Môžete mi napísať na boriskacani@gmail.com

www.suchydom.webnode.sk

Niečo o našej polícii

6. srpna 2010 v 16:16 | bk
Jeden z kardinálnych problémov našej spoločnosti je polícia. Niet tej sily, ktorá by dokázala narobiť poriadok a dostať tú mašinériu pod kontrolu.

Úplne brutálne to bolo za Mečiara. Ten spolok grázlov bol skôr mafia, ako polícia. Potom sa to trošíčku vylepšilo, ale nič moc.

Moje osobné skúsenosti s políciou sú zrelé na nakrútenie komédie "policajná kakadémia". Pritom som bol vždy obeť.

Dva krát vykradnutá kancelária, štyri ukradnuté autá, jeden krát vybielený byt. Keď mi ešte koncom deväťdesiatych rokoch vylopovali kanceláriu, bolo potrebné ísť po pánov policajtov mojim autom, nakoľko oni žiadne nemali! A to bolo prosím v Bratislave.

"Pátranie" slovenských géniov v radách polície spočíva v tom, že dvoma prstami naťukajú nejakú zápisnicu, ktorú treba podpísať a šupnú je do šuplíka. Tak mi to bolo aj povedané. Inými slovami, serú na to!

Keď mi vykradli byt, to bola tiež prča. Teda iba čo sa týka "kriminalistov". Bol tam aj "expert" zo slovenskej CSI, ktorý zhromažďoval dôkazy. Len akosi nedokázal prísť na to, kadiaľ mi tá čvarga vošla do bytu. Až na druhý deň som ja sám našiel na jednom z okien stopy po vyniknutí. Ja somár som im zavolal, že kmíni vošli oknom. Tak sa na to chceli znovu "odborným očkom" pozrieť. Ako to už v našich končinách občas býva, nemali auto, tak som ich musel ísť pred fízlareň naložiť, doviesť, sledovať ako múdro hútali pri okne nad novoobjavenými stopami a znovu som ich musel odpratať späť. No paráda.

Vyšetrovateľka bola mladá baba s veľkými kozami, ktoré vyzerali, že každú sekundu vyskočia z gigantického dekoltu, na nohách asi 15 centimetrové štekle a suknička taká, že keby bola o 1 cm kratšia, tak si ju popletiem s opaskom. Chvíľu sa tvárila vážne, chvíľu dôležito, chvíľu špásovala, normálne "učebnicová" vyšetrovateľka. Pokecali sme si, o pár dní som podpísal kopec dôležitých dokumentov, a bolo vymaľované. Finito. Potom som už o nich počul asi po roku, kedy mi zavolala úplne iná baba, že vraj má môj prípad, lebo tá prvá manekýnka už tam nerobí a mám si prísť po potvrdenie pre poisťovňu, že hovno zistili. To už bolo dnešné milénium.

Pri ukradnutých autách to bolo vždy rovnaké a vždy extrémne nudné. Otrávený fízel v uniforme niečo spísal, ja som niečo podpísal a bolo. Nikdy v mojom prípade nič nenašli, nič nevyriešili.

Potom mám samozrejme kopec príbehov s fízlami dopravákmi. Jazdím tak 40 tisíc kilometrov ročne a aj keď mám veľmi ďaleko od cestného piráta, tak raz, možno dva krát do roka ma niekde lapia. Nič proti tomu, nikdy sa nevykrúcam, nikdy nejednám, priznám chybu a cvaknem čo požadujú. To by bolo v poriadku, ak by....

Ak by merania rýchlostí neboli vo väčšine len čistá buzerácia. Ak by merali tam, kde to je naozaj treba, kde sú nebezpečné úseky. Toto ani nemusím rozpisovať, všetci to poznáte veľmi dobre.

A tu mi zostáva rozum stáť. Dosť dobre poznám prácu polície v Rakúsku a Nemecku. Aj tam zvyknú merať na nezmyslených miestach, žiaden dišput. Ale!

Tam si extrémne dokážu posvietiť aj na iné priestupky pirátov. Na tie, ktoré sú skutočným problém, ktoré sú najčastejšími príčinami vážnych havárii. Napríklad "lepenie" sa auta za vami na váš zadný nárazník. To je v Nemecku oveľa vážnejší priestupok, ako vyššia rýchlosť. V extrémnych prípadoch je to kvalifikované ako trestný čin!

Nie vyššia rýchlosť je príčinou dennodenných havárii na našej ficodiaľnici do Trnavy. Dôvodom je to, že každý druhý magor zo silnejším autom, napichaný testosterónom a zo stoporeným údom z pocitu dôležitosti je nalepený 50 cm na nárazníku predchádzajúceho auta. Pri najmenšom probléme nie je možné zareagovať (reakčný čas od vnemu po reakciu je u priemerného človeka cca 0,2 sekundy) a plechy búchajú, škrípu a kto má smolu, že nemá dvaapoltonový tereniak, môže kvôli týmto hovädám aj skončiť svoj pozemský život.

Videl niekedy niekto, aby naša úžasná polícia kontrolovala vzdialenosti a brala vodičáky za tento prúser? Ak nevie ako na to, tak stačí zbehnúť na stáž pár kilometrov na západ. Môžem to gumeným policajným hlavám prezradiť aj ja. Napríklad v Nemecku je to presne taxatívne stanovené. Predpísaná vzdialenosť medzi vozidlami je polovica rýchlosti. Z premávky ale policajti vyťahujú magorov, ak jazdia bližšie k autu pred nimi vtedy, keď je vzdialenosť menšia ako jedna desatina rýchlosti. Jednoduché, zrozumiteľné a jasné ako facka. Aj ľahko merateľné (prerušovaná čiara na ceste má presné dĺžky medzier a bielych pásov), stačí primitívna videokamera.

U nás fungujú priam nepredstaviteľné veci. Pre nás normálne, inde zrelé na kriminál. Stále je to taká mikromafia. Napríklad EČV. Každý to vie, každý sa tomu smeje. Prideliť želanú značku, napríklad všetky čísla rovnaké, stojí asi 500 korún navyše. Do vrecka dopraváka. Ak by som to bol chcel, ja sám by som nemal najmenší problém "vybaviť" si protekčnú značku.

Vybavovanie priestupkov cez známych, kedy sa spis stratí, prípadne sa vybaví len nejaký dohovor je bežná vec, vie to každý.

Najnovšie som čítal, ako dajaký policajný šéf sedel v aute synáčika jedného pracháča, synáčik šoféroval a pri kontrole nemal vodičák a nechcel fúkať (čiže bol ožratý). Samozrejme, že ten policajný šéfik začal všetko tutlať. Už to, že sa preváža s ožratým, tak to je sila.

Nedávno som v telke videl reportáž, ako nejakého chlapca stĺklo palicami zopár panchartov až tak, že ležal v nemocnici. Jeden z bitkárov bol synček ocinka, ktorý cvičí pre policajtov psov, tak sami policajti sa skoro tomu zbitému chudákovi jemne vyhrážali, reku že môže mať sám problémy.

Ten šéf fízlov v Žiline? Myslím, že to bola Žilina, čo poslal komando, aby hľadalo nejakého bývalého pandrláka svojej terajšej milenky. Cez políciu si vybavovať súkromné problémy s milenkou? Uf, len u nás, možno ešte v Srbsku a niekde v Afrike.

Prezidentko Pracka sa chvasce, že si to švihá po diaľniciach 200 kilometrovou rýchlosťou. Len tak. Lebo ON vie šoférovať. Tak riekol. Vyfešákovaný minister dva dni potom, ako kvákal o novom zákone, v ktorom sa znížila rýchlosť v obci na 50, s kľudom Angličana šľahá na služobnom tereniaku vyše stodvadsiatkou v Bratislave.

To všetko sú síce maličkosti, ktoré možno odbiť mávnutím ruky. A aj sa to robí, ale len dovtedy, kým niekto nie je odkázaný na pomoc tých zelených gúm. Potom je koniec srandy.

Mali sme samozrejme aj iné pikošky. Za niektoré by sa nehanbil ani Klement Gottwald. Spoločné manévre s čínskymi agentami, kedy si spoločne potrénovali a nacvičovali, ako stĺcť kontrarevolučný dav, ktorý by nebodaj chcel mierumilovne protestovať proti komunistickým diktátorom. Jednoduchšie to mali v prípade tej novinárky, ktorá mala síce demonštráciu povolenú, len akosi to naši géniovia od polície "nevedeli", tak jej preventívne napáskovali pelendrekmi a odpratali ju do bezpečnej vzdialenosti od súdruha, ktorý tu bol na návšteve.

O legendárnej výbušnine ani netreba písať. A čo je najtragickejšie? Nikomu, ale absolútne nikomu sa nič nestalo. Biznismen minister ako jeden z majiteľov eseročky Smer je nedotknuteľný. Svojich riťolezov a figúročky si postrážil. Občas chytili nejakú malú rybu, ako šoféruje ožratá, to bolo všetko.

Je mi z toho na blitie. Závidím iným krajinám normálne fungujúcu políciu. Slovenská polícia je karikatúra polície.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 bortˇovička bortˇovička | 7. září 2010 v 10:04 | Reagovat

s radostou zistujem ,ze pises dalej. len poznamku k tym nalepencom...ak sa k tomu pridaju hmlovky meter od kufra(upozornujem zvlast na normalne pocasie...), tak to spomalujem a stahujem sa na krajnicu , reku nech ide odo mna prec...preco by som ja mal robit ustupky demencii? aj mne je na blitie z nasej policie, cest a slava vynimkam.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama