Môžete mi napísať na boriskacani@gmail.com

www.suchydom.webnode.sk

Květen 2011

Vivat náš socializmus!

24. května 2011 v 13:53 | bk
Sme blbí, aby sme pochopili elementárne a sedliackym rozumom zrejmé zákonitosti u nás doma. Sme však natoľko blbí, že nedokážeme pochopiť podstatu ani keď ju vidíme live na iných príkladoch? Len blázon sa nepoučí na cudzích chybách. Krachujúce krajiny sa kotia ako žobrákovi vši. Unisono všetky do jedného (snáď okrem Írska, tam to bolo kapánek iné) krachujú podľa rovnakého scenára.

Bez dlhého vysvetľovania, bez zložitých analýz a kecov možno skonštatovať, že všade šafárili socialisti. Grécko, Portugalsko, Maďarsko a teraz aj Španielsko. Práve včera som sledoval v televízii, ako v Madride obsadili masy mladých hlavné námestie, vyrástli stanové tábory za účelom demonštrovania voči úsporným opatreniam. Španielsko je na tom totiž dosť zle a ako to už občas býva, za socialistické žúrky prichádza účet.

Je sci-fi, aby sa Slovák poučil? Že do nemoty nemožno rozhadzovať a plieniť peniaze štátu? Že to nevychádza ani normálnejším socialistom, ktorí dali z válova nažrať aj pospolitému ľudu? Nie to gaunerom, ktorí len vykrikujú a štekajú o socializme, ktorí sú v skutočnosti nastrčení pikolíci podnikateľskej mafie? Toto pochopiť, je to fakt za hranicami možnosti mozgovej kapacity Slováka? Alebo aspoň istej a veľmi početnej skupiny?

Po Róbertkovom vyčíňaní je o jedno percento vyššia DPH (dúfam, že naozaj dočasne) tá najmenšia daň, akú musíme platiť (aj tí, ktorí ho nevolili). Záchrana však došla v hodine dvanástej. Neviem si predstaviť, ako zvrátene by to tu vyzeralo, ak by pokračovala tá partia lúzrov, patologických kmínov a infantilných, poloretardovaných kvázipolitikov. Vyzerá to však tak, že v ďalšom období sa to dozvieme a vyskúšame si zdevastované Slovensko na vlastnej koži. Sledujúc už dlhé roky nepochopiteľnú lásku a oddanosť veľkej časti populácie k recyklovanému komunistovi, ktorý dokázal za štyri roky vlastnou hlavou rozvrátiť morálne, politicky a ekonomicky dobre rozbehnutú krajinu, šípim, že tomu tak bude. Možno aj na truc. Aby tí, čo sa majú lepšie, ani náhodou v tom trende nemohli pokračovať...

Naozaj „to tu ešte nebolo“?

11. května 2011 v 12:58 | bk
Vždy sa na mňa z ficoidných kruhov sypali výčitky, že pitvám len ich líblinga a rozoberám len prasačiny napáchané boľševickým komandom. Pomaly to bude už rok, čo máme vďaka neuveriteľnej náhode a všetkým svätým novú vládu a ja by som rád predostrel pár riadkov, v ktorých by som ich trošku preklepal a zhodnotil.

Ako poctivý a horlivý špízer slovenskej politickej scény, čitateľ všetkých možných aj nemožných komentárov, analýz a aj stupídnych výplodov insitných politológov združených v blogerskej komunite, som nadobudol pocit, že väčšina z nás musí byť zakomplexovaná a nie celkom pri zmysloch. Najčastejšie sa objavujúce slovíčka sú: zlyhanie, sklamanie, kauza, znechutenie. A ja si fakt už pripadám, že som úplne z inej planéty.

Aby bolo jasné, TOTO nie je glorifikácia a obhajoba Ivetvlády!!! Nikdy by som sa neznížil k nekritickej obhajobe. Pozrime sa teda na fakty.

Faktom je, že Ivetvláda pôsobí amatérsky, chaoticky, nehomogénne. Pôsobili však staré strany, ktoré strašia už roky na slovenskej politickej scény niekedy profesionálne? Veď sú presne také, aké boli aj predtým! Tak čo ste čakali?

Faktom je, že zatiaľ nič neukradli. Aspoň sa o ničom nevie. A asi to aj tak bude. Lebo ficoidní špióni sú infiltrovaní ešte všade (oni sú ako rakovinové metastázy, nezničiteľné a každý z nich na nižších postoch a flekoch v štátnej správe a firmách je dnes navonok pravicový volič) a striehnu ako rys ostrovid na každú, aj nepodstatnú hlúposť, aby mohol ich bos slávnostne predstúpiť pred novinárov (podľa neho pred hyeny a duchovných bezdomovcov) a "odhaliť" škandál "aký tu ešte nebol". Smerácke PR oddelenie musí mať hlavu v smútku, súdiac podľa úbohých "prúserov", ktoré vyťahujú a ktorými šibrinkujú. Len poznámka. "Najbrutálnejšia" kauza, prenájom budovy DÚ, ak by zostal boľševik pri moci, budova by bola prenajatá o pár sto miliónikov korún drahšie, vratka do pokladnice Smeru by bola násobne vyššia (súdruh Róbert by nemusel použiť ani vlastnú hlavu), ale to najpodstatnejšie by bolo, že ani pes by tom neštekol. Bolo by už toľko miliardových lúpeží a prúserov, že kvôli nejakým pár sto miliónom by si nikto nedal ani minimálnu námahu, pitvať to.

Faktom je, že sa zastavilo šialené zadlžovanie Slovenska (hoci je to ešte dosť ďaleko od optima) a stabilizoval sa rozpočet. Grécku sa nevyplatili miliardy na zaplátanie čiernej diery vytvorenej socialistickými prascami, ktoré klamali všetkých naokolo. V Národnej rade sa urobil aký taký poriadok s disciplínou a dochádzkou poslancov. Ide sa aspoň trochu znormalizovať Zákonník práce (aj keď pred strachom z demagogickej mašinérie Súmračnej ulice je značne zbastardelý), vidno akú takú snahu urobiť poriadok vo vyplácaní sociálnych dávok neprispôsobivým (všetci vedia kto to je), čistia sa ministerstvá od špiny a hnoja, ktoré v nich vyhnívali po surových a nemilosrdných rabovačkách ficoidnej mafie. Rušia sa hardcore zmluvy bývalej garnitúry, narýchlo pouzatvárané po voľbách, s cieľom cicať peniaze čo najdlhšie. A to je dobré...

Faktom je, že sa podarilo zabrániť jednej z najväčších lúpeží v histórii Slovenska, nenormálnym podmienkam a cenám za pár kilometrov diaľnice okolo Žiliny. Faktom je, že existuje aspoň jedna normálna a triezvo mysliaca strana, ktorá kategoricky odmieta šialené platby do Eurovalu II, čo ma napĺňa optimizmom, že možno to neprejde. Poznámka, jediné z čoho mám strach je to, že ak sa znovu dostanú bývalí výpalníci a socialistické mafie k moci, tak veľmi rýchlo budeme potrebovať aj my peniaze z Eurovalu a ak ho odbojkotujeme, tak určite stadiaľ neuvidíme ani cent..."socialistom" sa teda ani veľmi nečudujem, že s Eurovalom súhlasia...

Faktom je, že existuje jeden elementárny a zásadný rozdiel, medzi bývalými a dnešnými. Celá činnosť a stratégia bývalých bola jednoduchá, primitívna a ľahko čitateľná. Kradnúť. Robili to drzo, verejne, na rovinu. Nakoniec, kvôli tomu sa zakladala aj smerácka eseročka. Umožňovali im to ich voliči, ktorí boli a aj sú buď politicky negramotní, alebo napojení na socialistický peňazovod, alebo s jemnou mentálnou deviáciou. Dodnes som nenašiel jediného ficovoliča, ktorý by mi vedel pomenovať akúkoľvek podstatnú vec, ktorú bývalí spravili dobre, čo posunuli dopredu, čo sa zlepšilo. Každý rezort krachoval, všade bol bodrel a vytunelované kasy. Reformy, nula. Ale to najpodstatnejšie čo som chcel povedať je to, že každú lúpež dokonali, aj keď bola verejne známa! Nástenkový tender neprebehol len preto, lebo sa zašaltovala EÚ a stopla financovanie tej prasačiny. Napriek tomu nás ten špásik stál 300 miliónov korún! Ešte raz, jedno aký bol cirkus, lúpež doviedli do úspešného konca. Potom aby sa nepovedalo, občas vymenili nejakého esenesáckeho kmína za iného. Ale kšeft prebehol. A to bolo zvrhlé a perverzné...

Späť k podstate. Elementárny rozdiel je v tom, že dnešní cúvnu. Hoci až tak veľa toho nebolo a boli to len naozaj srandičky oproti bývalým. Neviem, spomínam si na Hayekovcov (čo bol mimochodom tiež kšeft nagélovaného financmajstra), kde sa nakoniec obaja účastníci stiahli, potom Liberálny dom a nakoniec budova DÚ. Najnovšie nejaké predražené školenia v NDS. Ak ma pamäť neklame, nespomínam si na nič iné. Nepitvám bývalého bratislavského primátora, to je iné kakavko, to je regionálne divadlo. To najdôležitejšie posolstvo je, že ak sa niečo prevalí, dnešní sú ochotní (síce sa zvíjajú ako posolené červíky) ustúpiť a stiahnuť sa. Toto predtým neexistovalo. A to je dobré...

Ak by som mal zhodnotiť jednotlivé rezorty, tak asi najkatastrofálnejšie je školstvo a zdravotníctvo. Pre mňa dosť veľké sklamanie. Ale v tesnom závese je doprava. A musím sa priznať, som prekvapený z Ivana Mikloša. Z logiky veci mi vyplýva, že v prípade jeho kamoša, bývalého direktora DÚ v Košiciach muselo ísť o veľa. Zrejme aj ide. Možno však tomu len celkom nerozumiem. Z pohľadu drobného človiečika odkázaného len na médiá a nejaké tie šumy od známych a priateľov, ktorí majú možno trochu bližšie k politickým kruhom ako ja, som z Ivana sklamaný. A to nie je dobré...

Teraz hodnotenie strán. Maďarsko-slovenských Mostárov ani hodnotiť nebudem, lebo ich veľmi nesledujem a hlavne to nie je moje pieskovisko, jednoducho etnické strany nemusím. KDH je hrôza. Keď ich vidím a počujem, sledujem tie suché a nudné reči o ničom, mám pocit, že sú z nejakej uzavretej lóže, nadmieru spokojní, tesne po plodnom pokeci v hlbokých kožených kreslách, pri ktorom upytlíkovali ďalšiu habaďúru a biznis. Priveľa podivných týpkov, škandálov a zvláštnych biznisov. Ale tak som ich mal aj prečítaných už dlhšie, v podstate nič prekvapujúce.

Asi najviac som sklamaný z SDKÚ. Volil som ich a preto ma to trochu škrie. Úplne mizerný a nesvojprávne pôsobiaci minister školstva, ktorý aj to torzo školstva, ešte ako tak prežívajúce asi zabije. Neviem, ako pozorovateľ z vonka mám pocit, že v SDKÚ sa spriadajú intrigy, vôbec im nevonia Iveta, ktorá svojim ľavicovým nastavením a montovaním sa do všetkého, zjavne kafre do straníckeho biznisu a stará garda začína byť nervózna. Aj keď to nie je žiadna novinka, takýchto ich poznáme. A to nie je dobré...

Asi najpríjemnejšie som prekvapený zo SaS-ky. Výborné nápady, jasné stanoviská a už aj výsledky. Pre voliča možno trochu príliš žoviálne vystupovanie, možno dojem trochu chaotickej práce a nehomogénnosti, ale keď si uvedomíme, aká je SaS mladá, tak je to absolútne v poriadku. Veľmi sa mi páči napríklad Gaľko. Ja osobne vidím v tejto strane veľký potenciál do budúcnosti a ak nenastane niečo nečakané, tak som si viac či menej istý, že budú prínosom pre Slovensko. Navyše majú tú smolu, že podcenili kandidátku a dotiahli do parlamentu toho komického Matoviča a ešte troch jeho poskokov. To bola chyba, ale ako sa vraví, po boji je každý generál. Ja osobne im rád prepáčim niektoré drobné faux pas a považujem príchod SaS-ky do vysokej politiky ako veľmi dávno potrebné oživenie politickej scény. A to je dobré...

Ako funguje naša štvorica, čo robí, ako robí, ja som pomerne spokojný. Najmä keď si uvedomím, kto tvorí vládnu zostavu. Tri strany a ich figúrky poznáme dlhé roky. Neviem ako vy, ale ja som volil jednu z nich nie preto, že by som mal naivnú predstavu, že volím morálnych, čistých a svätých, ale preto, lebo v minulosti napriek všetkým prúserom vytiahli Slovensko z krachu a niečo pre našu krajinu aj spravili. Nakoniec, tam kde dnes sme, je výlučne ich zásluha. To, že tiež kradli je fenomén Slovenska (a aj ostatných postkomunistických krajín) a jednoducho som sa s tým už zmieril (napísal som o tom už iks článkov), že čistoty v politike a verejnom živote sa ja asi nedožijem. Ale tak či tak, aj v minulosti keď kradli, tak úplne inak a v úplne inej miere ako socialistické komando.

Keď uchopil moc recyklovaný komunista Róbert a šedé eminencie v pozadí, šípil som a tušil, čo bude nasledovať. Avšak som sa mýlil. Ani najbujnejšia fantázia mi nepostačovala na to, aby som si vedel vopred predstaviť tú obludnú dokonalosť zlodejstva, ktorú dokázali rýchlosťou blesku vybudovať za štyri roky a vyplieniť každý rezort a verejné peniaze. Tú surovosť, ktorou vyholili našu krajinu. Tú drzosť, s akou kradli. Bez jedinej štipky súcitu a možno nejakej aspoň minimálnej brzdy v podvedomí, že by sa dalo aj trošku zvoľniť tempo v rabovaní. A to bolo extrémne zlé...

Zhrniem to. Myslím si, že mnohí nie sú schopní očistiť zrno od plevelu. Vidieť to, čo je podstatné. Je to samozrejme aj šikovnosť propagandistického oddelenia Súmračnej, že dokážu akúkoľvek maličkosť odprezentovať bombastickými prívlastkami ako napríklad "fatálne zlyhanie", "to tu ešte nebolo" a podobne. Na tom niet nič čudné, robia si len svoju robotu profesionálnych odrbávačov. Trochu čudné je len to, ako veľa z nás im skočí na lep.

Záverom. Nie je to ideálne a ja som ani nič iné nečakal. Je to však nekonečne krát lepšie ako to bolo. Iste, aj ja občas čumím ako krtko do slnka, chvíľami som sklamaný, ale keď sa na všetko pozriem zo širšia, tak je to hneď lepšie. Žiadna vážna zlodejina sa doteraz neudiala. Vo vláde sú štyria, ktorí na seba dávajú pozor. Každý je dôležitý. Už konečne nie je doba, kedy bol jeden, ktorý si pribral patologických a profesionálnych kmínov, dal im trochu nažrať z válova a tí nič viac nepotrebovali, čo umožnilo socialistickej mafii infiltrovať celý verejný sektor. To, čo im plieskajú zakomplexovaní blogeri, všelijakí komentátori o hlavu, sú úplné hlúposti, také malicherné veci, po ktorých by za súdruhov nikto ani neštekol. Netvrdím, že netreba kritizovať, ak je dôvod. Ale mne pripadá, že akákoľvek hlúposť je prezentovaná ako fatálne zlyhanie, čo nie je pravda! Pokusy o biznis a kšefty budú. O tom nepochybujem. Ale ako vidno, ak sa odhalia, nie je ešte všetko stratené. A to je dobré...

Naozaj išlo o veľa?

10. května 2011 v 17:13 | bk
Hokejové šialenstvo na Slovensku skončilo a ja ako dosť chladný "fan", rád by som pár riadkov. K vysvetleniu prečo budem písať, ako budem, zopár myšlienok.

Som atypický Slovák a fanda športu. Asi väčšina chlapov bude krútiť hlavami, ale je to jednoducho tak. Veľmi sa s mojimi názormi na verejnosti neprezentujem, lebo vyzerám, ako keby som bol úplne mimo, ale čo už, nevadí. Osobne sa na vrcholový šport, jedno ktorý, dívam trochu z iného uhla.

Vadí mi, že najmä vrcholový šport je už len o biznise a peniazoch. Vadí mi, že športovci sú schopní použiť akúkoľvek zákernú fintu, aby vyhrali. Komicky mi pripadajú fanatickí fans. S úžasom sledujem, aké emócie lomcujú fanúšikmi, keď ich miláčikovia nevyhrajú. Keď vidím hysterické záchvaty davu fans, tak mám pocit, že sa im zrútil svet, diagnostikovali im metastázy v pečeni, alebo im umrela milovaná osoba. Obdobné emócie by som čakal práve v takýchto prípadoch a nie vtedy, ak nejakí futbalisti (alebo iní pandrláci) prehrajú voľajaký zápas.

Nerozumiem ani celkom, prečo skoro všetci hovoria napríklad o hre našich hokejistov, že hrali sme my. Totiž, nehrali sme my, ani ja, ani nikto iný, hralo asi 20 Slovákov, teda ľudí, ktorí sa tu akurát narodili. Ja ani nikto iný sme sa nijako nezaslúžili o to, či hrajú hokejisti dobre, alebo zle. Zrejme to pridáva niekomu na dôležitosti, ak tvrdí, že hráme MY, teda skoro aj ON, pričom niektorí sotva opustia svoj obľúbený šenk. Ale toto nie je nijako podstatné, to asi len mne pripadá trochu vtipné.

Absolútne neverím na väčšinu mýtov, ktoré sa podarilo istým kruhom účinnou propagandou vtlačiť širokej verejnosti do tekvíc. Napríklad.

Hrdosť a prestíž, ak nejaký národný tým vyhrá niečo dôležité. Dôkaz? Skúste to opačne. Začal sa niekto z vás dívať inak na bežných Nemcov, keď sa stali majstrami sveta vo futbale? Začal si niekto viac vážiť bežných Rusov, keď ešte za čias ZSSR valcovali v hokeji všetkých bežne vyhrávali MS? Alebo si niekto myslel, akí úžasní sú dederóni, keď za čias socializmu vyhrávali všetky možné a nemožné súťaže, napríklad v atletike? Nie priatelia, myslím si, že prestíž vo svete sa nedá dosiahnuť športom, ale úplne iným spôsobom. Alebo si myslíte, že ak by sme vyhrali MS v hokeji, už nebude na nás Rakúšan pozerať v obchode ako na potenciálneho kmína? Omyl! Ja závidím tým, u ktorých možno nájsť dobrú ekonomiku, právny štát a blahobyt a trebárs nech nemajú ani jedného špičkového športovca.

Zviditeľnenie Slovenska. Aj to je mýtus. Žiadna investícia, žiaden podnikateľ nepríde na Slovensko z dôvodu, že by sme hrali špičkový hokej, či futbal. To je jednoducho absolútna kravina. Vtĺka sa nám to do tekvíc preto, aby sme boli oblbnutí, aby sme si mysleli, že nejaký hokej je to najdôležitejšie na svete a od výsledkov hokejistovzávisia naše životy. Turisti, podnikatelia, investície prídu vtedy, ak tu nebude korupčné prostredie, ak bude existovať dobré podnikateľské prostredie, vymožiteľnosť práva, kvalifikovaná pracovná sila. A prídu aj vtedy, ak by sme nemali vôbec žiadneho športovca! Za tým si stojím.

Držal som našim palce aj ja. Aj som pozeral zápasy. Chcel som tiež veľmi, aby vyhrali. Ale nie až tak veľmi kvôli tomu, že by som po tom bytostne a živočíšne túžil, hlavne kvôli Slovákom, dopriať im ten krátky pocit opojenia a výnimočnosti, hoci tak prchavý a vlastne aj nič neriešiaci. Po dvoch prehýrených nociach by sa život vrátil do starých koľají a eufóriu by znovu vystriedal každodenný boj so slovenským bordelom. Aj v prípade úspechu by sa absolútne nič nezmenilo, nikto by nebol zdravší, ani bohatší. Možno len hráči, tí ktorí by hrali super, tých by si možno vybrali aj kluby z NHL a mohli by ísť zarábať milióny dolárov.

Netvrdím, že pozitívna emócia neznamená nič. Určite by mnoho ľudí pociťovalo istú dobu orgazmickú rozkoš a cítili by sa hrdo, či dobre. Aj preto som fandil, lebo by som im to rád doprial. A bolo by to fajn. Ale z pragmatického pohľadu sa nič nestalo, že Slováci hrali tak blamážne, ako hrali. Fakt, nič sa nedeje...hrali na čo mali a boli slabí...

Dovolím si malú vsuvku. Môžem sa mýliť, lebo naozaj nie som odborník na hokej, ale mne sa zdá, že vo všeobecnosti je ten hokej o dosť škaredší, ako kedysi. Ak sa mýlim, opravte ma. Mám však pocit, že kedysi bolo oveľa viac pekných gólov, kombinácii, nápadov. Dnes mi to pripadá, že ide hlavne o to, nastreliť puk na brankára a v neprehľadnej trme vrme nejako vtlačiť puk za brankára. A mám ešte pocit, že všetci hrajú to isté a zápasy sa začínajú podobať ako vajce vajcu... Hlceme to ak besní, pritom často sa niet na čo pozerať. Čo si myslím, že je elementárna myšlienka športu, mať radosť z peknej hry...

Hrali čo vedeli, ako vedeli a jednoducho nemali na to. Žiadna tragédia. A tu si neodpustím drobnú poznámku. Celý cirkus z MS je zase len zrkadlovým obrazom úbohosti Slovenska a Slovákov. Národu dala mafia hry a šedé eminencie sa idú popučiť od rehotu, ako im všetko Slovák žere aj s navijákom. Šedé a široké eminencie si polepšili o jednu nulu na tučných kontách a bežný Slovák je zadĺžený, lebo si bral pôžičku na nehorázne drahé vstupenky. Geniálne jednoduché.

O nenormálne predraženej hale ani nechcem písať. Bolo to rozobraté zo všetkých strán a každý normálny človek vie, že pre ficoidné výpalnícke komando nebolo sväté nič, keď išlo o rabovanie. To je však pieskovisko istej časti voličov Slovenska, hoci účet som platil aj ja. Mňa trápi oveľa viac ako mizerný a bezpohlavný výkon hokejistov to, že mi horia líca od hanby, keď Demitrovi a Dánom vybielili slovenskí kmíni izby. Hanbím sa aj za bratislavskú Potemkinovskú dedinu. Práve v týchto prípadoch sme ukázali svoju pravú tvár, čo sme zač. A nad týmto by sme mali nariekať oveľa, oveľa viac ako nad tým, že partia hokejistov nepostúpila ďalej...

P.S. Dúfam, že som vás nerozčertil priveľmi, priatelia mužského pohlavia