Môžete mi napísať na boriskacani@gmail.com

www.suchydom.webnode.sk

Takí sme....alebo teória švábov...

24. ledna 2011 v 15:30 | bk
Počas mojich potuliek životom sa neustále snažím všímať si spoluobčanov a študovať správanie verejnosti ako masu jedincov. Po dôkladnom analytickom vyhodnotení som prišiel
na to, že od nás, od Slovákov by sa mohli učiť všetky vyspelé národy sveta. Moja analýza, môj "profiling" je uverejnený nižšie. Príjemné čítanie prajem...

Sú to maličkosti, milé drobnosti, ktoré nás ale v sume radia medzi elitu sveta a vzor pre ostatných. Iste, vždy sa nájdu výnimky, ale ako hovorí klasik, výnimka potvrdzuje pravidlo.
Začnem zľahka, na prvý pohľad len taká maličkosť.


Na rozdiel od našich susedov, všimnite si, že keď stoja dvaja Slováci na eskalátoroch, tak vždy vedľa seba, nikdy nie vpravo za sebou, aby nebodaj ten, kto sa ponáhľa, mohol popri nich prebehnúť. Drobnosť, ktorú som si všimol ako prirodzenú vec v každom obchodnom dome v každom meste na západ od našej rodnej hrude. Pravda, prečo by mal Slovák myslieť na niekoho, kto sa ponáhľa, keď on sa práve neponáhľa? Pozitívum je, že aj hektickí užívatelia eskalátorov na chvíľu zastanú, zamyslia sa a majú šancu zistiť, že nie je nutné žiť v neustálej hektike...

Jednou z najfascinujúcejších činností, na ktorej si každý deň zgustnem pri mojich psychologických analýzach anonymnej masy, je jazda autom. Keď sa aj z pokojného, obtlstlého, plešivejúceho taťka stáva zúrivá šelma uväznená v kovovej klietke na kolesách. Pozorujúc slovenského šoféra som vždy na pochybách, či ten Darwin nemal predsa len pravdu a minimálne polovica z nás nevznikla z opice. Ak to tak je, tak potom OK, slovenským šoférom niet čo vyčítať, to len za volantom začnú dominovať (zrejme pod vplyvom najrozličnejších hormónov ako pozostatok zvieracích predkov) antropologicky podmienené pudy. Môžeme si vychutnať účinky ešte neskazeného a nezdegenerovaného dávneho pudu, ktorý už v zahraničí akosi vyhynul, len my si ho udržiavame v dokonalej čistote. A tak to má byť. Veď aj v zvieracej ríši silnejší požiera slabšieho. Samci, napichaní testosterónom, s mozgom leguána ovládajú cesty a diaľnice, parkoviská pre invalidov a vytvárajú Guinessove rekordy v čase strávenom za volantom z Košíc do Bratislavy.

V tomto kontexte som si spomenul na legendárneho alfa samca, nášho bývalého manekýna a ministra vnútra, ktorý "dělal" Košice - Bratislava za dve hodiny. Ktorá iná krajina má možnosť sa pochváliť tým, že minister má mozog veľkosti leguána? A nebol jediný. Aj bývalý predseda Socialistického zväzu mládeže na škole, bývalý minister hospodárstva predvádzal svoj pretekársky talent v Rakúsku, ale tam tie brzdy zdegenerované v zelených uniformách nemali veľké pochopenie a pleskli mu po papuli.

Priam neuveriteľne dokonalé symbiotické správanie pozorujem v národe medzi zlodejmi, ktorých nazývame aj lúpežníkmi, raubírmi, kmínmi a nezlodejmi, ktorých je však tak extrémne málo, že ich takmer niet. Tí, ktorí patria do čeľade nezlodejov, sú vystavení posmeškom väčšiny, psychickému tlaku a nepochopeniu majority. Pretože skoro každý kradne, ak sa dá, tak panuje  naprieč spoločnosti harmónia a  pohoda. Je to zase len prejav evolučnej vyspelosti, oproti iným. Veď aj hyena vlastne kradne, zákerne obsmŕda okolo skapaciny, ktorú ulovilo nejaké iné zviera a všetkou silou sa mu ju snaží ukradnúť. Medzi nami to funguje obdobne.

Zlodej niečo ukradne, my to z láskou a radosťou kúpime za pár šupov. Zlodej je spokojný, my sme spokojní, trochu nespokojný je len ten, kto bol okradnutý, ale ten si veľmi rýchlo a ľahko nájde zlodeja, ktorý ukradol niekde inde to, čo mu predtým niekto iný ukradol a za pár šupov si to znovu kúpi. A platí pravidlo, že každý, kto kúpi niečo za pár šupov od zlodeja, tak sa tým okamžite pochváli u svojich známych, aby mu závideli a získal si ich obdiv. Takto harmonicky si tu všetci žijeme, celý svet nám môže závidieť!

Nejaký civilizáciou zdegenerovaný nímand zo Západu by aj žasol, ako je možné, že vôbec ešte existujeme. Je to však naopak, ja žasnem, že tá západná pakultúra ešte funguje! Podľa mňa len vďaka tomu, že už pomaly všetci sa môžu všade presúvať a nebyť masívneho importu karpatskej mentality na Západ, tak by už vykapali. Keď tak nad tým hútam, napadá ma, koľko pracovných miest vytvorila invázia živočíšnych našincov do sveta. Čo by robili všetci tí, ktorí sa dnes zaoberajú chytaním kmínov, ich súdením, strážením v basách, bojom proti žobravým mafiám, lúpežným gangom a iným importom z bývalého ostbloku? Môžu byť vlastne radi, že nás majú a že tak kreatívne osviežujeme ich nudný a konzumný život.

Samozrejme priam posvätne zbožňujeme tých, v ktorých vidíme evolúciu našich vlastností a mentality do dokonalosti. Nie je na tom nič zlé, naopak. Aby sme mohli ako národ v pokoji a nerušene symbioticky fungovať a rozvíjať svoje prednosti, potrebujeme aj vyhovujúcich a nasledovaniahodných vodcov. V žiadnom prípade sa nesmie stať, aby náš štát a spoločnosť začal riadiť nejaký exot, prípadne skupina exotov vymykajúca sa väčšine, ktorá by začala zavádzať sebazničujúce novinky typu, že žiadne podvody, krádeže, klamstvá, demagógie a tak podobne.

Aj v tomto sme na míle vzdialení nejakému dekadentnému Západu. Až bránica bolí, keď nedávno museli poodstupovať
vo Veľkej Británii politici za to, že si za erárne nakúpili nejaké súkromné dévedečka. Tak to už je o čom? U nás nájdete inšpiráciu, vy trúby britské! Čo tam nejakí zmäkčilí Briti, či Nemci, či Rakúšania. Fica na nich, ten by im ukázal, kde je sever! Raz dva by zistili, že ukradnúť Big Ben by bola len fazuľka. Náš alfa samec je artikel, na ktorý sme patrične pyšní, že sme ho objavili a nezapadol prachom dejín.

Sme vynikajúci hospodári. Teda nie úplne všetci, samozrejme nájdu sa aj takí, ktorí nemajú napožičiavané horibilné sumy, ktorí negemblujú a nevylepšujú si svoj rodinný rozpočet jednoduchými a zábavnými činnosťami, nemajú bavoráky na lízing, ani hypotéku. Ale takých exotov je čoraz menej a dúfam, že tento druh niekedy definitívne vyhynie. Po vzore našich vodcov, bolo by najväčšou blbosťou, neužiť si život dnes, okamžite a hneď. Veď načo máme deti, načo sme si ich piplali, starali sa o ne, niekedy sme tým nevďačným mamľasom chodili aj na rodičká a oni si ako vďaku za našu starostlivosť napichajú kadejakú bižutériu do kože, tak nech si to potom vylyžičkujú! Milujeme predsa filozofiu, dnes žúr, zajtra suchoty, ale to už možno tu nebudeme, tak sral to pes! Našťastie však, zopár jedincov sa vydarilo až tak dokonale, že stelesňujú ideál Slováka v absolutizme a títo jedinci
sa nestratili v mase, ani v čase a priestore, ale ľud a národ si ich zvolil, aby sme tu každý deň mali prču, srandu a cítili sa ako v kasíne. Báječný život!

Signifikantnou črtou Slováka je to, že za prúser, nezdar a problém môže vždy a zásadne niekto iný. Táto vlastnosť je tak univerzálna a pevne, riekol by som až geneticky vrastená v našich mysliach, že ju možno nádherne študovať naprieč celej spoločnosti. Všetci latentní veľkopodnikatelia (čo je každý Slovák), nie sú veľkopodnikateľmi len preto, lebo mali smolu, osud im neprial, nemali práve v ten vhodný moment obrovský kapitál, prípadne známych úradníkov. Slovenskí
šoféri, ktorí pociťujú neodolateľnú túžbu rozbiť auto okamžite, ako trošku naprší, ho rozbili len preto, lebo nejaký iný retardér nejazdil tak, ako podľa nich mal. Zlodej nemohol za to, že kradol, lebo na vine bol majiteľ auta, ktorý bol tak sprostý, že si nedal namontovať alarm. Mohli by sme pokračovať, ale keďže každý vie o čom točím (veď tieto riadky čítajú najmä Slováci), tak to skrátim. Snáď by som spomenul ešte našich vyvolených, na ktorých možno túto fenomenálnu vlastnosť dokonale ilustrovať.

Pospomínajte si, nás najznámejší slovenský docent v dejinách, vždy vedel a okamžite našiel, kto, alebo čo mohlo za nejaké tie drobučké nezdary. Kríza, nadnárodný kapitál, sprisahanie zahraničných tajných služieb, bývalá vláda, potom opozícia, jar, leto, jeseň, zima, počasie, hyeny a duchovní bezdomovci z médií a tak podobne. Občas aj nejaký ten koaličný partner, s ktorým šťastne a spokojne obcoval v koalícii. Je famózne sledovať túto vlastnosť na vlastné oči. Vlastnosť, ktorá je nám natoľko vlastná, že až na pár výnimiek, stáva sa takýto eskamontér a ilizionista idolom národa, modlou a vzorom. Je to dobré, lebo v takom prípade je isté, že národ sa učí, snaží sa zdokonaľovať svoje ešte niekedy len latentné vlohy, aby sa aspoň trošku priblížil k svojím veľkým vzorom.

Všimol som si aj zopár ďalších drobností, ktoré podopierajú moju teóriu o výnimočnosti národa, žijúceho pod Tatranskými štítmi. Napríklad teória radu v hypermarkete pred kasou. Jedno do ktorého radu sa postavíte, vždy sa tesne pred vami niečo pokazí, prípadne nejaký nímand platí gastráčmi, čo je svetový unikát, v tom lepšom prípade sumu 2 euro 30 centov kartou, ktorá ako na potvoru nefunguje. Takto nás život vyučuje tváriť sa chápavo a trpezlivo, napriek tomu, že najradšej by sme niekomu zatĺkli klince pod nechty.

Často sa mi napríklad v Rakúsku stalo, keď som išiel platiť a mal som len dve tri veci v ruke, tí čo boli pri kase predo mnou, ma sami od seba pustili dopredu a s falošnou slušnosťou mi chceli umožniť skrátiť mi čas čakania pri kase. Vždy som sa smial, akí to mäkčeni, ľudomili a hlupáci! To sa u nás nemôže stať! Všimnite si, máte tri veci v ruke, pokojne sa blížite ku kase, kde je pomerne voľno, na sto percent sa prirúti znenazdajky, sťa z vákua vynorený ,zúrivo sa tváriaci jedinec, ktorý vás s kopcom naprataným vozíkom šprintom predbehne, ak to inak nejde, aj vás trošku a jemne drgne, či odtlačí a víťazoslávne sa postaví pred vás. Tomu hovorím prirodzená dravosť a chuť žiť! Kam sa na nás hrabú tí západniari.

Alebo predavači. Tak to je bomba. Počas dlhoročného sledovania a analýzy správania tohto druhu, som vytvoril teóriu. Nazývam ju "Teória švábov".
Kupujúci pôsobí na predavača ako svetlo na šváby. Keď sa zjaví kupujúci, presne ako šváby keď zasvietite svetlo, predavači sa rozpŕchnu po všetkých kútoch a zmiznú. Prenasledovanie nemá význam, terén v predajni poznajú lepšie ako vy a nájsť predavača nemáte šancu. Ale dá sa s týmto druhom vybabrať. Treba sa postaviť k regálu, ruky strčiť do vreciek, zhrbiť sa, pozerať tupo a bezprízorne do zeme, a po dlhšom čase za začnú predavači objavovať a približovať, lebo si budú myslieť, že ste tiež predavač
a že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo nejakej otázky, či buzerácie zo strany kupujúceho. Ak už je predavač na dosah, odporúčam bez varovania, zaútočiť ako kobra, demaskovať sa, chytiť predavača za rukáv a nepustiť, kým ho nedonútite k odpovedi na vašu otázku. Len tak mimochodom, všimli ste si, že keď sa predavača spýtate na nejaký výrobok (teda ak máte to šťastie a za pomoci mojej Teórie švábov nejakého chmatnete), tak začne intenzívne študovať písmenká na krabici, krútiť hlavou, vzdychať a nakoniec to aj tak skončí tým, že vám povie, že sa musí ísť poradiť s kolegom....?

Nebol by článok kompletný, ak by som nespomenul ešte aspoň jeden druh. Úradníci. Som presvedčený, že ak by bola atómová vojna, tak prežijú šváby (vedecky dokázané) a úradníci. Organizmus úradníkov je dokonalý. Úradník dokáže úradovať každý deň osem a pol hodiny (na sekundu presne), aj keby nebolo čo úradovať. Úradníci si navzájom v uzavretom kruhu dokážu posielať nekonečné množstvo papierov, ktoré treba skontrolovať, založiť do šanónu, alebo podpísať, možno aj opečiatkovať a poslať inému úradníkovi. Tento organizmus tvorí životaschopný, uzavretý ekosystém, ktorý je večný, nemenný a odolný voči všetkým vonkajším vplyvom. Vyznačuje sa vlastnosťou, že úradníci vždy tvrdia, že ich nikdy nie je dosť a bolo by treba ďalších úradníkov.

Slováci neodpúšťajú úspech. Nenávisť je motorom života. Slovák je majster pretvárky, čo mu umožňuje efektne, ale aj efektívne prežiť v džungli spoločnosti. Slovák sa dokáže lepšie ako najväčšia herecká hviezda v Holyvúde pretvarovať, účelne tisnúť do rektálneho otvoru tomu, z koho by mohol byť nejaký úžitok a na druhej strane v krčme či doma pri pojedaní gulášu, ho znosiť pod čiernu zem. Schopnosti, ktoré nám zaručia prežitie v každej situácii, na čo môžeme byť patrične hrdý.

Endorfín, dopamín a serotonín, neurotransmitery a hormóny šťastia sa začnú Slovákovi vylučovať v obrovských množstvách najmä vtedy, ak sa mu podarí niekoho obabrať, s niekým vypiecť, prípadne ak má smolu ten, kto je úspešnejší, či koho nemá rád. Preto je medzi nami toľko spokojných a šťastných ľudí, preto vidno pri prechádzke po meste, či ráno v napráskanom autobuse toľko veselých ľudí, vyžarujúcich pozitívnu energiu.

Slováci priam zbožňujú jedincov s psychickými a morálnymi úchylkami. Tých, u ktorých sa vyvinú do dokonalosti, tých si volia za svojich pánov. Obohacuje to náš genotyp, pretože dnešný zvlčilý svet praje takým, ktorí sú trošku podliaci, psychopati, paranoidný schizofrenici, klamári, demagógovia a zlodeji. Úprimne sa tešíme a drukujeme prsty aj na nohách tým najvydarenejším z najvydarenejších, ktorí najvydarenejšie reprezentujú našu mentalitu. A žiaden argument, žiadne pokusy reakčných zahraničných skupiniek nás nezlomí vo viere v našich milovaných vodcov.

Slováci sú aj prajným národom. Tým, ktorí sú vyvolení, teda mali to šťastie, že dostali do vienka charakterové vlastnosti, ktoré konvergujú k dokonalosti, tým aj prajeme. Veď šikovným raubírom patrí svet a tak to má byť. Keď sa podarí nejaký extra biznis, ktorým príde štát, inými slovami my Slopáci o nejakú tú miliardu, žiadna zášť, len neskrývaný obdiv nad šikovnosťou zúčastnených. Slovák môže živoriť, byť nezamestnaný, exekútor mu môže zhabať celý majetok, napriek tomu rád a s bázňou bude znovu a znovu voliť elitných kmínov a klamárov, lebo v podvedomí miluje takéto vlastnosti a sú mu blízke.

Milujeme a zároveň nenávidíme naše celebrity. Je to aj tým, že každý Slovák sa cíti ako celebrita, len mnohí ešte nie sú objavení a medializovaní, čo ich samozrejme riadne serie. Aj pri celebritách funguje univerzálny zákon, ktorý som vypozoroval rokmi intenzívneho bádania. Čím viac sa celebrita približuje ideálu a mentalite národa, tým je úspešnejšia. Chcete príklad?

V tejto oblasti nie som až tak doma (myslím na moje znalosti o slovenských celebritách - tu som exot, naozaj neviem a nepoznám, kto s kým, kedy, kde, ktorá má umelé kozy a zadoček a tak podobne), ale aj napriek môjmu absolútnemu nezáujmu o naše celebrity som aj nasilu a nechtiac mnohé zaregistroval. Napríklad tú fajnú manželskú dvojicu z Pereša. Vzorový príklad na analýzu. Zosobňujú ideálne manželstvo na slovenský spôsob. Chlap, umelec, geniálny gitarový virtuóz, samec ako sa patrí, občas aj požije nejaké alkoholické nápoje, na bývalé dieťa neplatí a moc ho ani nemusí. Žena, ideál slovenskej prirodzenej krásy, vycibrený slovník, dokonalý vkus. Táto família je natoľko inšpiratívna, že ani televízie neodolali a sprostredkovali celému národu možnosť oboznámiť sa s hlbokými a cennými myšlienkami tejto typickej slovenskej dvojice.

A potom sa to dalo znovu pozorovať. Na jednej strane národ sedel pravidelne pred glocňou a inšpiroval sa, na druhej strane som zaregistroval obrovské množstvo opovržlivých článkov a dehonestujúcich úvah, hlavne od druhu, ktorý nazývame bloger (ale o ňom neskôr). Inak povedané, národ sa zamiloval do sympatických figúrok z Pereša, pochopil, že stelesňujú rýdzeho Slováka, ale slovenský gén neprajnosti a závisti spôsobil masívny falošný posmech a pohŕdanie, čo je z pohľadu mentálnej evolúcie pozitívny jav, zabezpečujúci výhodu, oproti iným.

Slováci si extrémne potrpia na imidž. Je to mimoriadne pozitívna vlastnosť, lebo hyena vnútri osoby je starostlivo ukrytá, len tak ju hocikto neodhalí. Slováci sú schopní za imidž utrácať astronomické sumy, najmä však vtedy, ak ich platí niekto iný. Napríklad bývalý podfico Raši, tak ten neváhal a na zlepšenie svojho imidžu investoval viac ako 23.000.000 korún. Oplatilo sa, po prvé zaplatili sme mu to my (ale nezáviďte, veď si to zaslúžil a boli to pre tú agentúru ťažko zarobené bubáky, veď radiť ministrovi, ako dobre vyzerať, to nie je hocijaký špás) a po druhé, vylepšený imidž sa nemalou mierou podpísal pod úspešnú kandidatúru na primátora Košíc. Aby sme boli spravodliví, pre rozumné a transparentné investovanie našich peňazí do pestovania imidžu sa rozhodlo oveľa viacej elitných politikov počas minulej vlády. Pestovanie imidžu, je mimoriadne populárne na Slovensku. V prírode vidíme niečo podobné, keď sa predátori vedia maskovať tak, že sú neviditeľní a vyzerajú neškodne. Ich smrtiaci účinok zbadáme až vo chvíli, keď sa kratučko demaskujú, zaútočia, zabijú, zožerú a ihneď sa zase tvária ako neškodný dobrák. Povedzte, nie ej to rozkošné sledovať, aké paralely
možno vypozorovať?


Slováci nikdy neprotestujú. Výnimkou sú skupinky, ktoré protestujú, ale len a výlučne vtedy, ak ide o ich peniaze. Študenti protestujú, ak majú po 26-tich rokoch platiť už aj odvody, čo je nehorázna drzosť, veď ako k tomu prídu poflakujúci sa študáci, občas šlukujúci trávičku, niekedy trošku borovičky a pivka k tomu, aby si počas ich pobytov presahujúcich dekády mali platiť nejaké stupídne odvody sami a nie my ostatní? Mamičky protestujú, ak sa menia príspevky. Dopravcovia protestujú, dôchodcovia protestujú, zdravotníci protestujú, ale pravidlom je, že nikdy nie spolu. Keďže Slovákom najviac imponujú vodcovia, ktorí najviac mentálne konvergujú k ideálu našej spoločnosti, teda majú extrémne vyvinuté pozitívne vlastnosti, ako bezcharakternosť, drzosť, absencia chrbtovej kosti a vycibrený cit pre vyčmuchanie každej možnosti niečo ukradnúť, tak najmenej sa protestuje vtedy, keď práve takáto elita riadi spoločnosť.
Čím slušnejší vodcovia (ak sa tak stane, vnímam to ako historickú deviáciu, omyl a náhodu), tým väčšia nespokojnosť, intuitívne národ vníma, že naši vyvolení nie sú reprezentatívnym obrazom väčšiny a je to treba dať aj patrične najavo.

Všimol som si ďalší pozitívny trend. Vzdelávame sa razantným tempom. Úžasné, akú máme koncentráciu vysokých škôl. Ešte to nie je dokonalé, ale už tomu veľa nechýba, aby mala každá obec nad päť tisíc obyvateľov vlastnú vysokú školu. Ja som ešte z tej staršej generácie, preto mi snáď odpustíte, že nerozumiem ani väčšine názvov tých našich vysokých škôl, netuším, aké dôležité veci sa tam učia, ale to nie je podstatné. Podstatné je, že všetci študujú, ktorí to náhodou nestihli za mladi študujú diaľkovo a najväčšie pozitívum vidím, že rastie počet jedincov, ktorí zvládajú ťažké a náročné štúdium univerzitného typu v expresne krátkych dobách. Takéto nadané a geniálne jedince nájdeme najmä medzi elitou národa, medzi ktorú patria aj naši ctení poslanci, ich deti a deti pohlavárov akademickej obce. Zlé jazyky síce pošuškávajú o kadejakých plagiátoroch, ale tomu neverte, započúvajte sa do hlbokých a priam biblicky múdrych myšlienok niektorých rýchlo kvasených absolventov vysokých škôl, žiarivý príklad je súdružka Zmajkovičová a padne vám sánka. Tož hľa, to my Slováci, kde sa na nás hrabe nejaká dekadentná Amerika. Buďme na seba hrdý.

Ak tento článok číta nejaký docent, tak by som sa skromne chcel pripomenúť, či by sa táto moja analýza nedala použiť ako rigorózna práca, alebo nejaká iná, trebárs dizertačná, či by som v skrátenom konaní nemohol dostať nejaký titul, mne by sa páčil taký docent. Aj jaj jaj, ako dobre by to znelo, že docent...

A na záver, čerešničku na torte. My Slováci sme všetci univerzálni odborníci na všetko. Nestíham sa čudovať. Choďte kdekoľvek na Slovensku do ktorejkoľvek krčmy najnižšej cenovej skupiny, všetci štamgasti vám fundovane a s nadhľadom zodpovedajú všetky otázky. Jedno ktorý, či má monterky a len dva hnilé zuby, alebo požil už dvanásť borovičiek zaliatych miestnou dvanástkou, vedia všetko. A ten web, ten konečne dal možnosť všetkým skrytým talentom a latentným géniom k prezentácii svojich faktických a aj nefaktických pripomienok. Medzi nami sa to len tak hemží univerzálnymi odborníkmi na šport (to je snáď každý obyvateľ mužského pohlavia), politiku, dopravu, zdravotníctvo, školstvo, kriminalitu, políciu, súdnictvo, medziľudské vzťahy, filozofiu, náboženstvo, vedu a techniku, skrátka niet oblasti, kde by Slovák a najmä bloger nebol fundovaný odborník. To je potešujúce zistenie, neverím, že niekde taká koncentrácia fachmanov na všetko, ako u nás. Ja som z toho celý happy, lebo je neuveriteľne inšpirujúce prečítať si článok od 15 ročného adolescenta, ktorý v asi tridsiatich vetách publikoval univerzálny návod, ako sa vysporiadať s korupciou.
Inšpirujúcich článkov je samozrejme nespočítateľná kopa, denne sa mi dostane pred zrak množstvo komentárov, poznámok a zaručených informácii tak prevratných, že len neznalosť slovenčiny tým tupcom v Amerike bráni tomu, aby Pulitzerovu cenu získaval každoročne nejaký slovenský bloger, či komentátor.

Krupica, pozerám a vidím, že už som načal siedmu stranu vo Worde a ja by som vedel ešte toľko o Slovákoch písať.... Ale to by ste ma už asi prekliali, toľko čítania.... Preto musím končiť, vďaka, že ste to vydržali až sem....

Priatelia, máme sa tu super. Každodenný boj na ulici, v obchode, na úradoch, v aute, doma, v práci, v krčme nás posilňuje a zoceľuje v boli o prežitie. Svet mäkne, ľudstvo upadá do letargie, medziľudské vzťahy sa normalizujú, niektoré vlády tvoria slušní a neskorumpovaní politici, ľudia sa správajú k sebe slušne a úctivo. K čomu to všetko? Svet a národy degenerujú, pomaly sa z nich stáva beztvará a pokojná masa tupcov, žijúca dekadentným konzumným životom, kým u nás je všetko úžasne pestré, ale aj šedé a špinavé, vzrušujúce a hlúpe zároveň. Život na Slovensku je smer, je cesta, je zmena, je vzrúšo, nikdy nie je nuda, každý deň ma niečo naserie. A to nás posilňuje v boji o prežitie a posúva v evolúcii na vyšší stupeň predátorov...
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama