Môžete mi napísať na boriskacani@gmail.com

www.suchydom.webnode.sk

Červenec 2011

Potlačené papieriky – záruka zdravého národa?

13. července 2011 v 13:40 | bk
Fascinuje ma, aké hlúposti dokážu zamestnávať národ a politikov. Inak, to ma fascinuje už veľmi dlho. Možno reagujem neskôr, horliví kolegovia už tému gastráčov preprali nekonečne veľa krát, ale keďže na moje prekvapenie, táto téma neutícha, tak si "špricnem" svoj názor.

Gastráče. Ako môže niekto vôbec o takomto blude uvažovať? Čo je to za nehorázny nezmysel? Každý ctihodný pán poslanec, ktorí túto úchylnú vec obhajuje, by si zaslúžil vyplieskať po papuli mokrým uterákom. Minimálne. Vedel by som si predstaviť aj účinnejšiu "prevýchovnú" metódu, inšpiráciu mám v nápravnovýchovných zariadeniach v stredoveku. Aj keď si myslím, že motiváciou bude solídna vratka.

Len na porovnanie. Začiatkom deväťdesiatych rokoch som pracoval v Rakúsku (podotýkam legálne), dodnes spolupracujem s dvoma rakúskymi firmami, takže trochu tam vidím do systému. Takú úchylnosť, že nejaké gastráče, tak to by sa si asi naši západní susedia cvrkli do slipov od smiechu. Aké gastráče, prosím? Na obed býva hodina, a kto chce, môže si dať bôčikovú paštiku s rožkom, alebo si môže dať v reštike nejaké menu a ak nechce, tak sa môže venovať v šmajchlkabinete sebe samému.

Neviem či som dobre postrehol argumenty protagonistov gastráčov, ale vraj ide o to, že človek je tvor tupý a sprostý. Inak povedané, ak by dostal namiesto gastráčov peniaze, prestal by si prikrmovať bandero. Normálne nenachádzam slová, ktorými by som vyjadril pocity pri písaní týchto riadkov, ak nechcem skĺznuť do krčmových perverzít. Slušne povedané, štát považuje národ za tlupu dementných idiotov, o ktorých predpokladá, že ak nebude mať dajaké lístky, tak nebude jesť! To by snáď ani komunisti nevymysleli.

A v praxi? Len okrajovo. Je zaujímavé, ako sa národ "stravuje" na gastráče. Ak sú v obchode pri pokladni predo mnou aspoň traja, zaručene jeden z nich vytiahne tučný zväzok gastráčov a financuje s nimi svoj nákup, kompletne všetko. A samozrejme zdržiava. Treba to prepočítať, pokladníčka šibrinkuje s kalkulačkou, potom tam niečo vypisuje na každý lístok a človeka môže šľak trafiť, pri päť minútovom sledovaní, ako prebieha platba pár eur, čo by normálne trvalo 30 sekúnd! No a pýtam sa, aké teplé jedlo? Aké reštaurácie? Ja mám pocit, že každý gastráče používa na vlastné nákupy! Nechcem zovšeobecňovať, isto sa používajú aj v reštauráciach, aj keď ja mám pocit, že viac pri sobotných rodinných nákupoch.

Je choré, považovať človeka a priori za idiota, ktorému ak by niekto nedal do ruky nejakú poukážku, tak zostane hladný a nebodaj scípne. Dokonca som si istý, že takí blbí by neboli ani ficovoliči, aj keď som si v tejto veci nie úplne istý. Potom vlastne načo dostávame peniaze? Veď niektorí celé dávky, či výplatu prechlascú, či nakŕmia hracie automaty. Prečo nedostávame poukážky? Na topánky, na šaty, na televízor? Prečo štát, ktorému tak veľmi leží na srdci, či bude jedinec jesť, prečo nenakáže, aby sme si kupovali boty, šaty a iné veci za naše peniaze? Veď to je to isté! Absurdné, však?

Prirodzene nejde o nič iné, ako zisk firiem, ktoré tie bony tlačia. Celá hystéria a finta je tam. Za každú cenu zachovať ten smiešny systém. Neviem, v ktorých krajinách to je obdobne, ale vo vyspelej Európe nič obdobné neexistuje, nikde nemá štát "starosť", kde a kedy bude človek konzumovať potravu. Ale u nás je to veľký problém. A rôzne firmy si kasírujú 5% z ceny lístka. No a tu je pes zakopaný. A časť národa sa dá presvedčiť, že ak nebude mať potlačený papierik, tak nebude jesť. Fakt sme len lobotomizovaní idioti tu na Slovensku?

Absolútne nechápem. Že toto môže byť vôbec téma a že niekto o tom vôbec tára a špekuluje. Je málo takých tém, ktoré sú tak jednoznačné a logické. Gastráče sú chorý nápad.

Už je načase aby 150 lobistov prestalo mať pocit, že občan je brzda, ktorá by bez všakovakého usmerňovania zo strany štátu neprežila ani týždeň. A vôbec, takáto téma zamestnáva národ, pričom to mohlo byť bez veľkých drístov a rečí bleskovo zrušené a basta. Zostal by potom čas aj na dôležitejšie veci. Nakoniec, veď zamestnanci by namiesto bonov dostali keš na ruku, čo znamená, že človek, ako indivíduum s vlastným mozgom, svojprávny jedinec by sa rozhodol, čo s tými peniazmi. A že by ľudia zostávali hladní a nejedli? Verí tomu niekto? Ak áno, tak úprimná sústrasť... Ak by takí aj boli, tak v prvom rade by to bol ich problém! Pre zisk niekoľkých firiem sa tvárime, že Slováka treba vodiť za ručičku ako infantilného hlupáka a ako veľmi politikom leží na srdci, že Slovák bude jesť!