Môžete mi napísať na boriskacani@gmail.com

www.suchydom.webnode.sk

Fico a Dzurinda, jeden diabol?

8. listopadu 2010 v 17:26 | bk
Cítim potrebu okomentovať udalosti ostatných dní. Totiž ja osobne už vôbec nechápem. Sťa by sme nedokázali  vôbec pohnúť rozumom a ten normálny, zdravý sedliacky rozum bol ta het.

Začínam sa cítiť ako nejaký exot. Nemyslí to mne, alebo väčšine ostatných? Najmä však tej podivnej slovenskej novinárskej obci. Spolu s celou tou čriedou darmožráčov a recyklovaných komunistov titulujúcich sa hrdo a drzo "politológovia". Neviem ako vy priatelia, ale ja to vidím celé akosi inak.

Fico je stelesnenie zla. Absolútne a nespochybniteľné. Ten psychopat šíri okolo seba auru zlej nálady, negatívnej energie, faloše, podlosti a klamstva tak intenzívne, že je priam hmotná a hmatateľná. Naozaj len dogmatický fanatik, ako napríklad príslušník Talibanu nechce vidieť túto skutočnosť. To je o emóciach. Naschvál som to tak napísal, lebo láska k postkomunistickej hviezde politického neba je u jej obdivovateľoch založená len a výlučne na nejakej nepochopiteľnej emócii, ktorá s ráciom nemá nič do činenia.

Fico vytiahne desať rokov starú známu nahrávku a všetci sa idú zrazu z toho posr...ť. Kým som začal písať tento článok, tak som si dôkladne poprezeral, popočúval a prečítal všetky dostupné komentáre, rozhovory a vyjadrenia politikov, novinárov a politológov.

Na začiatok zopár otázok. Myslel si snáď niekto, že politika je o morálke, slušnosti a chtíči slúžiť národu? Mal niekto pocit, že ktorákoľvek garnitúra, ktorýkoľvek politik vo vysokých funkciách (aj v nízkych - každý svojim možnostiam) nezneužil svoju funkciu v prospech seba, svojej rodiny, svojich kumpánov, či sponzorov?

Mám nekonečne ďaleko, aby som obhajoval Dzurindu. Vlastne kohokoľvek. Z politiky ako takej mi je na blitie. Ani tento článok nie je o obhajobe Mikiho. Je len o tom, že máme na výber z dvoch ziel. Jedno je absolútne, gigantické a hrozivé, ktoré nás zaručene zničí, ako vodíková bomba. Druhé je neporovnateľne menšie, ktoré nás v konečnom dôsledku vytiahlo z mečiarovských hoven, urobilo zo Slovenska pomerne úspešnú a prosperujúcu krajinu. TO JE PODSTATNÉ!

Fascinuje ma, koľko novinárov kvičí ako bravy na porážke, aký je ten Dzurinda skorumpovaný a že vlastne niet rozdielu medzi ním a Ficom. Podobných novinárov, ktorí keď vstúpili do politiky, stali sa rovnakými hyenami, ako sú starí harcovníci. Všetci, do jedného. Ono je to úplne iné tárať rečičky o morálke, mať vždy tisíc riešení, tváriť sa ako génius planéty a na druhej strane rečičky pretaviť aj do skutkov.

Je smiešne a naivné domnievať sa, že politická parazitická zberba vo svojej kuchyni nepytlíkuje neustále nejaké kšefty. Dokonca tomu aj rozumiem. Ja tebe, ty mne, ja vybavím toto pre toho, ty zase ono pre môjho. Totiž teraz úprimne ruku na srdce. Kto by odolal pokušeniu? Máme na Slovensku takého? Ak áno, tak sa všetci zmestia do jedného výťahu.

Lobovanie za nejaký kšeft považujem v slovenskej politickej žumpe za úplne normálny jav, je to ako elementárny zákon fyziky. Nepochybujem ani v najmenšom, že v telefonáte, ktorý po 10-tich rokoch vytiahol demagóg, sa všetko krúti okolo biznisu a pravdepodobne aj okolo toho, ktorý spomínal boľševik. Veď to dá zdravý rozum, z tých slov je to evidentné. Presne ako Fico na svojej nahrávke, kde sa chvasce, koľko desiatok miliónov vybavil na čierno pre svoju stranu.

Ale je tu jeden gigantický rozdiel.
Pomer medzi lúpežným a tvorivým potenciálom. Všelijakí Dzurindovci, Vavríci, Kresánkovia a im podobní tajtrlíci samozrejme pytlíkovali usilovne ako včielky medonosné aj svoje kšefty a kšeftíky. Ale! Ale takú rabovačku, akú predviedol súdruh so svojou boľševickou chuntou, tak to sú úplní amatéri. Druhou stranou mince je tvorivý potenciál, ktorý je možno ešte podstatnejší. Kým za bývalých Dzurindových vlád sa poprijímali také opatrenia a zákony, ktoré celé Slovensko vytiahli z krachu, tak štvorročné bačovanie súdruha a jeho mecenášskej mafie nás do toho krachu zase doviedlo.

Ten najväčší prúser priatelia je v tom, že niet nádeje na zmenu. Nikto, kto by bol aspoň teoreticky čistý a čestný, nemôže v žiadnych voľbách uspieť. Už len z jednoduchého dôvodu. Peniaze. Na kampaň treba obrovské množstvo peňazí. Kto má na to, aby to financoval zo svojho? A upísať sa sponzorom je ako upísať sa krvou priamo Diablovi. Navyše strany pozostávajú zo stoviek pajácov, ktorí keď začmuchajú možný úspech, hneď sa nalepia ako muchy na hovno na stranu. To sa nedá ustrážiť. Keď sa človek rozhoduje vo voľbách, zvažuje to, aby dal svoj hlas strane, ktorá bude v parlamente. Čiže máme neskutočne obmedzený výber. A aj z tej plejády strán, ktoré kandidujú vo voľbách, no ukážte mi jednu jedinú, za ktorú by ste dali ruku do ohňa...

Pozrime sa kriticky na seba. Čo sme za národ. Zdegenerovaný komunistickým režimom. Milujeme
a obdivujeme zlodejov. Zbožňujeme populistov a klamárov. Tí ľudia tam hore, to nie sú nejaké figúrky spadnuté z vesmíru, to sú naši, to sú Slováci. Sú presne takí, akí sme aj my všetci. Len si to málokto uzná. Každý vreští pri správach, hromží a kľaje na tú skorumpovanú zberbu, ale v podstate je drvivá väčšina presne taká istá. Len nemala možnosť to ukázať. Veď morálny profil politikov je čistým a jasným zrkadlovým obrazom morálneho profilu celého národa.

Ja som preto rád, že napriek hrozbe ďalšieho drancovania, máme pri moci tú slušnejšiu časť kmínov. A oni, títo modráci slušnejší kmíni bezpochyby sú. Koľko vládnu, štyri mesiace? Počul niekto, že by boli už niečo väčšie ukradli? Urobili nejaký tunel? Dohodili nejaké kšefty svojim? Ja ešte nie, hoci asi to ešte príde. Ale tendencia je oproti druhej možnosti fenomenálna. Dokonca lepšia, ako som dúfal.

Ešte jedna maličkosť. Už som ju kedysi spomínal. Pozrite si majetky politikov z SDKÚ a porovnajte ich z mečiarovcami, slotovcami a ficovcami. Kto z nich je multimiliardár? Kto z nich nosí miliónové hodiny a preváža sa v najluxusnejších autách, vlastní jachty, vily a lietadlá? Totiž tá základná otázka znie, ak sú tak skorumpovaní ako naša "milovaná" boľševická mafia, tak kde je to bohatstvo a hlavne ak je, načo im je, ak ho neužívajú plnými priehrštiami? Kto z vás by ulúpil stámilióny (nelegálne, ale beztrestne) a neužíval si ich? Veď to je na hlavu postavené!

Nikdy sa my nedožijeme toho, aby bol na Slovensku politik tak čestný, že nepomôže kumpánovi so kšeftom. Taký sa ešte nenarodil. To si len my doma myslíme, že je to práve ten, kto nás ráno obúva. Ale to je fatálny omyl. Aj politik s najčestnejšími predsavzatiami len veľmi ťažko odolá pokušeniu, keď je pri koryte. Z dvoch dôvodov.

Po prvé, robia tak všetci okolo. Musí byť sakra ťažké odolať, keď peniaze v miliónoch ležia doslova na dosah, na ulici, kumpáni ich zbierajú a vy odoláte. Vzhľadom na mentalitu Slovákov, neverím v tomto nikomu!

Po druhé, imunita a beztrestnosť. Ako odolať, keď môžete kradnúť a viete, že je jedno ako drzo a okato ukradnete, aj tak sa vám nič nestane?

Neviem kedy a či sa niečo zmení. To by bolo asi treba zhodiť na Slovensko atómovú bombu, preorať to tu kompletne a počkať si, kým ho osídli úplne nová a iná generácia. Prípadne pomeniť zákony na extrémne kruté a prísne, čo však majú v rukách samotní kmíni, ktorí to nikdy nespravia. Navyše aj tí, ktorí majú kmínov chytať a súdiť patria tiež do nášho kolektívu, tiež sú Slováci, tiež majú tie čudné gény, ktorými sa "vyznačujeme".

Preto je podľa mňa úplná blbosť, ak niekto povie, že medzi Dzurindom a Ficom niet rozdielu. Je tam obrovský rozdiel. Priepastný. Asi taký, ako medzi miestnym vreckárom a psychopatom Madoffom. A keďže nemám inú voľbu, ako medzi absolútnym zlom a menším zlom, tak ja osobne budem radšej voliť to menšie zlo, s ktorým som mal už skúsenosť, že aj keď je to zlo, predsa len v konečnom dôsledku mi prinesie niečo dobré a budem sa mať možno lepšie. Lebo voliť zlo stelesnené Ficom znamená absolútnu istotu, že sa budem mať horšie.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama