Môžete mi napísať na boriskacani@gmail.com

www.suchydom.webnode.sk

Prosinec 2011

Prečo idem s nimi

28. prosince 2011 v 15:22 | boris kacani
Prišlo to znenazdajky, úplne neočakávane. Došla ponuka zo SaS-ky, či by som nemal záujem, ísť na ich kandidátku do volieb. Chvíľu predtým, ako bol dead line na podanie kandidátky.

Ponuka prekvapila. Najprv som váhal. Deň som nad tým rozmýšľal. Dosť tuho a dôkladne. Potom som si povedal, že napriek tomu, že som nemal nikdy ambíciu robiť aktívnu politiku, idem do toho, hlavne preto, lebo sa týmto môžem angažovať v mojom boji voči bezpráviu a korupcii aj na vyššom leveli, ako len písaním.

Idem do toho, lebo nakoniec v ostatnej dobe sa iba SaS vyprofilovala ako strana bez kmínov, podliakov a falošných ľudí, napriek všetkých chybám, ktoré ako nováčikovia spravili, ktoré pôsobili niekedy až úsmevne amatérsky. Nik iný by ma nezlanáril, nech by mi sľuboval aj riaditeľský post zemegule. Prirodzene, moje číslo na kandidátke sa nachádza v nezvoliteľnom pásme, ale ja som ani nečakal iné. A vôbec mi nejde o to, či sa prekrúžkujem, vlastne s tým ani nepočítam. Ide mi o to, že sa aktívne zapojím do kampane a možno sa mi podarí pre SaS-ku presvedčiť toho, alebo onoho voliča. Moje úprimné presvedčenie je, že momentálne je SaS-ka jedinou alternatívou pre pravicového voliča. Hoci aj tam je zopár momentov, ktoré sa mi tiež nie celkom páčia.

Prečo som sa na to dal, má viaceré dôvody. Už pri zakladaní strany SaS mi bolo mimoriadne sympatické, že hneď na začiatku jasne a zreteľne povedali, že nemienia v svojich radoch tolerovať žiadnych komunistov, či eštebákoch a iné hyeny. Toto mi na Slovensku chýbalo už dlho, aby sa niekto konečne od tej luzy dištancoval. Vynikajúce!

Aj keď som na ich kandidátke, nemusím do strany vstúpiť! Možno pre niekoho maličkosť, ale pre mňa priam neuveriteľná vec. Neviem si predstaviť inú relevantnú stranu, ktorá by to bola ochotná spraviť. Takto si budem môcť zachovať objektivitu, nebudem musieť byť bezpodmienečne lojálny, nebudem sa musieť triasť strachom, či ma za každý názor nejaký funkcionár nezvozí pod čiernu zem, jednoducho mám svoju slobodu a to si cením.

Môžeme sa škriepiť donekonečna, či nehlasovanie za euroval bolo dobré, alebo nie. Ja som presvedčený a udalosti posledných týždňov to potvrdzujú, že celý nápad so záchranou krachujúcich krajín bol jeden obludný omyl. To však teraz nie je až tak podstatné. Podstatné je, že asi prvý krát v histórii Slovenska sa stalo, že politici si stáli za svojim presvedčením, najmä ak sa jedná o tak dôležitú vec, ktorá môže ovplyvniť celé generácie. To, že už dobre liezli na nervy starým mazaným a pomazaným intrigánom, ktorí využili šancu a zlikvidovali SaS a Ivetu Radičovú, je pre mňa znovu len potvrdením toho, že SaS to so slušnou politikou myslí naozaj vážne.

Nikto zo SaS-ky nie je a ani nebol namočený do nejakej prasačiny, nikto nič neukradol (aspoň o nikom sa nevie), nepredal, nezdefraudoval.

Vôbec, ale ani v najmenšom mi nevadia hlúpe a infantilné "výčitky" typu, že Sulík nemal kravatu na obede, že používa v NR SR slovo okej a obdobné nezmysly. Nevadí mi ani v najmenšom, že robili aj nováčikovské chyby, lebo je to normálne. Starí majstri intríg tie chyby nerobia a čo z toho? Výsledkom je, že dnes lezie do postele s Róbertkami KDH a ako čítam verbálne a non verbálne náznaky, aj SDKÚ.

Priatelia, SaS má okolo 300 členov. Je to dobré, či zle? Aj, aj. Mne to imponuje. Napríklad také KDH, komická výťahová strana mala ku koncu roka 2007 15.900 členov. A každý slintá a túži po fleku, po biznise. Samozrejme to isté platí aj o stranách SDKÚ a eseročky so Súmračnej, ktoré majú desiatky tisíc členov. Znamená to však neuveriteľný tlak členskej základne, za každú cenu hodovať na štátnom. Výsledok vidíme. Dnes ujo figliar bez toho, aby sa mu zachvel hlas, vyhlási, že Róbertkovia nie sú až takí diabli (nepočul som však prečo, čo sa zmenilo), že by s nimi v pohode išli obcovať v koalícii. Mikimauzovci sa zatiaľ tvária, že ee, ale keď som sledoval Robka a Mikiho v jednej debate, nebolo mi viac treba. Pôjdu spolu bez väčších ťažkostí tiež pod perinu.

Priatelia, po revolúcii sme si naivne mysleli, že pokoj a blahobyt bude až vtedy, keď generácia komunistov, eštebákov a iných chrapúňov vymrie. Nestalo sa tak, ani sa tak nestane. Nové generácie sa neuveriteľne učia od tej starej, ako klamať, podvádzať a kradnúť. Skúsenosti mečiarovskej "elity" zloženej prevažne z toho najhoršieho z bývalého režimu sa predávajú ďalej mladším, ktorí sa nedajú zahanbiť a vyvíjajú nadľudskú snahu, tromfnúť svojich učiteľov. Obroda a náprava ak má prísť, musí prísť iba skrze zopár ľudí, ktorým napriek týmto zvlčilým časom nesublimovala chrbtová kosť. Je vôbec zázrak, že nejakí ešte sú.

Vyfasoval som na kandidátke číslo 124. Trochu iné, ako mi bolo pôvodne povedané, ale to nehrá žiadnu rolu. Som tam, aby som pomohol strane, o ktorej som presvedčený, že dnes je jedinou relevantnou stranou na Slovensku, kde to ľudia myslia naozaj vážne, alebo aspoň väčšina. Nerobím si ilúzie, že by som sa mohol prekrúžkovať. To mi však vôbec nevadí, hoci by ma každý krúžok potešil. Lebo aj môj krúžok je hlas pre SaS. A čím viac hlasov SaS bude mať, tým je väčšia šanca, že sa Slovensko pohne dopredu.

O možnosti byť na kandidátke som sa dozvedel len tesne pred koncom zostavovania hitparády mien, takže moje články písané v minulosti, neboli nijako ovplyvnené pozvánkou na kandidátku! A aby to bolo jasné a nespochybniteľné. Som nestraník, nikomu som sa nepchal do zadnice, ani neprosil! Toto píšem len preto, aby som vyložil karty na stôl a bolo jasné, prečo činím, ako činím.

A ostatné udalosti (myslím tým zverejnenie prepisov akcie Gorila) ma len utvrdili v názore, že som spravil dobre. Neviem ako vám, ale mne sa už všetci tí starí "harcovníci", paraziti a podliaci totálne zhnusili. Síce sa to nepodarí, ale malo by to ísť všetko do nohy preč, zmiznúť z povrchu zemského a napriek tomu, že to nepôjde, aspoň budem mať dobrý pocit, že som sa o to aj ja pokúsil. Kto je rovnakého názoru, kto má chuť a záujem, budem veľmi rád, ak mi pomôžete....

Good bye 2011

22. prosince 2011 v 14:53 | boris kacani
Milí priatelia. Končí rok, blížia sa Vianočné sviatky. Pri tejto príležitosti by som rád ešte napísal pár posledných slov v tomto roku. Bol to zaujímavý rok. Z pohľadu politického diania, ktoré priamo ovplyvňuje kvalitu nášho života to nebol práve najlepší. Padla vláda, ktorú sme krvopotne zvolili a tesnou väčšinou sme vyšachovali socialistických výpalníkov. Napriek rozčarovaniu a skepse, ja vidím na tejto udalosti aj jednu pozitívnu vec.

Pád vlády odhalil pravú tvár našich politikov. Všetci sa vyfarbili a každému bolo dopriate vidieť, who is who. Toto poznanie je draho zaplatené, napriek tomu na niečo je dobré. Kto chcel a snažil sa, mohol spoznať, ktoré strany a ktorí politici hrajú fér a ktorí sú len obyčajné hyeny. Zámerne nebudem menovať, nechcem môj posledný článok v tomto roku ladiť konfrontačne.

Napriek všetkým problémom a aj nejakým škandálom, podarili sa niektoré pozitívne veci. Nakoniec, práve kvôli tomu sme volili práve tieto strany, aby upratali bezodný bodrel, ktorý zanechalo po sebe lúpežné komando zložené z najväčších kmínov, akých na Slovenskom politickom nebi máme. Čiastočne sa to aj podarilo, určite to bolo oveľa lepšie, ako predtým. Pravdou však je, že nech by po Róbertkoch prišiel ktokoľvek, viac rozhadzovať a kradnúť sa nedá, takže zlepšiť situáciu vo verejnom sektore nebolo zase až také ťažké. Otázkou zostáva, koľko je ešte rezervy, o koľko efektívnejšie by sa dal ešte štát riadiť. Myslím, že oveľa.

Neboli sme ušetrení ani škandálov a afér, ale s tým sme asi všetci aj tak trochu rátali, veď tých starých harcovníkov poznáme, nakoniec tiež nie sú žiadni pomazaní svätci, skôr mazaní. Férovo však treba priznať, že oproti minulým, úspešné či neúspešné pokusy o vykradnutie peňazí daňových poplatníkov boli promilové.

V marci máme zase voľby a akokoľvek znechutení, myslím si, že je mimoriadne dôležité premôcť sa, zdvihnúť zadok spred telky a ísť odvoliť. Slovensko je stále v dosť dezolátnom stave a vývoj vo svete naznačuje, že ešte dlho to nebude čeče. O to dôležitejšie je, skúsiť , aby správcovia našich daní neboli tí, ktorým to nešlo ani v časoch hojnosti, nieto ešte počas krízy. Je toho tak veľa, čo treba napraviť a opraviť.

Potrebujeme rozumných ľudí, ktorí nebudú kradnúť, ktorí bez váhania budú tvrdo trestať za lúpeže a podvody aj svojich. Potrebujeme takých, ktorí dramaticky sprísnia legislatívu tak, aby každý kmín a podvodník išiel bez milosti sedieť do basy, jedno či má nakradnuté miliardy, alebo je chudobný ako kostolná myš. Potrebujeme takých politikov, ktorí vo svojej zaslepenosti nebudú pretláčať v tejto dobe megalomanské projekty, na ktoré jednoducho niet peňazí! Tie projekty sa dajú uskutočniť vtedy, keď sa vyhrabeme s tohto srabu a peniaze budú. Ak bude treba, je nutné čakať.

Preto ak svojou nečinnosťou pripustíme návrat temných časov v podobe Róbertkov a nejakých ich asistentov, ktorých si vyberú, je zase na štyri roky koniec nádeji na konsolidáciu Slovenska. Je mi smutno z toho, že zrejme sa tomu nevyhneme. Že sa nevyburcujeme dostatočne. Že veľkej časti Slovákov je to šuma fuk a nepôjdu k urne. Ale aj keď to vyzerá beznádejne, myslím si, že stojí za to zabojovať. Aj pred minulými voľbami to vyzerala beznádejne.

Chcel by som tu a teraz vysloviť veľké poďakovanie všetkým, ktorí občas zavítali na moju adresu a prečítali si moje názory. Obzvlášť ešte tým, ktorí "zabili" svoj voľný čas a napísali mi na mail. Z mnohými som sa stal "virtuálny" priateľ a píšeme si viac či menej pravidelne. Všetkým vašim mailom som sa neuveriteľne potešil a boli pre mňa inšpirujúce. Bolo to pre mňa uspokojujúce a zároveň motivujúce do ďalšieho písania vediac, že s mojimi názormi nie som úplný exot a je nás obdobného zmýšľania viac.

V tomto duchu vám prajem milí priatelia krásne a požehnané Vianočné sviatky. Nechajme na chvíľu bokom politiku, venujme sa v týchto dňoch veciam, ktoré nás naplnia iným spôsobom. Prajem všetkým priateľom, známym aj neznámym a ľuďom dobrej vôle a čistého srdca veľa zdravia, šťastia, osobných úspechov a pohody nielen teraz počas sviatkov, ale aj v budúcom roku. Čakajú nás neľahké časy a veľa práce. Mojim najväčším prianím je, aby som sa nemusel hanbiť za našu krajinu a keď tu budem raz končiť, aby som mohol odísť s dobrým pocitom, že naše deti nie sú nútené emigrovať...

P.S. Ako vždy, toto prianie sa netýka zlodejov, podvodníkov, chrapúňov, či už v politike, alebo inde...

Doplnenie článku o OL

20. prosince 2011 v 14:41 | boris kacani
Keď som písal môj predchádzajúci článok o Matovičovi a jeho kandidátke, aj som trochu predpokladal, že niekto s mojim názorom nebude súhlasiť. Avšak množstvo negatívnych reakcií ma prekvapilo. Aj mnohí tí, s ktorými som mal dlhoročnú zhodu v názoroch, vidia vec inak. Tak som trochu pohútal, či to predsa len nie je tak, že sa mýlim ja. Asi je pravdou, že možno som ten koment o OL v predchádzajúcom článku napísal príliš tvrdo a sarkasticky a preto si dovolím ešte tento, kde to vysvetlím inak, trochu presnejšie a menej ironicky. Aby to bolo každému zrejmé, ako som to myslel.

Hneď v úvode musím vysvetliť jednu vec. Dostal som množstvo mailov, v ktorých som zaregistroval vyjadrenia, že na kandidátke Matoviča je množstvo kvalitných ľudí. Priatelia, ale veď ja som nikde nenapísal, že tam kvalitní ľudia nie sú! To predsa nebolo meritórne. Súhlasím, sú tam aj kvalitní ľudia, ale aj veľmi podivní, ak to mám jemne povedať. Faktom však je, že keď odhliadneme od ostatného, dalo by sa naozaj medzi nimi vybrať. To nespochybňujem.

Čo je však problém a tu si stojím za svojim a môj názor je, že som sa nemýlil v pohľade na projekt nezávislých kandidátov. Keď som sa ironicky vyjadroval o tom, kto každý tam je, tak to len z toho dôvodu, že je tam riadny galimatiáš všetkého možného. A ak by sa do parlamentu dostali nejakí "nezávislí" z kandidátky OL, tak by to bolo presne tak, ako povedal môj priateľ Ivo88, že títo by boli vhodní jedine do opozície. S tým dúfam budete súhlasiť.

Dúfam, že toto je mimo diskusie, že s povedzme pätnástimi nezávislými, každý s iným názorom, iným vierovyznaním, inou filozofiou, že s tými by nebolo možné zostaviť nikdy funkčnú vládu a parlament. A tu je merito veci, ktoré možno ten, či onen úplne presne nepochopil, ako som to v predchádzajúcom článku myslel. Totiž z tohto pohľadu ja osobne považujem za choré voliť niekoho, kto bude dobrý v opozícii, alebo pre pôsobenie v opozícii. Myslím si, že volím pre to, aby ten koho volím bol vo vláde a presadzoval to, kvôli čomu ho volím. Tu je ten zásadný rozpor. Preto si myslím, že projekt nezávislých poslancov nie je dobrý.

Napíšem príklad, ktorý možno väčšina z vás pozná a ktorý jednoducho ilustruje, aký je problém s "nezávislými". Tí ktorí bývate, alebo ste bývali v paneláku, či dome, v ktorom je viacej vlastníkov bytov to poznáte. Spomeňte si na schôdze, keď sa bolo treba na niečom dohodnúť. Spomeňte si, ako to ťažko išlo, ba priam veľa krát vôbec nie. A to je niečo veľmi podobné. Pričom vlastníci bytov sa dohadujú len o úplne jednoduchých veciach a v prospech iba ich! Ja som to tiež zažil a niekedy sa mi chcelo smiať, či plakať, rozum ostával stáť, aké názory, riešenia a námietky mali všetci "najmúdrejší" z domu.

Alebo iná vec. V poriadku, ak považujete tento projekt za dobrý, tak to preženiem, veď keď je dobrý, prečo by sme nemohli predpokladať, že celý parlament by bol obsadený len nezávislými kandidátmi? Komplet všetci. Naozaj, zamyslite sa nad tým. Igor Matovič tvrdí, že to je vynikajúce. Tak ak by sa všetky strany "rozpustili" a na kandidátky by sa podostávali všetci možní, od veriacich po neveriacich, od extrémnej ľavice po extrémnu pravicu, liberáli, konzervatívni, zlodeji, podnikatelia, skrátka všetko možné a parlament by bol kompletne len z nezávislých.

Nuž a teraz sa zamyslime, ako by to potom vyzeralo. Bezvládie a totálny chaos. Dokonca by nebolo možné zostaviť funkčnú vládu a parlament, ani v prípade, že by "nezávislých" bola nadpolovičná väčšina, nieto všetci. Dúfam, že súhlasíte s tým, že by neexistovala žiadna reálna šanca, aby sa taká zmeska dohodla na nejakom programe a už naozaj žiadna, aby aj nebodaj normálne fungoval parlament. Takže si myslím z úprimného presvedčenia, že ten nápad, či projekt je jednoducho zlý. A vynechám špekulácie nad tým, prečo niekto vymýšľa zlé riešenia.

Priatelia, ja rozumiem tomu, že na prvý pohľad je ten projekt lákavý. Rozumiem tomu, že mnohým imponoval Matovič svojim neštandardným správaním. Niekedy aj mne, to priznávam. Verím tomu, že projekt nezávislých kandidátov vyzerá dobre a páči sa. Ale v našich podmienkach nie je dobrý, to je vlastne všetko, čo som chcel predchádzajúcim článkom povedať.

Je to môj názor, ktorý som odprezentoval a ktorým nemienim nikoho presviedčať. Ak si niekto myslí, že to je fajn, tak je to úplne v poriadku, nemusíme sa zhodnúť úplne vo všetkom. A k tejto téme sa už nikdy nevrátim, nakoniec sú oveľa podstatnejšie veci, o ktorých treba písať. A ďakujem každému za názor buď pod článkom a osobitne tým, ktorí si dali tú námahu a napísali mi osobne.

Prieskumy a utrhnuté vagóny

16. prosince 2011 v 16:36 | boris kacani
Priatelia, píšem tieto slová rozčarovaný. Práve som si pozrel najnovší prieskum preferencií na nastávajúce voľby a prestávam chápať svet. Skoro štyri roky píšem a robím osvetu o nebezpečenstve sídliacom na Súmračnej ulici. Dnes už neviem. Nerozumiem.

S úplnou hrôzou som zočil, že strana narcisa Matoviča preskočila SaS-ku. A SaS-ka sa nebezpečne priblížila na prah zvoliteľnosti. Nastal čas a treba začať písať a vysvetľovať aj voličom orientovaným doprava?

Aj keď navonok tvrdím, že nerozumiem ficovoličom, niekde vo vnútri im rozumiem. Poznajúc naturel Slováka, dá sa pochopiť, aké veľké množstvo z nás sa dá doslova oblbnúť. Dokonca to tak žiadame, chceme a túžime po tom. Potrebujeme figúrku "tatka", ktorý zoberie naše starosti na svoje "široké" plecia a sľúbi nám všetko, hlavne aby sme sa my nemuseli snažiť a myslieť. Nechceme počuť pravdu. Chceme počúvať drísty o socializme, o tom, ako sa štát o každého postará, aj keď už vidíme in natura, ako taký hókus pókus dopadne, napríklad v Grécku. Jediné, čo ma ešte ako tak držalo pri akej takej nálade bolo, že o trochu väčšia polovica národa má tých socialistických výpalníkov prekuknutých a svojim hlasom zabránila, aby Slovensko nerozobrali úplne, ako decko domček z Lega.

O to viac som vyvalený, že práve voliči, od ktorých by som čakal istú prezieravosť a zdravý cit pre realitu, sú schopní naletieť na tú komickú figúrku, Igorka. Už toľko krát v minulosti som mal chuť napísať o ňom pár svojich postrehov, ale vždy som to nakoniec nechal tak, lebo mi za to nestál. Ani vo sne ma nenapadlo, že s tým svojim dokonale inafantilným projektom nezávislých kandidátov môže byť čo i len trošku úspešný. Neveril som, že mu na to niekto zletí. Teda okrem úplne nepodstatnej časti.

Priatelia, viete si predstaviť, aká hrôza by to bola, keby sa tá podivná a nesúrodá zmeska dostala do parlamentu? Povedzme takých 20 utrhnutých vagónov, narcisov a exhibicionistov ako Matovič? Hotová katastrofa. Nejako podrobne som neštudoval Matovičovu kandidátku, len tak úchytkom, čo som zachytil v médiách a to mi už bohato stačilo. Skrachovaní politici, kadejakí novinári s politickými ambíciami (ktorých mimochodom podľa premiérky nie je možné ani legálne odpočúvať) a kdejaké iné osoby, kde jediným kritériom výberu bolo, aby sa dotyčná tvár už niekde mihla na obrazovke, či v novinách. To už bola dostatočná kvalifikácia na kandidáta za poslanca NR SR. Človeka, ktorý má zodpovedne prijímať zákony a podieľať sa na riadení našej rodnej hrudy. Fantázia.

To by však nakoniec až tak nevadilo, veď kadejakých ksichtov je v parlamente požehnane, ak tam môže sedieť taký Vinco, tak potom asi každý. Predstavme si teda, že by sa ich dostalo 20 kusov. To by bolo, ako keby sa tam dostalo 20 rôznych strán. Praví, ľaví, strední, ortodoxní katolíci, ostrieľaní, neskúsení, skrátka všehomix. A s tým si neporadí nikto. Nerozumiem, takáto sprostosť neexistuje nikde (teda nepoznám, že by v nejakom parlamente sedelo množstvo utrhnutých vagónov, bezprízorných, vyhecovaných svojou patologickou túžbou po popularite), nikto s tým nemá skúsenosti, ale asi každý dobre vie prečo. Lebo to jednoducho nemôže fungovať.

A ja len čumím ako vírus do skúmavky, koľko ľudí to nevidí, alebo nechce vidieť. Fakt na Slovensku stačí byť dostatočným exhibicionistom, aj bezduchým a ľudu sa to páči. Položím jednu zásadnú otázku, ktorú kladiem vždy ficovoličom, na ktorú však nedostávam odpoveď. Pretavím ju na Matoviča a jeho tlupu spolu s tým aktivistom, ktorý keď nebol týždeň v televízii, tak sa mu úplne zastavila produkcia dopamínu a serotonínu (kto náhodou nevie, to sú hormóny šťastia). Povedzte ako zásadne pomohol Matovič and company Slovensku? Okrem opičiek, ktoré ale nič zásadné neriešili? S čím prevratným prišiel? V odpovedi na túto otázku nájdete odpoveď, o čom to celé je.

Neviem, či môže existovať ešte niečo horšie, ako tento doslova idiotský projekt jednej narcistickej osoby. Ak sa tieto tváre dostanú do parlamentu, každý sám za seba, každý so "svojim programom", bude to dokonalý chaos. Práve ma napadla taká maličkosť. Keďže idú ako stádo divých koní, tak na to, ako zistiť kto je ten pravý makový, bolo by treba prečítať si 150 volebných programov. Lebo predpokladám, že každý by mal mať nejaký program. Či nie, Igorko? Alebo idete len tak ako tlupa vandrákov? Každý len tak, čo si náhodou teraz myslí? Desím sa, že by ste mali možnosť zasiahnuť do fungovania štátu.

Preto ja osobne varujem pred matovičovcami. Ruky preč!

Nezmyselná lojalita

8. prosince 2011 v 17:09 | boris kacani
Občas zvyknem hútať nad tým, čo motivuje ľudí voliť toho, či onoho herca, alebo tú, či onú politickú stranu. Potom sa mi myšlienky uberajú aj do sfér, priamo s tým súvisiacich. Napríklad voličov pocit akejsi lojality. Podľa mňa úplne zbytočnej, nezmyselnej a navyše často kontraproduktívnej, deformujúcej politickú scénu.

Pri mojich úvahách, ktoré opieram o skúsenosti z debát, názorov a počúvania, som prišiel na jednu zaujímavú vec. Existuje a funguje akási nezmyselná lojalita medzi voličmi k ich líblingom. Samozrejme nie u každého, ale tento jav je pomerne častý a rozšírený. Je to zaujímavý fenomén z viacerých dôvodov. Prirodzene pre politika niet ideálnejšieho priaznivca, ako lojálny, ktorý mu všetko odpustí, ktorý privrie oči aj nad nejakou tou prasačinkou. Preto chytrí politici využívajú všetky možné demagogické techniky, klamstvo, zahmlievanie, verbálne aj nonverbálne signály, len aby si takéhoto voliča udržali a aby ich bolo čo najviac.

Na voliča má úžasný vplyv, ak má pocit, že svojho politika osobne pozná. Tým sa automaticky vytvára emočná väzba a pocit dôležitosti. Ksichty politikov sú verejne známe, možno ich počuť v debatách, alebo iných príležitostiach, možno sa s nimi stotožňovať. Preto sa v človeku vytvára falošná predstava, že sa s nimi takmer osobne pozná. Ak si ešte navyše politik odklikne dotyčného ako frienda na fejsbúku, tak volič je v siedmom nebi a už si je vlastne istý, že sa spolu kamošia.

Je to veľmi účinný nástroj a samozrejme všetci politici, ktorí majú aspoň elementárne znalosti z účinnej propagandy ho využívajú. Volič nadobudne pocit, že svojimi infantilnými komentármi pod nejakým jednoduchým výrokom politika sa stáva spoluautorom jeho myšlienok a myslí si, že politik si to so záujmom číta a zamýšľa sa nad tým. Čo je vo väčšine prípadov úplná blbosť, politikov najmä z množiny tých ostrieľaných kmínov, čo tam hore máme , vôbec nezaujíma, čo si myslí Fero z Hornej Dolnej (nič proti Ferom, to som si len tak vymyslel). Jeho cieľom nie je nič iné, iba to, aby Fera presvedčil, že sa o neho zaujíma a zamýšľa sa nad jeho názormi. A Fero sa veľmi rád presvedčiť nechá.

Ďalším aspektom je, že človek má už asi v natureli, že si myslí, že sa nezvykne mýliť. Každý má nejaký motív, prečo volí toho, či onoho. Niekto chce biznis, niekto teplý flek, niekto volí menšie zlo, niekto je presvedčený, že tie, či oné hviezdy politického neba sú fajn. Ak sa sekne, tak si to aj tak za žiadnu cenu neprizná, lebo by vyzeral ako blb. Donekonečna bude obhajovať svoju voľbu, najčastejšie argumentmi, že však iní sú ešte väčší hajzlíci.

Signifikantným znakom voliča je, že nečíta programy strán. Riadi sa emóciami. Nie rozumom. Zistil som, že aj výzor politika zohráva mimoriadne dôležitú úlohu. Dúfam, že nežnejšie pohlavie mi odpustí, ale moje skúsenosti mi vravia, že práve u neho zohráva výzor osoby významnú úlohu. Stačí byť trochu šarmantným manekýnom s televíznym úsmevom a porcelánovými zúbkami, a nebude ani veľmi prekážať, že ukradnem nejakú miliardičku. Na mužské pohlavie účinkuje vzhľad a výzor politika taktiež. Intelektuálne typy nie sú práve v kurze. Skôr imponujú akési neohrabané, hranaté osoby, občas búchajúce po stole (veď taký má chlap byť, či?), občas hučiace ako piliňák, občas nadávajúce ako srbský zbojník, skrátka dôležité je to, aby spĺňali predstavu Slováka o takom riadnom írečitom slovenskom chlapákovi. Potom môže aj klamať a kradnúť (veď to robí aj tak väčšina z nás, keď má príležitosť), ponižovať ostatných, škodiť a robiť zle. Takému sa odpúšťa jedna radosť...

Dostávam sa však k podstate, prečo vôbec píšem tento článok. Chcem každému, kto si môj článok prečíta, niečo odkázať.

Po prvé. Nie je žiadna hanba, ak sa pomýlite a volili ste zle, alebo vás "vaša" strana fatálne sklamala. To sa stalo asi každému. Sú situácie a momenty, kedy sa nechá človek oblbnúť a nedokáže rozpoznať podstatu veci. To naozaj nie je žiadna hanba. Horšie je, nepriznať si to. Nie je nutné každému to vešať na nos, stačí si povedať sám sebe "nič to, bol som vôl, poučil som sa, nabudúce sa pokúsim lepšie zvažovať a viac myslieť".

Po druhé a tu je to najdôležitejšie posolstvo. Je úplný nezmysel pociťovať akúkoľvek lojalitu k politickým stranám. Mať citové väzby na figúrky, reprezentujúce nejaké strany. Oni nemajú žiadne väzby na vás, ste im hlboko ukradnutí a keď môžu, štípnu vám aj žobrácku palicu a následne s nacvičeným holyvúdskym úsmevom vás v televízii ponížia nejakou stupídnou replikou, že všetko bolo v súlade so zákonom.

Samozrejme asi najdôležitejšie na všetkom je, nepodľahnúť hlúpej propagande a vedieť vytriediť plevel od zrna. Teda to, čo je naozaj dôležité. Treba si uvedomiť, že mafia a kmíni už svojou podstatou musia útočiť na každého, kto sa im pletie do biznisu, kto by nebodaj bol tak drzý, že by politiku chcel vykonávať čestne, bez kradnutia. Preto útoky na takých boli, sú a aj budú. Je to na inteligencii každého jedného, aby dokázal rozlíšiť, čo je podstatné a čo nie. Na tých, ktorí by mohli robiť škodnú v zabehnutom biznise sa potom vytiahnu akékoľvek špinavosti, pod heslom: účel svätí prostriedky. V tej chvíli sa všetci unisono dotknutí zomknú do jedného šíku a ako jednoliata kohorta bojovníkov sa so zvlčilou divokosťou vrhnú na obeť, za účelom jej likvidácie.

Keď sa mám ja osobne priznať, som politický prebehlík a vôbec sa za to nehanbím. Dokonca aj Mečiara som kedysi volil, jednoducho ma dokázal oklamať, ale predpokladám, že to väčšinu z nás. Nemám s tým však žiaden problém, verejne to povedať. Potom som bol voličom SDKÚ, lebo v tej dobe som nevidel nikoho lepšieho, nakoniec boli jediní, ktorí mali výsledky a dodnes im patrí moja vďaka, že Slovensko vytiahli z tej hnusnej žumpy, čo zostala po mečiarovom kobercovom nálete komunistických, mafiánskych a eštebáckych kmínov.

Dnes je však pre mňa SDKÚ jednoducho nevoliteľná strana. A zase nemám najmenší problém to verejne povedať, nemám najmenší problém s nejakou lojalitou. Tak ako ja konkrétne som od nich nič nedostal (dokonca po ich nástupe mi takmer zničili biznis, lebo v istých firmách samozrejme ihneď vymenili ľudí, ktorí si okamžite dotiahli svoje "kone"), nedostali ste ani vy od nich nič (myslím teraz len tie masy voličov). Je to presne naopak, dostali len oni odo mňa, a to môj hlas, možnosť narábať s mojimi daňami, tak im absolútne nič nedlžím! A znovu, je to presne naopak, oni dlžia niečo mne a všetkým tým, ktorí ich volili! Ak kradli, ok, ja som to aj čakal, nakoniec nalejme si čistého vínka, žiadni svätci to nikdy neboli. Očakával som však, že budú kradnúť svetelné roky menej ako Róbertkovia, čo sa aj v konečnom dôsledku bolo tak. Ale to, že odstrelili Radičovú, vliezli do jednej postele s Róbertkami, rozbili koalíciu a vládu (tu sa rozchádzam s viacerými v názore, ale zoberiem v úvahu fakty, tak môj názor je jednoznačný), tak to im neodpustím nikdy. Lebo na to som im ja osobne mandát nedal!

Ja to vidím tak, že oni pošpinili a zneužili môj hlas. Váš (ktorí ste ich volili) taktiež. Kvôli kšeftom a mocenským hrám ma opľuli, znevážili moju prácu, ktorú som navyše a grátis pre nich vykonával, keď som vypisoval moje články ešte na smečku. Takže good bye SDKÚ.

Aby to však bolo jasné, absolútne najviac infantilne lojálnych voličov majú Róbertkovia, to je priam neuveriteľné a nepochopiteľné. Majstri demagógie zo Súmračnej ovládajú svoju masu obdivovateľov zázračným spôsobom. Iste, v každej krajine sa nájdu nejaké percentá, ktoré podľahnú takýmto technikám oblbovania, ale v žiadnej to nie je tak veľa. Najmä ak je toľko dôkazov o zločinoch, ktoré napáchali a aj páchajú. Inak toto ma škrie úplne najviac zo všetkého. Je to v našich rukách, každý má podľa učebnice biológie nejaký mozog a napriek tomu sme schopní vložiť svoj osud do rúk vlastnému hrobárovi.

Záverom ešte raz. Priatelia, akákoľvek lojalita k strane, k politikovi je smiešna a hlúpa. Nie vy dlžíte niečo politikom, je to naopak. Oni dlžia nám. A veľa, veľmi veľa. Dlžia vám svoj komfortný život vo svetle reflektorov, prístup k úžasnému biznisu, svoj životný štandard. Preto nevoľte žiadne prasce, hyeny a volov (živočíšnej ríši sa týmto ospravedlňujem). Bez akéhokoľvek pocitu viny, či zrady, voľte s kľudným svedomím toho, alebo tých, ktorí neklamali, nekradli, nezneužívali moc, aj keď možno nie všetko im vyšlo, nie so všetkým súhlasíte. Skúsme objaviť zrno v tom obrovskom množstve plevelu.

P.S. Robím posledné korektúry v článku a práve aktuálne zisťujem, že Fico, Dzurinda, Bugár a Fígeľ odmietli podporiť návrh zákona na zrušenie imunity poslancov, aby bol vôbec prerokovaný, aj keď poslední traja zo zoznamu ho svojimi podpismi pôvodne nielenže podporili, ale dokonca aj sľúbili, že bude na rade ihneď po schválení rozpočtu. Gratulujem. Takže aj tu možno rozoznať kto je plevel a kto zrno... To je aj o tom, čo vám títo pajáci tárajú na fejsbúku a ako ich v skutočnosti zaujíma to, čo chcete vy... Ani som poriadne nedopísal, a je tu pekný príklad toho, čo som chcel povedať...

Kamže letíš bocian Kristián?

6. prosince 2011 v 15:16 | boris kacani
Vedia to zase šikovne "vysvetliť". Ako keby to jediné a najdôležitejšie pre Slovensko bolo obsiahnuté v slovíčku jednota a stabilita vlády. Toto bola a aj je jedna z mantier Róbertkov, ktorými neustále šibrinkujú. Už to prevzali aj tí, ktorí idú dušu upísať Diablovi. A mne naskakuje husia koža, kde sme sa to dostali.

Hovorím o neodolateľnej túžbe najmä KDH a jeho 15.900 členov, obcovať v koalícii s Róbertkami. A kádéhácki rétori začali používať po vzore gumených Róbertkov termíny stabilita a jednota vo veľkom. A prieskumy verejnej mienky vravia, že 56% ich voličov si to želá. Ešte desivejšie je to, že 37% voličov SDKÚ si to želá tiež. Začínam mať mimoriadne blbý pocit, že som bol voličom SDKÚ...

Znamená to, že sa ide legitimizovať lúpežnícke besnenie súdruhov zo Súmračnej? To je naozaj tlak tých desiatok tisíc členov tých strán a patologická túžba po nejakom fleku tak ohlušujúca, že sa Robkom podlizujúce strany stávajú prostitútky bez poslednej štipky sebareflexie a morálky? Predstavte si, že nejaký váš známy vám ukradne auto, zistí si PIN kód na kartu a vybieli vám účet, ukradne všetky cennosti z bytu. Keď ho s tým konfrontujete, začne sa vám rehliť do tváre, vytiahne graf, na ktorom vás chce presvedčiť, že vám vybavil, že platíte o 90% menej za plyn a ešte sa vám vyšpiní pred dvere na rohožku. Drzo, s úsmevom. A vy by ste takéhoto ksichta zobrali k sebe do podnájmu s vysvetlením, že možno to nebude až také zlé, možno sa trochu polepší a je to určite viac super, ako bývalý podnájomník, ktorí síce trochu pindal, dokonca vás upozorňoval na toho kmína, ale nič neukradol, nič nezničil a hlavne platilo, na čom ste sa dohodli? Lebo presne takto mi to pripadá. Ako poslať dieťa na stanovačku s patologicky nevyliečiteľným pedofilom a veriť, že sa vráti bez ujmy.

Z úst politických špičiek počúvame ako jedinú a najdôležitejšiu doktrínu, ktorá zachráni Slovensko, stabilita. Nuž mali sme tu stabilitu. Stabilitu, ktorú bola vytvorená troma kmínmi, ktorých spájalo jedno neroztrhnuteľné puto. Lúpiť, korumpovať a hodovať na štátnom. Bola to dojemná stabilita a jednota, všetci sťa by ich jedna mater mala. A výsledok? Hotová katastrofa. Ale bola stabilita, o tom potom. A čo sme z nej mali? Vyrabovaný štát, medzinárodnú hanbu, žaloby a experta na narkomafiu v čele justičného aparátu. Čistá fantázia.

Priatelia, ktorí túžite po Róbertkoch. Spamätajte sa. Ak nie ste nacucnutí na KDH, či SDKÚ, tak takéto spojenie skončí katastrofou. Neviem, ešte vám stále nedošlo o čo tu ide? Že Róbertkovia inak nemôžu? Veď ten spolok je postavený na klamstve, demagógii, zločinných praktikách! Veď tí ctihodní páni, ktorí im zvierajú gule pevne vo zveráku im nedovolia fungovať normálne, ani keby čisto náhodou chceli! Strana bez jedinej charakternej osoby, ktorá by čo i len jeden raz bola zhnusená z tých svinstiev, strana vedená bývalým komunistom, ktorý kryl všetky miliardové krádeže! Od tohto očakávate nejakú obrodu a samoreflexiu? Veď neprišla ani po voľbách, naopak! Oni si to všetko obhajujú! To si fakt naivne myslíte, že to bude inak?

Neviem nakoľko manekýni z KDH klesli, ale sú možné dva scenáre. Prvý bude ten, že ak vlezú so Smerom pod jednu perinu, tak sa tá "stabilita" bleskove rozpadne, lebo lúpežnícke nájazdy Róbertkov budú prisilné kakavko aj na kádéhackych kmínov (a majú ich tam tiež požehnane), alebo zapadnú do kolektívu, ale to bude znamenať ich definitívny koniec. Aj keď ich voliči v takom hojnom počte túžia po Smere, neverím, že by tolerovali až taký hardcore, aký by nastal a pravdepodobne aj nastane.

Teraz ma napadlo, spomínate si na ten bilbord pred voľbami, z dielne kádéháckych kreatívcov, že kto volí Fica, volí Mečiara a Slotu? Na osvieženie, tu je obrázok.
Ak by som na to mal peniaze, tak vyrobím veľmi podobný. Len ten červený text by znel: Kto volí KDH, volí Fica!

Priatelia, uberá sa to veľmi nebezpečným Smerom. Ak SaS nebude mať veľmi dobrý volebný výsledok, môžeme to tu zase na pár rokov zabaliť. Ten, kto je schopný spojiť sa so zlodejmi, komunistami a neschopnými figúrkami, asi nebude mať vnútorne od nich veľmi ďaleko. Vždy som šípil, že s tou stranou nie je niečo v poriadku. Dnes mám istotu.


O čom by som písal, ale nebudem

1. prosince 2011 v 15:33 | bk
Nastal zlatý vek pre všetkých, ktorí sa radi odbavujú vypisovaním a mudrovaním o politike. Toľko tém, prúserov a rôznych udalostí pokope už dávno nebolo. Rozpíšem článok, kým ho dopíšem, už je tu nový škandál. Ako na bežiacom páse.

Chcel som napísať a priliať olej do ohňa o súdruhoch odborároch vedených neúspešným politikom Kollárom. O tom, ako mám pocit, že vedome chce svojim kolegom uškodiť. O tom, že on samozrejme výpoveď nepodal, veď fachčí v súkromnom sektore. O tom, ako mu leží na srdci zdravotníctvo a "systémovými" opatreniami spočívajúcimi v navýšení platov o 30.000 až 40.000 korún ho mieni zachrániť pred babráckymi politikmi. O tom, ako za vlády Róbertkov, keď sa štátna sýpka plnila ako v najúrodnejších rokoch a na druhej strane ju rovnako rýchlo vyprázdňovali pažravé a hladné zoskupenia ovládajúce korporáciu na Súmračnej, tak vtedy bol zalezený ako skunk v nore a všetko bolo čeče. O tom, že dotácia od Róbertkov pre manželku súdruha odborára určite nebola dôvodom jeho spokojnosti so stavom zdravotníctva v dobe vlády hviezdy slovenského politického neba.... Ale o tom nebudem písať, veď už napísali iní...

Chcel som písať o tom, že ďalší súdruh, sťa by člen organizácie Smer, excelentný lingvistik a rétor, ktorý si len občas spletie Lisabon s Libanonom, čo len podčiarkuje jeho bodrý duševný stav, v súčasnosti akousi neuveriteľnou náhodou zastávajúci funkciu prezidenta tejto komickej karpatskej krajiny, považuje za terciárne (jeho vlastné slová) vymenovať generálneho prokurátora. Čo to slovíčko vypustené z úst nášho skvelého rétora znamená netuším, existuje terciárne vzdelávanie, alebo existujú napríklad terciárne halogénalkány, ale nemám šajnu, čo má toto spoločné s dôležitosťou vymenovania generálneho prokurátora. Možno však môj jednoduchý sedliacky rozum nemá šancu pochopiť brilantného mysliteľa obývajúceho prezidentský palác. Ale o tom nebudem písať, veď už písali iní...

Mal som chuť písať o tunelovaní ŠHR, o sitkách, cukre a vykurovacom oleji. O tom, ako možno úžasne šikovno obísť elektronické aukcie, o tom, akou neuveriteľnou kreativitou oplýva Slovák práve vtedy, ak potrebuje vymozgovať, ako vybabrať so systémom a ulúpiť nejakú špinku. Ale o tom nebudem teraz písať...

O Ľubovi Galkovi a jeho bleskovom zostrelení som už písal, lenže je toho ešte toľko, čo by sa žiadalo spomenúť. Dalo by sa písať nekonečne o tom, prečo sa tri koaličné strany spriahli a spolu s Róbertkami zosnovali podlú konšpiráciu, aby sa zbavili premiérky a SaS. Alebo o tom, že kecy o eurovale boli len kecy. Nič nepomohlo a krajiny v srabe sú v ešte väčšom. O tom, že Sulík mal pravdu. Ale zaujíma to dnes vôbec niekoho?

A presne o to ide. Zaujíma dnes niekoho, napríklad najmä kádéhákov, že hlas podobný Ficovi zosnoval paralelné účtovníctvo, v ktorom prepieral možno aj stovky miliónov korún? Skôr nie, lebo ako sme mohli vidieť, zásnuby do ďalšej koalície už prebehli. Preto o tom ani nebudem písať.

Koho zaujíma, že ešte aj tá trochu normálnejšia časť politického neba sa spolčila ako svorky hyén, aby efektívnejšie uštvali svoju korisť a začali hrýzť a kopať do tých, ktorí nie sú namočení v žiadnom svinstve, lúpeži a podvode? No, možno niekoho to zaujíma, ale mám pocit, že pramálo jedincov a preto o tom radšej nebudem písať.

Rád by som popísal viac o Kalim, ktorí je pravdepodobne personálny riaditeľ denníka Pravda. Odborne sa tomu vraví predseda výboru pre ľudské zdroje. Vďaka Kalimu sme mali možnosť aspoň trošíčku nahliadnuť do zákulisia konšpiratívnych a diverzných akcií, ktoré spriadajú spoločne novinári a politici. Tí novinári, ktorých podľa premiérky nie je možné odpočúvať ani legálne. Lenže našťastie pre Kaliho udalosti okolo lekárov úplne prevalcovali túto tému a už to asi veľa ľudí ani nezaujíma, preto o tom nebudem písať.

Mohol by som písať o tom, že Brusel práve stopol Slovensku 5 miliónov eur, pre tých, ktorým sa to zdá ako bagateľ, tak je to 150.000.000 korún, za prasačiny so sociálnymi podnikmi, v ktorých zamestnala sociálna teta zopár jedincov. Keďže národom nepohlo ani to, že ho len na jednom kšefte olúpili Róbertkovia o dve miliardy na teplom vzduchu, tak o takejto maličkosti nemá zmysel písať. Vyšetrovanie za super transparentný a super výhodný tender na mýto sa tiež pomaly končí a už teraz je zrejmé, že daňový poplatník zase siahne do vrecka a akosi nevidím túžbu Slovákov vážne vyšľahať súdruha Vážneho mokrým uterákom po hube za ten podvod. Takže o tom radšej nič nenapíšem.

Tých tém, o ktorých by som chcel písať, je príšerne veľa. Ale radšej ich nechám tak. Aby som nevyzeral, že našim ctihodným politikom, mafiám a rôznym parazitom závidím ich podnikateľské úspechy.