Môžete mi napísať na boriskacani@gmail.com

www.suchydom.webnode.sk

Leden 2011

Mucha si pamätá 0,7 sekundy. A ficovolič?

26. ledna 2011 v 13:32 | bk
Zmanipulovaná a sfalšovaná správa o výhodnosti PPP projektov. Verdikt Ústavného súdu, že vyvlastňovanie pozemkov pod diaľnicami je protiústavné. Súdruh docent práv ako zbabelá hyena odmieta obhajovať svoj vlastný zákon na Ústavnom súde o zákaze zisku poisťovniam. Podľa Svetového ekonomického fóra razantne stráca Slovensko na atraktivite pre investorov a padli sme v rebríčku najviac z celej Európy.

Deviácie ficovlády nemajú konca a pomaly niet dňa, aby nedozrel nejaký "plod" z úrody šafárenia boľševickej chunty. Už ju tu našťastie dnes nemáme, ale socialista je nebezpečný ako jedovatý štrkáč, syčí, zvíja sa, útočí, chrastí chvostom a biedny národ slovenský ho zbožňuje. Do šľaka, je to fakt možné?

Boľševikova podlosť je bezhraničná. A drahá, veľmi drahá. Okrem nevyčísliteľných morálnych škôd, dajú sa aspoň čiastočne vyčísliť aj materiálne škody. Tie sumy sú ohurujúce. Až tak, že bežnému človeku pripadajú už len ako nejaké imaginárne čísla, nevie si ich ani reálne predstaviť. Spolu s infantilnou ilúziou, že však Robko to myslel dobre sú osprostelé ovečky z ficokošiara obrnení
nepreniknuteľným a nezničiteľným emočným štítom obdivu.

Čím ďalej, tým viac mi je zo Slovákov zle. Možno to aj vidno z názorov v mojich článkov. Nechcem zovšeobecňovať, viem, že ich je asi polovica, ale aj to je extrémne veľa. Polovica Slovákov je schopná odovzdať výkonnú moc do rúk psychopatom, grázlom a patologickým kleptomanom. Tých, ktorí majú síce ďaleko od dokonalosti, ale ako jediní mali výsledky a vytiahli našu krajiny z mečiarovskej žumpy, postavili ju na nohy, tak tých nenávidia. Som si už absolútne istý, že niečo s týmto národom nie je v poriadku.

Nečudoval by som sa až tak veľmi láske Slovákov k psychopatickému samcovi a jeho družine, ak by rabovali socialisticky sa tváriaci kleptomani šikovnejšie, potichu, v menšej miere a ťažšie odhaliteľne. Oni sú však sťa invázia vyhladnutých sarančov, ktorým príde do cesty šťavnatá lúka, z ktorej po ich žravom žúre zostane púšť. Teraz by si ficovolič poťukal na čelo, vraj však žiadna púšť tu nezostala. Veru zostala. Tvrdím, viac sa ukradnúť nedalo, viac sa za štyri roky pokaziť nedalo!

Spomeňte si, v akom stave sa odovzdával štát do rúk boľševicko-nacionalisticko-zlodejskej vlády. Ako rástla ekonomika, ako klesala nezamestnanosť, koľko nových investícií prichádzalo, ako Slovensko obdivoval celý svet, ako neuveriteľne rástli príjmy štátnej kasy, ako sme stúpali vo všetkých podstatných rebríčkoch. A dnes? Niet jediného rezortu, ktorý by bol odovzdaný v poriadku, naopak. Vykradnuté Štátne lesy, emisie, eurofondy, samé žaloby, justícia v rozklade, zdravotníctvo na pokraji krachu, štátne podniky vytunelované do šróbiku, zdefraudované miliardy a miliardy, nezamestnanosť, STV vytunelovaná, a samozrejme diaľnica Bratislava Košice je postavená, však že? Aha, zabudol som, bola kríza, ktorá na rozdiel od mnohých iných krajín nestála Slovensko priamo ani cent, lebo nebolo treba zachraňovať ani jednu banku, ale bola a je zodpovedná za tie všetky drzé lúpeže, za prázdnu kasu, rekordný deficit a zadĺženie. Prirodzene...

Niekedy mi to pripadá, že ficovolič má pamäť ako mucha. Tá si pamätá udalosti 0,7 sekundy. Preto keď lieta a narazí do skla, tak sa otrase, pomyslí si, krupica čo to bolo, ach jaj aký tipel mám. Lenže za 0,7 sekundy na to zabudne a znovu narazí do skla. Preto sa nečudujte, ak mucha neustále naráža do skla, je to z dôvodu, že je hlúpa a pamätá si len 0,7 sekundy. A mne sa zdá, že tu vidím podobu s ficovoličmi... Sú však aj rozdiely medzi muchou a ficovoličom. Mucha má lepšie vyvinutý pud sebazáchovy. Keď ju niekto chce plackou rozpleštiť o sklo, tak prchá a snaží sa uniknúť.

Ako vždy, reakciu môžete zaslať na boriskacani@gmail.com

Takí sme....alebo teória švábov...

24. ledna 2011 v 15:30 | bk
Počas mojich potuliek životom sa neustále snažím všímať si spoluobčanov a študovať správanie verejnosti ako masu jedincov. Po dôkladnom analytickom vyhodnotení som prišiel
na to, že od nás, od Slovákov by sa mohli učiť všetky vyspelé národy sveta. Moja analýza, môj "profiling" je uverejnený nižšie. Príjemné čítanie prajem...

Sú to maličkosti, milé drobnosti, ktoré nás ale v sume radia medzi elitu sveta a vzor pre ostatných. Iste, vždy sa nájdu výnimky, ale ako hovorí klasik, výnimka potvrdzuje pravidlo.
Začnem zľahka, na prvý pohľad len taká maličkosť.


Na rozdiel od našich susedov, všimnite si, že keď stoja dvaja Slováci na eskalátoroch, tak vždy vedľa seba, nikdy nie vpravo za sebou, aby nebodaj ten, kto sa ponáhľa, mohol popri nich prebehnúť. Drobnosť, ktorú som si všimol ako prirodzenú vec v každom obchodnom dome v každom meste na západ od našej rodnej hrude. Pravda, prečo by mal Slovák myslieť na niekoho, kto sa ponáhľa, keď on sa práve neponáhľa? Pozitívum je, že aj hektickí užívatelia eskalátorov na chvíľu zastanú, zamyslia sa a majú šancu zistiť, že nie je nutné žiť v neustálej hektike...

Jednou z najfascinujúcejších činností, na ktorej si každý deň zgustnem pri mojich psychologických analýzach anonymnej masy, je jazda autom. Keď sa aj z pokojného, obtlstlého, plešivejúceho taťka stáva zúrivá šelma uväznená v kovovej klietke na kolesách. Pozorujúc slovenského šoféra som vždy na pochybách, či ten Darwin nemal predsa len pravdu a minimálne polovica z nás nevznikla z opice. Ak to tak je, tak potom OK, slovenským šoférom niet čo vyčítať, to len za volantom začnú dominovať (zrejme pod vplyvom najrozličnejších hormónov ako pozostatok zvieracích predkov) antropologicky podmienené pudy. Môžeme si vychutnať účinky ešte neskazeného a nezdegenerovaného dávneho pudu, ktorý už v zahraničí akosi vyhynul, len my si ho udržiavame v dokonalej čistote. A tak to má byť. Veď aj v zvieracej ríši silnejší požiera slabšieho. Samci, napichaní testosterónom, s mozgom leguána ovládajú cesty a diaľnice, parkoviská pre invalidov a vytvárajú Guinessove rekordy v čase strávenom za volantom z Košíc do Bratislavy.

V tomto kontexte som si spomenul na legendárneho alfa samca, nášho bývalého manekýna a ministra vnútra, ktorý "dělal" Košice - Bratislava za dve hodiny. Ktorá iná krajina má možnosť sa pochváliť tým, že minister má mozog veľkosti leguána? A nebol jediný. Aj bývalý predseda Socialistického zväzu mládeže na škole, bývalý minister hospodárstva predvádzal svoj pretekársky talent v Rakúsku, ale tam tie brzdy zdegenerované v zelených uniformách nemali veľké pochopenie a pleskli mu po papuli.

Priam neuveriteľne dokonalé symbiotické správanie pozorujem v národe medzi zlodejmi, ktorých nazývame aj lúpežníkmi, raubírmi, kmínmi a nezlodejmi, ktorých je však tak extrémne málo, že ich takmer niet. Tí, ktorí patria do čeľade nezlodejov, sú vystavení posmeškom väčšiny, psychickému tlaku a nepochopeniu majority. Pretože skoro každý kradne, ak sa dá, tak panuje  naprieč spoločnosti harmónia a  pohoda. Je to zase len prejav evolučnej vyspelosti, oproti iným. Veď aj hyena vlastne kradne, zákerne obsmŕda okolo skapaciny, ktorú ulovilo nejaké iné zviera a všetkou silou sa mu ju snaží ukradnúť. Medzi nami to funguje obdobne.

Zlodej niečo ukradne, my to z láskou a radosťou kúpime za pár šupov. Zlodej je spokojný, my sme spokojní, trochu nespokojný je len ten, kto bol okradnutý, ale ten si veľmi rýchlo a ľahko nájde zlodeja, ktorý ukradol niekde inde to, čo mu predtým niekto iný ukradol a za pár šupov si to znovu kúpi. A platí pravidlo, že každý, kto kúpi niečo za pár šupov od zlodeja, tak sa tým okamžite pochváli u svojich známych, aby mu závideli a získal si ich obdiv. Takto harmonicky si tu všetci žijeme, celý svet nám môže závidieť!

Nejaký civilizáciou zdegenerovaný nímand zo Západu by aj žasol, ako je možné, že vôbec ešte existujeme. Je to však naopak, ja žasnem, že tá západná pakultúra ešte funguje! Podľa mňa len vďaka tomu, že už pomaly všetci sa môžu všade presúvať a nebyť masívneho importu karpatskej mentality na Západ, tak by už vykapali. Keď tak nad tým hútam, napadá ma, koľko pracovných miest vytvorila invázia živočíšnych našincov do sveta. Čo by robili všetci tí, ktorí sa dnes zaoberajú chytaním kmínov, ich súdením, strážením v basách, bojom proti žobravým mafiám, lúpežným gangom a iným importom z bývalého ostbloku? Môžu byť vlastne radi, že nás majú a že tak kreatívne osviežujeme ich nudný a konzumný život.

Samozrejme priam posvätne zbožňujeme tých, v ktorých vidíme evolúciu našich vlastností a mentality do dokonalosti. Nie je na tom nič zlé, naopak. Aby sme mohli ako národ v pokoji a nerušene symbioticky fungovať a rozvíjať svoje prednosti, potrebujeme aj vyhovujúcich a nasledovaniahodných vodcov. V žiadnom prípade sa nesmie stať, aby náš štát a spoločnosť začal riadiť nejaký exot, prípadne skupina exotov vymykajúca sa väčšine, ktorá by začala zavádzať sebazničujúce novinky typu, že žiadne podvody, krádeže, klamstvá, demagógie a tak podobne.

Aj v tomto sme na míle vzdialení nejakému dekadentnému Západu. Až bránica bolí, keď nedávno museli poodstupovať
vo Veľkej Británii politici za to, že si za erárne nakúpili nejaké súkromné dévedečka. Tak to už je o čom? U nás nájdete inšpiráciu, vy trúby britské! Čo tam nejakí zmäkčilí Briti, či Nemci, či Rakúšania. Fica na nich, ten by im ukázal, kde je sever! Raz dva by zistili, že ukradnúť Big Ben by bola len fazuľka. Náš alfa samec je artikel, na ktorý sme patrične pyšní, že sme ho objavili a nezapadol prachom dejín.

Sme vynikajúci hospodári. Teda nie úplne všetci, samozrejme nájdu sa aj takí, ktorí nemajú napožičiavané horibilné sumy, ktorí negemblujú a nevylepšujú si svoj rodinný rozpočet jednoduchými a zábavnými činnosťami, nemajú bavoráky na lízing, ani hypotéku. Ale takých exotov je čoraz menej a dúfam, že tento druh niekedy definitívne vyhynie. Po vzore našich vodcov, bolo by najväčšou blbosťou, neužiť si život dnes, okamžite a hneď. Veď načo máme deti, načo sme si ich piplali, starali sa o ne, niekedy sme tým nevďačným mamľasom chodili aj na rodičká a oni si ako vďaku za našu starostlivosť napichajú kadejakú bižutériu do kože, tak nech si to potom vylyžičkujú! Milujeme predsa filozofiu, dnes žúr, zajtra suchoty, ale to už možno tu nebudeme, tak sral to pes! Našťastie však, zopár jedincov sa vydarilo až tak dokonale, že stelesňujú ideál Slováka v absolutizme a títo jedinci
sa nestratili v mase, ani v čase a priestore, ale ľud a národ si ich zvolil, aby sme tu každý deň mali prču, srandu a cítili sa ako v kasíne. Báječný život!

Signifikantnou črtou Slováka je to, že za prúser, nezdar a problém môže vždy a zásadne niekto iný. Táto vlastnosť je tak univerzálna a pevne, riekol by som až geneticky vrastená v našich mysliach, že ju možno nádherne študovať naprieč celej spoločnosti. Všetci latentní veľkopodnikatelia (čo je každý Slovák), nie sú veľkopodnikateľmi len preto, lebo mali smolu, osud im neprial, nemali práve v ten vhodný moment obrovský kapitál, prípadne známych úradníkov. Slovenskí
šoféri, ktorí pociťujú neodolateľnú túžbu rozbiť auto okamžite, ako trošku naprší, ho rozbili len preto, lebo nejaký iný retardér nejazdil tak, ako podľa nich mal. Zlodej nemohol za to, že kradol, lebo na vine bol majiteľ auta, ktorý bol tak sprostý, že si nedal namontovať alarm. Mohli by sme pokračovať, ale keďže každý vie o čom točím (veď tieto riadky čítajú najmä Slováci), tak to skrátim. Snáď by som spomenul ešte našich vyvolených, na ktorých možno túto fenomenálnu vlastnosť dokonale ilustrovať.

Pospomínajte si, nás najznámejší slovenský docent v dejinách, vždy vedel a okamžite našiel, kto, alebo čo mohlo za nejaké tie drobučké nezdary. Kríza, nadnárodný kapitál, sprisahanie zahraničných tajných služieb, bývalá vláda, potom opozícia, jar, leto, jeseň, zima, počasie, hyeny a duchovní bezdomovci z médií a tak podobne. Občas aj nejaký ten koaličný partner, s ktorým šťastne a spokojne obcoval v koalícii. Je famózne sledovať túto vlastnosť na vlastné oči. Vlastnosť, ktorá je nám natoľko vlastná, že až na pár výnimiek, stáva sa takýto eskamontér a ilizionista idolom národa, modlou a vzorom. Je to dobré, lebo v takom prípade je isté, že národ sa učí, snaží sa zdokonaľovať svoje ešte niekedy len latentné vlohy, aby sa aspoň trošku priblížil k svojím veľkým vzorom.

Všimol som si aj zopár ďalších drobností, ktoré podopierajú moju teóriu o výnimočnosti národa, žijúceho pod Tatranskými štítmi. Napríklad teória radu v hypermarkete pred kasou. Jedno do ktorého radu sa postavíte, vždy sa tesne pred vami niečo pokazí, prípadne nejaký nímand platí gastráčmi, čo je svetový unikát, v tom lepšom prípade sumu 2 euro 30 centov kartou, ktorá ako na potvoru nefunguje. Takto nás život vyučuje tváriť sa chápavo a trpezlivo, napriek tomu, že najradšej by sme niekomu zatĺkli klince pod nechty.

Často sa mi napríklad v Rakúsku stalo, keď som išiel platiť a mal som len dve tri veci v ruke, tí čo boli pri kase predo mnou, ma sami od seba pustili dopredu a s falošnou slušnosťou mi chceli umožniť skrátiť mi čas čakania pri kase. Vždy som sa smial, akí to mäkčeni, ľudomili a hlupáci! To sa u nás nemôže stať! Všimnite si, máte tri veci v ruke, pokojne sa blížite ku kase, kde je pomerne voľno, na sto percent sa prirúti znenazdajky, sťa z vákua vynorený ,zúrivo sa tváriaci jedinec, ktorý vás s kopcom naprataným vozíkom šprintom predbehne, ak to inak nejde, aj vás trošku a jemne drgne, či odtlačí a víťazoslávne sa postaví pred vás. Tomu hovorím prirodzená dravosť a chuť žiť! Kam sa na nás hrabú tí západniari.

Alebo predavači. Tak to je bomba. Počas dlhoročného sledovania a analýzy správania tohto druhu, som vytvoril teóriu. Nazývam ju "Teória švábov".
Kupujúci pôsobí na predavača ako svetlo na šváby. Keď sa zjaví kupujúci, presne ako šváby keď zasvietite svetlo, predavači sa rozpŕchnu po všetkých kútoch a zmiznú. Prenasledovanie nemá význam, terén v predajni poznajú lepšie ako vy a nájsť predavača nemáte šancu. Ale dá sa s týmto druhom vybabrať. Treba sa postaviť k regálu, ruky strčiť do vreciek, zhrbiť sa, pozerať tupo a bezprízorne do zeme, a po dlhšom čase za začnú predavači objavovať a približovať, lebo si budú myslieť, že ste tiež predavač
a že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo nejakej otázky, či buzerácie zo strany kupujúceho. Ak už je predavač na dosah, odporúčam bez varovania, zaútočiť ako kobra, demaskovať sa, chytiť predavača za rukáv a nepustiť, kým ho nedonútite k odpovedi na vašu otázku. Len tak mimochodom, všimli ste si, že keď sa predavača spýtate na nejaký výrobok (teda ak máte to šťastie a za pomoci mojej Teórie švábov nejakého chmatnete), tak začne intenzívne študovať písmenká na krabici, krútiť hlavou, vzdychať a nakoniec to aj tak skončí tým, že vám povie, že sa musí ísť poradiť s kolegom....?

Nebol by článok kompletný, ak by som nespomenul ešte aspoň jeden druh. Úradníci. Som presvedčený, že ak by bola atómová vojna, tak prežijú šváby (vedecky dokázané) a úradníci. Organizmus úradníkov je dokonalý. Úradník dokáže úradovať každý deň osem a pol hodiny (na sekundu presne), aj keby nebolo čo úradovať. Úradníci si navzájom v uzavretom kruhu dokážu posielať nekonečné množstvo papierov, ktoré treba skontrolovať, založiť do šanónu, alebo podpísať, možno aj opečiatkovať a poslať inému úradníkovi. Tento organizmus tvorí životaschopný, uzavretý ekosystém, ktorý je večný, nemenný a odolný voči všetkým vonkajším vplyvom. Vyznačuje sa vlastnosťou, že úradníci vždy tvrdia, že ich nikdy nie je dosť a bolo by treba ďalších úradníkov.

Slováci neodpúšťajú úspech. Nenávisť je motorom života. Slovák je majster pretvárky, čo mu umožňuje efektne, ale aj efektívne prežiť v džungli spoločnosti. Slovák sa dokáže lepšie ako najväčšia herecká hviezda v Holyvúde pretvarovať, účelne tisnúť do rektálneho otvoru tomu, z koho by mohol byť nejaký úžitok a na druhej strane v krčme či doma pri pojedaní gulášu, ho znosiť pod čiernu zem. Schopnosti, ktoré nám zaručia prežitie v každej situácii, na čo môžeme byť patrične hrdý.

Endorfín, dopamín a serotonín, neurotransmitery a hormóny šťastia sa začnú Slovákovi vylučovať v obrovských množstvách najmä vtedy, ak sa mu podarí niekoho obabrať, s niekým vypiecť, prípadne ak má smolu ten, kto je úspešnejší, či koho nemá rád. Preto je medzi nami toľko spokojných a šťastných ľudí, preto vidno pri prechádzke po meste, či ráno v napráskanom autobuse toľko veselých ľudí, vyžarujúcich pozitívnu energiu.

Slováci priam zbožňujú jedincov s psychickými a morálnymi úchylkami. Tých, u ktorých sa vyvinú do dokonalosti, tých si volia za svojich pánov. Obohacuje to náš genotyp, pretože dnešný zvlčilý svet praje takým, ktorí sú trošku podliaci, psychopati, paranoidný schizofrenici, klamári, demagógovia a zlodeji. Úprimne sa tešíme a drukujeme prsty aj na nohách tým najvydarenejším z najvydarenejších, ktorí najvydarenejšie reprezentujú našu mentalitu. A žiaden argument, žiadne pokusy reakčných zahraničných skupiniek nás nezlomí vo viere v našich milovaných vodcov.

Slováci sú aj prajným národom. Tým, ktorí sú vyvolení, teda mali to šťastie, že dostali do vienka charakterové vlastnosti, ktoré konvergujú k dokonalosti, tým aj prajeme. Veď šikovným raubírom patrí svet a tak to má byť. Keď sa podarí nejaký extra biznis, ktorým príde štát, inými slovami my Slopáci o nejakú tú miliardu, žiadna zášť, len neskrývaný obdiv nad šikovnosťou zúčastnených. Slovák môže živoriť, byť nezamestnaný, exekútor mu môže zhabať celý majetok, napriek tomu rád a s bázňou bude znovu a znovu voliť elitných kmínov a klamárov, lebo v podvedomí miluje takéto vlastnosti a sú mu blízke.

Milujeme a zároveň nenávidíme naše celebrity. Je to aj tým, že každý Slovák sa cíti ako celebrita, len mnohí ešte nie sú objavení a medializovaní, čo ich samozrejme riadne serie. Aj pri celebritách funguje univerzálny zákon, ktorý som vypozoroval rokmi intenzívneho bádania. Čím viac sa celebrita približuje ideálu a mentalite národa, tým je úspešnejšia. Chcete príklad?

V tejto oblasti nie som až tak doma (myslím na moje znalosti o slovenských celebritách - tu som exot, naozaj neviem a nepoznám, kto s kým, kedy, kde, ktorá má umelé kozy a zadoček a tak podobne), ale aj napriek môjmu absolútnemu nezáujmu o naše celebrity som aj nasilu a nechtiac mnohé zaregistroval. Napríklad tú fajnú manželskú dvojicu z Pereša. Vzorový príklad na analýzu. Zosobňujú ideálne manželstvo na slovenský spôsob. Chlap, umelec, geniálny gitarový virtuóz, samec ako sa patrí, občas aj požije nejaké alkoholické nápoje, na bývalé dieťa neplatí a moc ho ani nemusí. Žena, ideál slovenskej prirodzenej krásy, vycibrený slovník, dokonalý vkus. Táto família je natoľko inšpiratívna, že ani televízie neodolali a sprostredkovali celému národu možnosť oboznámiť sa s hlbokými a cennými myšlienkami tejto typickej slovenskej dvojice.

A potom sa to dalo znovu pozorovať. Na jednej strane národ sedel pravidelne pred glocňou a inšpiroval sa, na druhej strane som zaregistroval obrovské množstvo opovržlivých článkov a dehonestujúcich úvah, hlavne od druhu, ktorý nazývame bloger (ale o ňom neskôr). Inak povedané, národ sa zamiloval do sympatických figúrok z Pereša, pochopil, že stelesňujú rýdzeho Slováka, ale slovenský gén neprajnosti a závisti spôsobil masívny falošný posmech a pohŕdanie, čo je z pohľadu mentálnej evolúcie pozitívny jav, zabezpečujúci výhodu, oproti iným.

Slováci si extrémne potrpia na imidž. Je to mimoriadne pozitívna vlastnosť, lebo hyena vnútri osoby je starostlivo ukrytá, len tak ju hocikto neodhalí. Slováci sú schopní za imidž utrácať astronomické sumy, najmä však vtedy, ak ich platí niekto iný. Napríklad bývalý podfico Raši, tak ten neváhal a na zlepšenie svojho imidžu investoval viac ako 23.000.000 korún. Oplatilo sa, po prvé zaplatili sme mu to my (ale nezáviďte, veď si to zaslúžil a boli to pre tú agentúru ťažko zarobené bubáky, veď radiť ministrovi, ako dobre vyzerať, to nie je hocijaký špás) a po druhé, vylepšený imidž sa nemalou mierou podpísal pod úspešnú kandidatúru na primátora Košíc. Aby sme boli spravodliví, pre rozumné a transparentné investovanie našich peňazí do pestovania imidžu sa rozhodlo oveľa viacej elitných politikov počas minulej vlády. Pestovanie imidžu, je mimoriadne populárne na Slovensku. V prírode vidíme niečo podobné, keď sa predátori vedia maskovať tak, že sú neviditeľní a vyzerajú neškodne. Ich smrtiaci účinok zbadáme až vo chvíli, keď sa kratučko demaskujú, zaútočia, zabijú, zožerú a ihneď sa zase tvária ako neškodný dobrák. Povedzte, nie ej to rozkošné sledovať, aké paralely
možno vypozorovať?


Slováci nikdy neprotestujú. Výnimkou sú skupinky, ktoré protestujú, ale len a výlučne vtedy, ak ide o ich peniaze. Študenti protestujú, ak majú po 26-tich rokoch platiť už aj odvody, čo je nehorázna drzosť, veď ako k tomu prídu poflakujúci sa študáci, občas šlukujúci trávičku, niekedy trošku borovičky a pivka k tomu, aby si počas ich pobytov presahujúcich dekády mali platiť nejaké stupídne odvody sami a nie my ostatní? Mamičky protestujú, ak sa menia príspevky. Dopravcovia protestujú, dôchodcovia protestujú, zdravotníci protestujú, ale pravidlom je, že nikdy nie spolu. Keďže Slovákom najviac imponujú vodcovia, ktorí najviac mentálne konvergujú k ideálu našej spoločnosti, teda majú extrémne vyvinuté pozitívne vlastnosti, ako bezcharakternosť, drzosť, absencia chrbtovej kosti a vycibrený cit pre vyčmuchanie každej možnosti niečo ukradnúť, tak najmenej sa protestuje vtedy, keď práve takáto elita riadi spoločnosť.
Čím slušnejší vodcovia (ak sa tak stane, vnímam to ako historickú deviáciu, omyl a náhodu), tým väčšia nespokojnosť, intuitívne národ vníma, že naši vyvolení nie sú reprezentatívnym obrazom väčšiny a je to treba dať aj patrične najavo.

Všimol som si ďalší pozitívny trend. Vzdelávame sa razantným tempom. Úžasné, akú máme koncentráciu vysokých škôl. Ešte to nie je dokonalé, ale už tomu veľa nechýba, aby mala každá obec nad päť tisíc obyvateľov vlastnú vysokú školu. Ja som ešte z tej staršej generácie, preto mi snáď odpustíte, že nerozumiem ani väčšine názvov tých našich vysokých škôl, netuším, aké dôležité veci sa tam učia, ale to nie je podstatné. Podstatné je, že všetci študujú, ktorí to náhodou nestihli za mladi študujú diaľkovo a najväčšie pozitívum vidím, že rastie počet jedincov, ktorí zvládajú ťažké a náročné štúdium univerzitného typu v expresne krátkych dobách. Takéto nadané a geniálne jedince nájdeme najmä medzi elitou národa, medzi ktorú patria aj naši ctení poslanci, ich deti a deti pohlavárov akademickej obce. Zlé jazyky síce pošuškávajú o kadejakých plagiátoroch, ale tomu neverte, započúvajte sa do hlbokých a priam biblicky múdrych myšlienok niektorých rýchlo kvasených absolventov vysokých škôl, žiarivý príklad je súdružka Zmajkovičová a padne vám sánka. Tož hľa, to my Slováci, kde sa na nás hrabe nejaká dekadentná Amerika. Buďme na seba hrdý.

Ak tento článok číta nejaký docent, tak by som sa skromne chcel pripomenúť, či by sa táto moja analýza nedala použiť ako rigorózna práca, alebo nejaká iná, trebárs dizertačná, či by som v skrátenom konaní nemohol dostať nejaký titul, mne by sa páčil taký docent. Aj jaj jaj, ako dobre by to znelo, že docent...

A na záver, čerešničku na torte. My Slováci sme všetci univerzálni odborníci na všetko. Nestíham sa čudovať. Choďte kdekoľvek na Slovensku do ktorejkoľvek krčmy najnižšej cenovej skupiny, všetci štamgasti vám fundovane a s nadhľadom zodpovedajú všetky otázky. Jedno ktorý, či má monterky a len dva hnilé zuby, alebo požil už dvanásť borovičiek zaliatych miestnou dvanástkou, vedia všetko. A ten web, ten konečne dal možnosť všetkým skrytým talentom a latentným géniom k prezentácii svojich faktických a aj nefaktických pripomienok. Medzi nami sa to len tak hemží univerzálnymi odborníkmi na šport (to je snáď každý obyvateľ mužského pohlavia), politiku, dopravu, zdravotníctvo, školstvo, kriminalitu, políciu, súdnictvo, medziľudské vzťahy, filozofiu, náboženstvo, vedu a techniku, skrátka niet oblasti, kde by Slovák a najmä bloger nebol fundovaný odborník. To je potešujúce zistenie, neverím, že niekde taká koncentrácia fachmanov na všetko, ako u nás. Ja som z toho celý happy, lebo je neuveriteľne inšpirujúce prečítať si článok od 15 ročného adolescenta, ktorý v asi tridsiatich vetách publikoval univerzálny návod, ako sa vysporiadať s korupciou.
Inšpirujúcich článkov je samozrejme nespočítateľná kopa, denne sa mi dostane pred zrak množstvo komentárov, poznámok a zaručených informácii tak prevratných, že len neznalosť slovenčiny tým tupcom v Amerike bráni tomu, aby Pulitzerovu cenu získaval každoročne nejaký slovenský bloger, či komentátor.

Krupica, pozerám a vidím, že už som načal siedmu stranu vo Worde a ja by som vedel ešte toľko o Slovákoch písať.... Ale to by ste ma už asi prekliali, toľko čítania.... Preto musím končiť, vďaka, že ste to vydržali až sem....

Priatelia, máme sa tu super. Každodenný boj na ulici, v obchode, na úradoch, v aute, doma, v práci, v krčme nás posilňuje a zoceľuje v boli o prežitie. Svet mäkne, ľudstvo upadá do letargie, medziľudské vzťahy sa normalizujú, niektoré vlády tvoria slušní a neskorumpovaní politici, ľudia sa správajú k sebe slušne a úctivo. K čomu to všetko? Svet a národy degenerujú, pomaly sa z nich stáva beztvará a pokojná masa tupcov, žijúca dekadentným konzumným životom, kým u nás je všetko úžasne pestré, ale aj šedé a špinavé, vzrušujúce a hlúpe zároveň. Život na Slovensku je smer, je cesta, je zmena, je vzrúšo, nikdy nie je nuda, každý deň ma niečo naserie. A to nás posilňuje v boji o prežitie a posúva v evolúcii na vyšší stupeň predátorov...

Zase to robíte zle...

20. ledna 2011 v 17:43 | bk
Prečo nemáte pani Radičová and company takú PR agentúru, ako Fico? To, čo myslíte dobre a trošku populisticky vám nedonesie jediného voliča. Možno naopak.

Narážam na "super" nápad, sľubovať tisíckam prepustených zo železničných spoločností, že nebudú ani deň na úrade práce. Kiež by to tak bolo, ale rozoberme si to z praktického hľadiska.

Fico bol profesionál a svoj populizmus doviedol do dokonalosti najmä čo sa týka účinku na svoj pribrzdený voličský potenciál. Táral presne tak, ako to trúby čakali a chceli. Robil opak. Preto mu nielen že neubudlo, naopak, šikovne pokradol hlasy aj iným stupídnym stranám. Takže ak chcete robiť politiku trochu dlhšie, je nutné robiť ju tak, aby ste mali za sebou tých, o ktorých sa tak neskutočne zaujímate hlavne pred voľbami. Nuž a zamyslime sa nad tým, čo získate obdobnými pokusmi, implementovať ficizmus do pravicovej politiky.

Najprv pravicový volič. Myslíte, že normálny človek vám zatlieska? Veď každý, kto čo i len trochu rozmýšľa vie, že to je nereálne, nezmyselné a hlúposť. Vy ako vláda, viete vytvoriť sťa šibnutím čarovného prútiku cez dve tisíc miest pre prepustených? Nežartujte. Znie to komicky, smiešne a strácate body, verte tomu....

Na druhej strane ficovoliči. Myslíte, že čo i len jeden z nich vás za to bude mať rád? Aj keby sa vám to podarilo, ficovolič bude omieľať drísty vštepené jeho
vodcom do tekvice, že ste antisociálne a bezcitné ultrapravicové hyeny, lebo ste dopustili, že sa prepúšťalo, kým on za naše peniaze umelo držal tisíce ľudí v zamestnaní. Nikdy to nepochopia! Keď nepochopili, ako ten pankhart zruinoval Slovensko a to majú dôkazy na stole, tak toto nepochopia nikdy!

Na
tretej strane prepustení ľudia. Myslíte si, že aj keby ste našli každému robotu, že vás aj tak nebudú preklínať? Omyl, každý z nich je "zabydlený" na svojom fleku, zvyknutý robiť (alebo aj nerobiť) voľačo, čo roky pozná a on to berie tak, že Vy, pani Radičová, vy páni a dámy z vlády ste ho vyhodili a núkate mu možno voľajakú divnú robotu, ktorú on nechcel a ktorej ani moc nerozumie. Bude vás nenávidieť spolu s celou rodinou a môžete na neho zabudnúť,  ako na potenciálneho voliča. Garantujem! Týchto ľudí by ste získali možno len tak, že každý z nich by sa stal riaditeľom nejakého štátneho podniku, mal astronomický plat, auto, dve šikovné blonďavé sekretárky, mobil
a pomerne málo roboty. To potom verím, že by sa z nich stali vaši horliví voliči.

Aby som len nekritizoval, tak aj konštruktívne, hoc aj do vetra, alebo len tým, čo tu čítajú. Odhadoval by som, že medzi ficovoličmi bude tak 20, až 25 percent takých, ktorí sú normálni, len z rôznych dôvodov (pre mňa nepochopiteľných), si myslia, že socialisti to tu zachránia. Ale v podstate sú to ešte mysliace bytosti, ktoré by sa dalo presvedčiť. Lenže títo ľudia nie sú ten plebs, nie sú to odborári, kolaborujúci s Ficom, nie sú to vypatlanci. Tých je treba presvedčiť. Na ostatných kašľať, znie to surovo, ale stupídny populizmus Róberta určite dokáže osloviť v každej dobe okolo 20% populácie, s tými neurobíte nič, tým sa ani nelíškajte, lebo stratíte ešte aj tých, ktorých dnes máte.

Treba sa zamyslieť nad tým, ako presvedčiť to inteligentnejšie krídlo ficovcov. To je stredná vrstva, ktorá zrejme z nejakých dôvodov cíti krivdu predchádzajúcej pravicovej vlády a má pocit, že treba socialistov. To sú tí, ktorí vedia, že súdruhovci kradli, tunelovali a škodili. Len im to tolerujú a navrávajú si, že ani vy, pravičiari nie ste lepší. Tak a to je vaša skupinka, ktorej je treba vysvetliť, že ficizmus je cesta do pekla. Ale nie stupídnym populizmom, ten je tolerovaný len u Fica, vy musíte aplikovať sofistikovanejší populizmus.

Ak môžem skromne poradiť. Trochu populizmu áno, to na priemerne prosperujúceho Slováka platí. Opakujte neustále a vždy, po vzore demagóga, čo je príčinou toho, že sa musí šetriť, že štátna kasa je prázdna, že všade sú miliardové sekery, že rozkrádanie boľševickou chuntou nemalo obdoby. Stále a všade, v každej debate to pripomínať! Po vzore demagóga myslím na to, že neustále reči nakoniec padnú na úrodnú pôdu, zasemenia sa a vyklíčia.

Začnite používať oveľa viac termín sociálny, najlepšie úplne všade, pri každom zákone. Nešermujte zložitými číslami, to ficovolič nechápe. On rozumie heslám, stručným, výstižným. Pre ficovoliča je zrozumiteľnejšie, že Počiatek si kúpil za 15.000 korún podložku na písanie, ako to, že na emisiách sprosto ukradli dve miliardy. Používajte príslovky pri každej príležitosti a učte sa, ako to ovláda psychopatický socialista s Rolexkami na ruke. Keď poviete že rozkradli rezort, je k tomu pridať aj slovíčka ako absolútne, úplne do šróbiku, dokonale, bez akejkoľvek pochybnosti a podobne. Počúvajte ho, ako to vie on!

Keď máte možnosť usvedčiť ho z klamstva, čo je denne a každý krát, tak ho usvedčte! Hneď ostro,
a zase s príslovkami, klamal: nehorázne, drzo, totálne, primitívne. A dookola denne. Vyťahujete jeho výroky z minulosti, tam sú nekonečné možnosti. Ten had sa tisíce ráz sám poprel, znegoval, vypustil toľko bludov, že máte patróny ťažkého kalibru plný muničný sklad! Tak to použite, aj
keď možno to pre vás nie je vlastné, ak to nespravíte, demagogická ficomašinéria vás zvalcuje.

Trénujte niekoľkých z kolegov, aby boli rovnocennými partnermi súdruha docenta v diskusiách. Aby nepôsobili
pod guľometnou paľbou drístov, ako ustráchané sopľavé deti, bojace sa o svoj pieskový hrad. Naučte ich základné čísla, naučte ich, čo všetko ten blázon v živote natáral, naučte ich efektívne odhaľovať všetky deviácie a svinstvá, ktoré sa udiali za jeho bačovania a aj predtým. Ak to neviete, existujú profesionálne agentúry, ktoré to vedia. Nepúšťajte do rozhovorov s ním uspávačov hadov a mizerných rétorov. Pôsobí to veľmi zle.

On, čo by mal byť neustále v defenzíve, vysvetľovať, obhajovať podvody a lúpeže, potiť z nervozity a strachu petrolej, tak on je na koni, on vás dusí a vy sa bránite. Veď to je choré!

Žiaľ, ak chcete uspieť, musíte bojovať obdobnými zbraňami. To, že ste zostavili vládu, je náhoda, neskutočné šťastie, je to robota množstva ľudí (aj ja som sa snažil) a ak nebudete zbierať voličov, najneskôr o tri a pol roka sa triumfálne vrátia gangstri a mafiáni do vlády. To snáď nechcete.

Ďalšia rada. Asi ťažko realizovateľná, lebo viem, že ste tam poprepletaní všetci ako symbiotické baktérie v hrubom čreve, ale to, o čom píšem teraz je sakra dôležité! Veľmi by pomohlo najmä pre pravicového voliča, keby ste sa dokázali rýchlo a efektívne vysporiadať s chamraďou, ktorá vám tam straší v koalícii. Myslím najmä na KDH a ich kšefty na komunálnej úrovni, jednoducho, to už presiahlo únosnú mieru. Len poznámka na okraj. Taký zlý pocit z KDH aký mám dnes, som nemal nikdy predtým. Je to podľa mňa strana s najvyššou koncentráciu podliakov v koalícii. Starých, ako diery v snehu vyčuraných parazitíkov, tváriacich sa ako svätí za dedinou. Ako uzavretý klub starých a prešibaných anglických lordov, spriadajúcich na čajových posedeniach svoje kšeftíky. Mal som dobrého tušáka, nevoliť ich.

Ale aj v SDKÚ to nie je všetko kóšer. Ako ste mohli podporovať na primátora človeka,
ktorý sa medzi obyvateľstvom stal pomaly lúpežníckou
legendou? Myslím na Trenčín. To sú momenty, kedy aj ja dostávam kŕče z vás a pýtam sa, či kopem za správny mančaft. Lebo ja z toho prd mám. To len tak pomimo. Alebo postaviť Vášáryovú ako kandidátku na primátora? To nemáte v sebe štipku zdravého odhadu a
citu pre realitu?

Ok, aj tak držím palce, polepšite sa láskavo. V sume to robíte celkom dobre. Len myslite aj na to, že o tri a pol roka nebude koniec sveta. Ak teda nemajú pravdu všakovaké proroctvá. V takom prípade som písal tento článok zbytočne.

...na rohu ulice, vrah o morálce káže...

18. ledna 2011 v 11:42 | bk
Vypožičal som si túto pasáž z piesne Kryla, jelikož po prečítaní "spovede" Veľkého Muftiho, občianskym menom Vladimíra Mečiara, sa mi ihneď prehrala v tekvici. Mám pocit, že dokonca vo formáte mp3.

Tak sa nám "otec vlasti" vyspovedal. Chudáčisko jeden. Ako ho ten vychcaný prefíkanec Ficík neustále klamal. Ako mu zobral voličov. A jachtára už nechce ani vidieť, toť klučina jedna hravá, on je hanbou slovenskej politiky. Až mi očko zvlhlo, pri predstave, ako s ním, nezištným politikom, oddaným ideálom demokracie a bezúhonnosti vybabrali.

On s nimi celkom nezištne obcoval v jednej koalícii, nekradol, do dozorných orgánov dosadzoval tých najfundovanejších expertov ako Ďusa Rezeša, s úprimným cieľom zveľadiť štátne podniky a zabrániť ich tunelovaniu skrz morálne autority a tá pliaga sa mu takto odvďačila! Teraz sa musí uskromniť v polozrúcanine menom Elektra a každý deň si s ťažkosťami napechoriť bandero do Korzičky. Koľko nevďaku, koľko podlosti.

Ale pre všetkých milovníkov Veľkého Muftiho
tu mám bombastickú správu, priamo z jeho mozgovne. Pár dní dozadu som čítal, priamo z úst Otca, jeho strana, HZDS vyhrá ďalšie voľby a ON bude zostavovať vládu! Keď že veštecké predpovede Veľkého Muftiho sú na úrovni Svätého písma, tak sa môžete už dnes tešiť na triumfiálny návrat hrdinu postsocialistickej práce. Stávalo sa občas, ale naozaj len občas, že mu to na 100% nevyšlo, veď vládu mal Vlado zostavovať aj po posledných voľbách, ani tie rokovania s Americkými investormi a bankami mu až tak celkom neklaplo, ale to sú len drobnosti, výnimky potvrdzujúce pravidlo.

Do pozornosti by som dal uvážlivé a určite úprimne myslené slová veľkého Vladimíra o morálke. Alebo pikošku, ktorú sa obyčajný plebs ako my môže dozvedieť len vtedy, ak niekto z pomazaných a vyvolených prehovorí a prezradí intímne detaily. Napríklad ma zarazilo, ba priam až zhrozilo, ako ten Ficík náš, superstar politického neba, vybabral so starým harcovníkom. Predstavte si, keď chcel Vladimír trojjediný dohodnúť s Róbertkom, ako pôjdu do volieb spolu, tak nemohol, lebo práve vtedy, keď mu volal, Robko bol na záchode! Viete si to predstaviť?
Na šľak trafenie, Strana HZDS s najlepším volebným programom, s najväčšími odborníkmi na všetko neuspela vo voľbách, lebo súdruh Fico bol na záchode. Nuž tomu sa hovorí, smola o p...ý chlp.

Nuž Vladimíre,
je nám to všetkým vospolok nekonečne smutno, že už nemôžeme byť súčasťou tvojich geniálnych plánov. Že si sa kvôli nechutnému sprisahaním ocitol pred bránami parlamentu a teraz si odkázaný len na peniaze, ktoré nájdeš v šuplíku nočného stolíka. Sme smutní z toho, že už s tvojim požehnaním sa nám tu nekotia podnikateľské celebrity, ktoré nakupujú fabriky, firmy, pozemky za jedno euro, ktoré im požičia štátna banka. Nemáme možnosť vnímať sprisahanecké aktivity tajných služieb celého sveta, ktoré ťa nenávideli a skrz ich služobníkov, vrcholových politikov svetových mocností, nás pchali do čiernych dier.

Jedinou útechou je, že politická scéna po tebe nezostala úplne vyprázdnená a stále máme bdelých ochrancov chudobných, sociálne mysliacich ľudomilov a medzinárodne akceptovaných superpolitikov. Myslím samozrejme práve na toho, kto ťa tak neskutočne podrazil, keď vymenil vyprázdňovanie čriev za volebnú spoluprácu. Áno ten, kto si dokonca rozumie aj s Kaddáffim, ten kto si s týmto svetovo uznávaným demokratom pokecal o boji proti svetovému imperializmu. Ten, ktorý ako jeden z prvých mysliteľov, ekonómov a analytikov odhalil, že ostatná svetová finančná kríza je americko-sionistické sprisahanie najreakčnejších finančných oligarchov a ich sieť záškodníckych buniek, roztrúsených po celom svete.

Viem, že si sa dal neuveriteľne nachytať na hruškách. Ty, kto ani poriadne nepoznáš význam slov, ako je podlosť, zákernosť, klamstvo, tunelovanie, s tebou niekto vybabral ako veľký pes s malým. Ale ako si sa mal brániť, keď ti celý život intrigánstvo bolo cudzie? Keď si nikdy neklamal, nepodvádzal, ani sa žiadnych prasačín nezúčastňoval? Há, no odkiaľ si to mal šípiť, Vladimíre, klučina jedna hravá?

Chápem, za takú krátku dobu, len štyri roky si nemal šancu rozpoznať, akého hada si chováš na prsiach. Hada, ktorý ti neprejavoval úctu, akú by si si zaslúžil za zásluhy o budovanie demokracie a ďalšej republiky Sovietskeho Zväzu.
Drzý bol, oprsklý, panovačný, posadnutý mocou. Asi len tvoja dobrota a naivita, viera v nezištnosť ti zabránila poznať to skôr, možno už vtedy, keď si sa s Róbertkom sobášil. Nuž ale povedzme si na rovinu, kto by to bol tušil? Inak pošepnem ti Vladimíre, ja som to tak trochu šípil, občas som to aj napísal, len asi nebolo dostatok času čítať moje články, čo ti nevyčítam, veď tvoja fenomenálna myseľ bola celý čas zaneprázdnená hútaním o podstatnejších veciach, napríklad ako konečne vrátiť tým chudákom reštituentom kúsok rodnej hrudy, dokonca aj vo Veľkom Slavkove. Prirodzene bolo toho oveľa viac, vymenovať všetky tvoje zásluhy by sa nezmestili na môj hard disk, spomeniem už len jednu, s vďakou na teba spomína celé Slovensko, po tom, čo sa hlavne tvojou prezieravosťou a štátnickou múdrosťou konečne dostavila spravodlivosť naprieč spoločnosti, zosobnená v osobe pána Harabina. Kto už by lepšie vedel bojovať voči mafii, ako ten kto je dôverne pozná? Vďaka za to!

Milý Vladko. Napriek nekonečnej smole, že ťa
Róbertko podrazil a kvôli nemu nás už nemôžeš obšťastňovať svojimi geniálnymi nápadmi a transparentným výkonom politiky a vôle oddaného ľudu, neboj, zostali po tebe stopy všade, kde sa pozrieme. Nevyšlo to nanivoč. Množstvo celebrít, ktoré sa len svojimi schopnosťami z mäsiarov pretavili do megabohatých fabrikantov, za prispenia tvojej maličkosti. Mizerný kurz koruny, nulová cena práce z nás urobila krajinu, ktorú tie imperialistické šelmy obchádzali zďaleka a zabránil si tým stupídnemu vykorisťovaniu holubičieho slovenského národa. Fabriky a firmy sa nepredali priamo do cudzích krvilačných rúk, ale prostredníctvom našincov. To bol jeden z najgeniálnejších ťahov, za ktoré ťa ľúbim dodnes. Načo predávať fungujúce fabriky, keď sa dali darovať plebsu, ktorý ich zlikvidoval do šróbiku a potom ich predal. Veď možno aj jeden z nich zaplatil trochu dane.

No a priam fenomenálne si sa vysporiadal s neprajníkmi, so všetkými gágajmi a prďúsmi, ktorí pochybovali o tvojich čestných úmysloch, vytvoriť kapitálotvornú vrstvu z partajníkov. Voľajaké komando, prípadne drobná rúrová bombička do auta a šmitec, vec bola vybavená. Geniálne jednoduché.

A nechápem, čo sa to so mnou deje. Nechcem, bránim sa, ale hrá to v mojej hlave akosi automaticky. Stále znovu a znovu, stále dookola. Najviac jedna veta z Krylovej piesne. ...na rohu ulice, vrah o morálce káže...

P.S. Táto óda na Vladimíra vznikla po prečítaní dosť dlhého rozhovoru, uverejneného v dennej tlači.

Balada o našej vyspelosti

4. ledna 2011 v 13:15 | bk
Máme tu nový rok, sme zase o rok starší, skúsenejší a niektorí možno aj múdrejší. Osobne by som si asi najviac prial, aby sme sa my Slováci stali vyspelejším národom. Aby sme dokázali citlivejšie vnímať zlo a reagovať naň. Aby sme prestali byť tými zakomplexovanými, neprajnými a závistlivými pajácmi. Všetko zlo, ktoré nás obklopuje a na ktoré neustále pindáme má pôvod v nás. A je jedno, či v osobnom živote, alebo vo veľkej politike. Prajem si to z celého srdca, hoc aj viem, že veľa sa toho nezmení.

Veľká politika je dokonalé zrkadlo národa. Pozrime sa na vyspelé a prosperujúce štáty. Tam kde sa darí, darí sa preto, lebo ľudia nevolia hajzlov a zlodejov. S pribúdajúcou vyspelosťou a kultúrou národa, strany plné kmínov, klamárov, demagógov, populistov a psychopatov nemajú žiadnu šancu. Je to priama úmera. Slušní ľudia v politike, slušný a prosperujúci štát. Prasce v politike, štát ako chliev.

Ak by som mohol zmeniť len jednu jedinú vec za celý môj život, tak je to práve toto. Nejakým zázračným prútikom vyšibať mnohých Slovákov po tekviciach, nech sa spamätajú a preberú. Viem, nie je to reálne, sme determinovaní komunistickou minulosťou, ktorá pokrivila morálku a myslenie väčšiny národa. Ale možno rokmi, možno sa to postupne začne meniť. Aj keď niekedy mám pocit, že blbosť je ako pandemická nákaza, vírus šíriaci sa z človeka na človeka, z generácie na generáciu.

Všetci by chceli platy ako v Nemecku, sociálny systém ako vo Švajčiarsku, ale akosi nám uniká, že s politikmi typu Fico, Slota, prípadne s vypáleným Mečiarom sa to nikdy nepodarí. Predstavte si, že by sa napríklad vo Švajci objavila taká figúrka, ako náš jachtár, prípadne súdruh docent. V mihu letku by ich na vidliach vyniesli za hranice, ak nie priamo utopili v Ženevskom jazere. A tu je pes zakopaný.

Nikdy sa nebudeme mať dobre, ak tu bude strašiť ako morová epidémia návrat takých psychopatov, akí devastovali Slovensko päť rokov dozadu. Tá hrozba nám ostatným zväzuje ruky, je to ťažoba, je to bremeno. Prejavuje sa to tým, že nemáme vo voľbách slobodu. Nemôžeme sa slobodne rozhodnúť a dať hlas strane podľa svojho gusta. Aké by to bolo geniálne, ak by existovali tri, štyri, alebo aj päť strán, ale normálnych, slušných. Trebárs aj nejaká ľavicová, čert to ber, asi takáto škodná zver musí existovať všade, ale hlavne normálna, nie "socialisti", ktorí sú v skutočnosti ultrapravicoví kmíni, majúci na zreteli len kradnúť, kradnúť a kradnúť a tým przniť ekonomické a justičné prostredie.

Vo Veľkej Británii odstúpili nejakí vysoko postavení politici kvôli dévedečkam, ktoré boli financované zo štátnych peňazí. A ja som skoro odpadol. Tomu hovorím kultúra. Ale tá pochádza zdola, nulová tolerancia voči defraudácii peňazí daňových poplatníkov. Fakt si nedokážem predstaviť, ako by prežil vo vyspelej krajine čo i len jeden politik, ktorý by sa zúčastnil
napríklad na takej megakrádeži, ako boli emisie. On by vlastne neprežil ani takú "drobnosť", keď si nagélovaný Janko kúpil z našich peňazí podložku na písanie za 15.000 korún. U nás sa však takáto čvarga teší podpore pomaly polovice národa. Úbohé.

To je aj jeden z dôvodov, prečo máme zviazané ruky. Zo strachu pred devastačným cyklónom socialistov a ich spriatelených gaunerov, musíme voliť menšie zlo, nie to, čo by sme chceli. Musíme myslieť na to, aby náš hlas neprepadol v prospech neschopných kmínov, musíme voliť tých, ktorí sú síce lepší, ale musia to byť tí, ktorí sa dostanú do parlamentu. A to je obmedzujúce.

Keď hodnotím politika, sú pre mňa najpodstatnejšie nasledovné argumenty. Koľko krát klamal, koľko krát bol zapletený v krádeži a akú mal minulosť. Nomenklatúrne komunistické kádre a eštebáci sú automaticky diskvalifikovaní! Môžu trepať čo chcú, pre mňa sú to hyeny bez chrbtovej kosti a napína ma z nich na blitie. Kto bol raz odporný udavač, neverím v obrodu takéhoto charakteru.

Kto dokázateľne klamal a klamal nespočetne krát, kto neustále prezliekal kabát podľa vetra, je mimo. Kto obhajuje, ochraňuje, alebo drží hubu pri krádežiach a podvodoch je tiež mimo. Kto vyhlási, že Mečiar je zlodej a nemá čo v politike robiť a následne s ním obcuje vo vládnej koalícii je bastard, ktorý je odpornejší ako sklená vata v prdeli.

A na poslednom mieste sú u mňa emócie. Či mi je niekto sympatický, alebo nie. Či mi jeho heslá a slogany imponujú. Či sa mi páči jeho tvárička, nasupený výraz, "spravodlivá" rozčertenosť na tlačovke. To mi je ukradnuté, lebo z toho sa nenajem, z toho nebudem zdravý ani bohatý. Je mi jedno či je politik Maďar, Mongol, alebo aj Eskimák, dokonca radšej poctivého Eskimáka, ako vychcaného ako diera v snehu, prefíkaného a podlého recyklovaného komunistu, s medom na hube a jedom v srdci. Vyzerá to však tak, že väčšina ľudí sa riadi emóciami, nie rozumom.

Mne to už dlhšiu dobu pripadá tak, že politici ako Fico, Slota a Mečiar imponujú svojim obdivovateľom práve tým, akí sú podlí a zlí. Nemám iné vysvetlenie, lebo žiadne iné nedáva zmysel. Myslím si, že v politikoch, ktorí by mali patriť na okraj spoločnosti, prípadne robiť nevestu potetovanému recidivistovi v base, sa mnohí vidia, vidia v nich samých seba, spoznávajú v nich svoje vlastné črty a charaktery. Sto percentnou pravdou je totiž to, že každý má takú vládu, akú si zaslúži.

Tie podlosti, ktoré ja kvalifikujem ako vlastizradu sú u obdivovateľov ficizmu tolerované asi preto, lebo oni to považujú za normálne, že kto má možnosť, tak kradne, korumpuje a zneužíva svoje postavenie. Pravdepodobne by každý ficovolič robil presne to isté. Okrem toho sú ficovoliči aj tí, ktorí si za jeho vlády cucli a parazitovali na korupčnom prostredí, ktorých nebolo málo a k tomu treba ešte pripočítať ich rodinných príslušníkov.

Preto ak na Slovensku bola vláda ktorá zničila krajinu za štyri roky dôslednejšie než kobercový nálet bombardérov, tak sme si to zaslúžili. Nie je chybou to, aký je Fico, Slota, Mečiar. Oni sú akí sú, ani hyena nemôže za to ako vyzerá a aká je, takýchto karafiátov nájdeme všade nekonečné množstvo, takéto živočíchy žijú bežne medzi nami v obrovských počtoch. Mne osobne by boli ukradnutí, ak by mi neničili nádej na slušný život. Prúser je to, že tú luzu národ miluje. To je tá tragédia a tým sa aj líšime od vyspelých krajín a pokiaľ sa toto nezmení, dovtedy sa budeme potácať na chvoste prosperujúceho spoločenstva, dovtedy budeme len pindať a závidieť, aké majú u susedov platy, penzie, nemocnice, políciu, justíciu a kultúru.

Vyspelé národy majú neuveriteľnú schopnosť odhaliť
a "vytriediť" špinu medzi politikmi. Preto sa tam aj tej špiny vyskytuje pomerne málo, každý vie, že by sa zbytočne snažil získať popularitu čírymi klamstvami, tupým a infantilným populizmom. Slabou útechou je to, že obdobne sa to deje vo všetkých postkomunistických štátoch.

Z tohto pohľadu som nekonečne rád, že máme vládu, akú máme. Neviem ani, či si takú vôbec zaslúžime, sledujúc dianie vôkol seba. Bolo to šťastie, neuveriteľné šťastie, čo sa podarilo. Nie som neprajný, ale občas ma normálne štve, že sa zvezú aj ficovoliči, doprial by som im nejaký paralelný svet, v ktorom by si mohli užiť, ako by to vyzeralo, ak by im bačoval aj naďalej ich zbožňovaný vodca.

Nechápem aj ďalšiu vec.
Zdá sa mi, že novinári musia za každú cenu búšiť a kritizovať, vyzývať a vŕtať, aj keď je to vyslovene idiotské. Čítajúc všakovaké komentáre a dokonca aj od profesionálnych novinárov, ktorých mám celkom rád, nechápem, nerozumiem a čumím ako krtko do slnka. Také malichernosti, blbosti a nepodstatné veci, ktoré vláde trieskajú o hlavu, to je sila. Ja osobne som za kritiku, za tvrdú kritiku, ale nie za každú cenu, len aby som bol zaujímavý.

Je to však nebezpečná vec, lebo u menej mysliacich sa vytvára dojem a ilúzia, na ktorej vytrvalo pracuje náš psychopatický a patologický klamár, že súčasná vláda je zlepenec, sú rozhádaní, sú nejednotní, hašteria sa, menia názory a podobné drísty a plávajú v samých škandáloch a kauzách. Totiž ak je vláda obrazom spoločnosti, tak tých pár faux-pas, ktoré sme doteraz zaznamenali, by znamenalo, že sme mimoriadne vyspelá spoločnosť. Kormidlujú tento štát už vyše pol roka a za ten čas sa neobjavil jediný vážny prúser, absolútne nič! Napriek tomu s úžasom sledujem, ako masy z nás kričia o obrovskom sklamaní z vlády, ako síce pomaly, ale predsa rastú preferencie stranám, ktoré zaviedli korupčný systém na ktorý by bola pyšná aj Cosa Nostra, ako namiesto podpory konečne normálnejšej politiky, rapídne pribúda "skalamaných".

Ak si niekto myslí, že voľba GP, alebo kauza Hayekovci je vážny prúser, tak by som mu dal povinne prečítať všetky moje články na .sme, aby pochopil, čo je to naozaj prúser. Alebo ak nejaký profi komentátor, ktorý je za svoje výplody ešte aj platený napíše, že Radičová sa diskvalifikovala, lebo hlasovala za to, aby zostal pokladníkom naďalej ten pandrláčik, ktorý mal byť za kauzou financovania SDKÚ, tak to je extrémne úbohé, plytké a primitívne.

Nechcem, aby to teraz vyzeralo, že som dogmatický obhajca vládnych strán. Viem dosť o mnohých veciach, aby som bol idealistom a mal na raťafáku nasadené ružové okuliare. Ja osobne som však opačne ako množstvo iných príjemne prekvapený, lebo poznajúc mentalitu a morálny level tvorov parazitujúcich na politike, čakal horšie. Preto píšem, ako píšem, lebo je to oveľa lepšie, než som myslel a čakal. Oveľa, oveľa lepšie. Ukazuje sa, že "zlepenec" je výhodou. Všetci na seba striehnu, kontrolujú sa, dohody sa rodia síce ťažko, ale je to lepšie ak sa urobí prienik viacerými názormi a nápadmi, ako keď nejaký jeden blázon mysliaci si o sebe, že je poloboh, zavelí a všetci stoja v pozore ako bezprízorná masa tupcov a so zbožnou úctou sa mu klaňajú bez názoru a možnosti na odpor.

Aj vďaka tomu sa začínajú mnohé svinstvá naprávať, pomaly sa začína špina vyplavovať a jednotlivé rezorty sa začínajú čistiť od prasačín. A to je dobré. Ja ani nie, ale žasnem, že z tých tisícov odhalených škandálov ficovoliči nežasnú! Aj najpripečenejší ficovolič môže v priamom prenose sledovať, tú bezhraničnú drzosť, aroganciu a surovosť, s akou boľševická chunta kradla. Niet zmluvy, niet zákazky, ktorá by nebola abnormálnym spôsobom predražená. Môžu vidieť konkrétne akcie, konkrétne zmluvy, konkrétne čísla. Keby len to. Môžu vidieť aj dokonalé absurdnosti, ako bol nákup člnov pre armádu bez motorov, alebo štúdia o korupcii na Slovensku za plus mínus 3.000.000 korún, ktorú dostali nejakí paraziti združení v dajakej firme bez verejnej súťaže a aby sa niekomu neplietlo, tak tam strašil aj Ficov bratranec.

No a otázka, ktorú si kladiem viac ako štyri roky a na ktorú stále nedostávam odpoveď je: NESTAČILO VÁM EŠTE TÝCH SVINSTIEV? A ďalšia otázka je: KOĽKO EŠTE TOHO POTREBUJETE, ABY STE TÚ HÁVEĎ POSLALI KONEČNE DO PEKLA?

Štyri roky stagnácie, štyri roky implementácie korupcie do verejného života, štyri roky kradnutia, rozhadzovania peňazí, medzinárodnej hanby a stupídnych infantilných rozhodnutí. Všetko toto malo za dôsledok, že v žiadnej oblasti verejného života sa nič nepohlo dopredu, naopak. Čo rezort, to rozvrátené financie, chaos, bodrel a problémy. Tie elementárne rezorty, ktoré dráždia obyvateľstvo najviac sú školstvo, zdravotníctvo a sociálne veci. Čo sa stalo za štyri roky vlády boľševika? Čo sa zlepšilo za tie povestné štyri roky, ktoré budú v učebniciach dejepisu popisované ako obdobie rozvratu a stagnácie? Kde sa podeli tie stovky miliárd korún, ktoré sa prisypali boľševickej chunte vďaka pravicovým reformám?
Na toto nebudem odpovedať, lebo každý to vie.

Zhrniem to. Štyri roky besnenia "socialistických" výpalníkov skončilo rekordným deficitom, rekordným nárastom zadĺženia, rekordným nárastom nezamestnanosti, sprznenou justíciou, rozvráteným zdravotníctvom a školstvom. A pri takýchto "prenikavých úspechoch" implementácie socializmu, riadenej finančnou mafiou mi totálne rozum ostáva stáť, ako môže niekto túžiť po tom, aby obdobná devastácia našej krajiny pokračovala naďalej. Nuž a to je asi len o vyspelosti národa.

Všetkým normálnym ľuďom úprimne prajem krásny a úspešný rok 2011.