiť čitateľov o riešenia najpálčivejších problémov planéty", produkujúce nečitateľné drísty doslova o ničom, bez deja, bez pointy, často katastrofálnou štylistikou, o gramatike nehovoriac.

Veľmi by som doprial všetkým čitateľom možnosť nakuknúť do interných diskusií blogerov. Tie by vám povedali o samotných osobách milión krát viac, ako ich články. V ktorých sú všetci tolerantní, slušní, neskorumpovaní, zapálení pre spravodlivosť, rovnosť a podobne. Rýchlo by ste prišli o ilúzie.

Do tých diskusií sa žiaľ niekto kto nie je registrovaný ako bloger nedostane.

Potom sú tu dosť komplikované
pravidlá, nazvané kódex blogera (tie sú prístupné každému), na ktoré dohliadajú takzvaní admini. Ak admini rozhodnú, že ste ten kódex porušili, bez varovania, či vysvetlenia vás presunú mimo výber sme (že také niečo je som sa na moju hanbu dozvedel až skoro po troch rokoch), prípadne vás môžu úplne zrušiť. Nemôžem sa zbaviť podozrenia (čo nemôžem, som o tom hlboko presvedčený), že existuje kasta obľúbených blogerov, ktorí si môžu robiť čo chcú. Napríklad fotka. Je jasne napísané, že na fotke blogera musí byť zreteľne rozoznateľná tvár. Tak si tie fotky popozerajte, na koľkých nie je vidno tvár.

Potom je tam špeciálne kasta, takzvaných VIP blogerov. Tí sa môžu navzájom mydliť v ešte špeciálnejšom diskusnom fóre, kde sa ani normálni blogeri nedostanú. Žiaľ, tieto debaty som nevidel, ale dokážem si ich živo predstaviť. Tento titul udeľujú admini bez akýchkoľvek pravidiel, čisto subjektívnym spôsobom. VIP blogeri majú väčšie práva ako ostatní (dá sa to dočítať v informáciách o blogu - to je každému prístupné). Nuž všímajte si trošku, koľko krát dokážu aj tí VIP blogeri vypustiť do sajberspejsu choromyseľné príspevky. Pritom to má byť takzvaná blogerská elita. A nepíšem to tu preto, že by som bol urazený, nebodaj by som závidel, že ja som sa VIP blogerom nestal. Som tomu dokonca veľmi rád, lebo z dnešného pohľadu by som ani nemal záujem patriť do tej kategórie "vyvolených".

Ako som písal, žasli by ste, čo sa splieta na blogerských diskusných fórach. Napríklad admini ani nemusia čítať články. Ak nejaký článok čo i len v najmenšom porušil aj najbezvýznamnejšie pravidlo, takmer v reálnom čase je nabonzovaný nejakým horlivým blogerom. Nachádzajú sa tam škriepky, ťahanice, nariekanie nad karmou, skrátka niekedy som mal pocit, že som nakukol do škôlky špecializovanej na neprispôsobivé a hašterivé deti. Aby som však bol objektívny, len istá časť blogerov sa aktívne zúčastňuje na tých fórach, je ich niekoľko desiatok a sú väčšinou stále tí istí.

Priatelia. Keď som sa asi po dvoch mesiacoch váhania rozhodol skúsiť písať, mal so taký strach, že by sa mi do riťky nezmestil zastrúhaný vlas. Vlastné meno, vlastná fotka (síce taká, kde ma v civile asi nikto nespozná) a risk, že sa zhovadím, že budem trápny, že ma budú ponižovať kadejakí anonymní lúzri. Dokonca som si dal záväzok, že ak nebudem mať aspoň akú takú čítanosť a karmu nad 12 (veru, taký som mal cieľ), tak veľmi rýchlo to zabalím.

Potom som si spravil stratégiu. Bola to doba, kedy pomaly ale isto začínalo pribúdať na blogu politických komentátorov. Tak som hútal ako na to, aby som bol iný, ako to hejno. Lebo väčšina politických komentárov a insitných politológov píše tak, že svojimi slovami prerozprávajú to, čo si prečítali od Schutza, alebo Štulrajtera. Tak som si riekol, že sa budem vždy snažiť dať do článkov niečo vlastné a povedal som si, že štýl písania musí byť iný. Či zaujme, to som netušil.

Uznávam, úplne prvé asi tri články boli z dnešného pohľadu dosť slabé (nehľadajte ich, sú vymazané), ale to som sa ešte len hľadal. Postupne a pomaličky som zistil, že to asi nerobím až tak zle. Dal som si tú námahu a spočítal som si čítanosť mojich článkov. Za obdobie od 1.3.2009 do 11.6.2010 som zosmolil 36 článkov a spolu som mal čítanosť 260.232 ľudí. Skoro ma vykotilo zo stoličky. Úžasné. To bolo priemerne 7.229 ľudí na jeden článok.
Samozrejme, že sa čitatelia opakovali, že to nebolo 260 tisíc rôznych ľudí. Ale aj tak. Žasnem. Iní blogeri boli napichaní, ak sa im občas podarilo prekročiť hranicu čítanosti 1.000 kusov. Skrátka, realita predčila o svetelné roky moje očakávania.

Nakoniec, takáto čítanosť bola jednou z motivácií, aby som vydržal aspoň do volieb. Toľko krát som už mal neodolateľnú chuť, poviem to rýdzo po slovensky, vysrať na to celé! Najmä keď som videl, ako to tupé stádo ficovoličov je ako rezistentná baktéria, ako črieda mentálne retardovaných, ktorí nedokážu okrem realizácie základných životných funkcií pohnúť mozgom, ak ho vôbec majú. Veľmi často som prepadal skepse, či to má vôbec význam, či to stojí za to, písať, zabíjať čas, znášať útoky idiotov na moju osobu.

Malo to význam! Ak pre nič iné, tak preto, že som si našiel veľa virtuálnych priateľov, ktorí sú na rovnakej vlnovej dĺžke ako ja. S mnohými vzniklo takmer priateľstvo, keď sme si cez maily písali. Tu by som ešte raz chcel čo najúprimnejšie poďakovať všetkým, ktorí mi napísali. Naozaj, boli ste to práve vy, ktorí ma držali v nádeji, že to má nejaký význam. Vážil som si každý jeden mail, každú správu. Ešte raz, vďaka, bolo to príjemné.

Ešte jeden pred voľbami...

10. června 2010 v 16:10 | bk
Chcel som si dať už do volieb pokoj, prestať písať, nechať to tak... Nejde to, nejde to. Ešte jeden článok, ale tu na tomto blogu. Náš premiérsky bandita totiž spravil jednu vec, ktorá by mohla povedať tupým ficovoličom oveľa viac o tom, aká bezcharakterná sviňa to je, ako všetky vykrádačky, podvody a sprisahanecké lúpežné komandá predtým.

Je to maličkosť, bagateľ. Žiadne miliardy, žiadne stámilióny prepratých peňazí v kampani, žiadne zmluvy so sponzormi a implementácia mafiánskych štruktúr do štátnej správy.

Nechcel som si už zvyšovať tlak ďalším článkom. Ale po prečítaní jedného príspevku v tlači, ako toho psychopata prosila rodina úplne na dne starajúca sa o dve postihnuté deti o drobnú pomoc, jednoducho som vypenil nadoraz.

Toto vás nenabudí, ficovoliči? Vy čo triete biedu, ledva žijete od výplaty k výplate, či od podpory k podpore, vás netrafil ešte šľak, že tá vaša parazitická komunistická hyena darovala nejakej ceckatej pipke 17.000 eur? Len tak? To je pol milióna korún!

Milí ficovoliči. Viem že je pre vás asi nepochopiteľné pochopiť tú mafiánsku štruktúru založenú na infiltrácii celej spoločnosti banditmi z korporácie Smer. Asi aj naivne veríte tomu, že najnovšia nahrávka na ktorej nechce váš psychopat, aby ho držal Fedor za gule pri hrabaní stámiliónov na kampaň. Viem, že nie ste schopní pochopiť, že zadlžovanie, schodok verejných financií ožobračuje priamo vás. Že vám váš vodca asfaltuje cestu priamo do pekla.

Ale aby rozdával státisíce ceckatým, blonďavým dievčatkám, tak to je hardcore!!! Málo čo tak zreteľne vykresľuje charakter šialeného socialistu. Málo čo! Nie chudobní postihnutí, nie ľudia v biede, nie nejaká tragédia, ale fitneska. A nerozdáva zo svojho. Aj keď to už je len kvapôčka na žeravú oceľovú platňu, nezákonne a protiprávne ukradol peniaze daňovým poplatníkom (lebo toľko, koľko porozhadzoval mu parlament ako rezervu neschválil, jednoducho ukradol ešte raz toľko) na to, aby sa ukojil v rozhadzovaní. Ten ksicht je normálny bandita, psychopat a vlastizradca.

V Amerike by podobný lúser nemohol kandidovať ani na pomocníka smetiarskeho auta. Vlastne v normálnej krajine by už čučal pekne v betónovej cele o rozmeroch 3x2 m a sledoval západ slnka cez zamrežované okno. U nás debatujeme o tom, či vyhrá voľby tesne, alebo ich tesne prehrá. Je mi z vás zle, hanbím sa za takéto Slovensko, za takýto národ, ktorý mi pripomína beztvarý a nerozmýšľajúci kus protoplazmy.

Ako môže vôbec existovať čo i len jeden človek (samozrejme okrem kmínov, ktorí profitujú na našej mafii a ich rodinných príslušníkov, ktorí vytunelovali miliardy zo štátu), ktorý verí tomu zapredancovi?

Ak by to nebolo až také katastrofálne, že nám hrozí kolaps krajiny v prípade pokračovania štátneho výpalníctva v podobe korporácie Smer, tak by som sa na to vykašľal. Škodoradostne si poviem, zvoľte si ho, uduste sa ním a vyžerte si ten prúser, ktorý vám navaril a ešte navarí. Vylyžičkujte si v pokoji tú kašu, ktorú ste si navarili.

Ale tu už ide o všetko. O podstatu, o túto krajinu. Ak nemáte dosť vlastného rozumu, prečo do šľaka nepočúvate renomovanú zahraničnú tlač, ekonomických expertov, politilógov...? Há? Veď títo všetci nám nechcú zle. Len vidia lepšie do podstaty, lebo je to ich džob. Vidia, čo sa deje, vidia aká luza, akí paraziti, akí banditi ovládli tento štát. Ako si ho pretvorili na dojnú kravu, ktorú cicajú takým tempom a v takej intenzite, že krava už scípa dnes a o chvíľu scípne úplne.

Ach jaj, keby sa dali všetci ficovoliči vystreliť niekde na Mesiac aj so svojim psychopatom, aby si tam založili socialistickú kolóniu. To by bolo....