Môžete mi napísať na boriskacani@gmail.com

www.suchydom.webnode.sk

Duben 2015

Súdruhovia, prečo?

2. dubna 2015 v 14:51 | bk
Slovenskými médiami a verejnosťou lomcuje neutíchajúci škandál okolo Váhostavu a jeho bosa, ktorého možno zhliadnuť na množstve fotkách so súdruhom docentom Robertom, ktorý s teflónovým ksichtom úplne v pohodičke tliacha, že on poriadne ani nevie, kto to je. A veriacich v socializmus a jeho vodcu na Slovensku to nijako neponižuje. Nakoľko sa už asi 23 rokov pohybujem v podobnom prostredí, tak mi nedá, aby som sa nevyjadril k udalostiam.

Každému, aj laikovi je jasné a zrejmé, že Slovensko bolo a je vyciciavané aj touto firmou, že sa udial obrovský podvod a tunel, priamo pod krídlami Smeru, s.r.o. To snáď nebude nikto spochybňovať. Kvôli nezaplateným peniazom je vraj ohrozených vyše tisíc pracovných miest a existencia množstva menších firiem, ktoré zahučali vďaka tomu, že niekto tuneloval Váhostav, ktorý neplatil. Otázkou by mohlo byť, koľkí majitelia firiem a koľkí zamestnanci volili súdruhov komunistov? Veľmi by ma to zaujímalo.

Viem sa veľmi dobre vžiť do pocitov majiteľov firiem, aj zamestnancov. Mne osobne sa to stalo tiež. Bola taká firma že Epox, ktorej som dodával dosť dlho materiály na priemyselné podlahy. S majiteľom som sa skamarátil, nejakú dobu to fungovalo. Následne kde tu niečo nezaplatené a postupne sa to zvyšovalo. Samo sebou, že som s týpkom o probléme, že nejako sa mu zhoršila platobná disciplína, intenzívne rokoval. Bol v tom dosť šikovný, vždy si vymyslel nejaký dôvod, prečo sa nedalo, čo sa udialo, na čo musel urgentne použiť peniaze a ubezpečoval ma, že sa nemusím obávať, všetko bude OK. Istú dobu sa mu to aj darilo, nejako som odmietal veriť, že by bol schopný podraziť ma.

Dlhy sa zbierali a ja som sa nakoniec po istej dobe sekol a povedal som koniec, ak chceš ešte materiál, len platba vopred. Aby som to nenaťahoval, skončilo to tak, že feši normálne skrachoval, rýchlo predal firmu nejakej obskúrnej figúrke, ktorú nikto už nikdy nenašiel a on s pokojným úsmevom zmizol. Len pre úplnosť, nebol som sám, komu dlžil, tých firiem bolo podstatne viac. Čiže suma sumárum, nezaplatil mi cez 5.000.000 korún. To sa dialo v rokoch 2004 - 2005. Táto suma ma prakticky zlikvidovala a dodnes sa z toho neviem spamätať.

Bol som v obdobnej situácii, ako firmy okolo Váhostavu. Avšak! Ak mám byť na niečo nasraný, tak len seba. Že som bol tak blbý, že som príliš dôveroval a vo vidine zisku som riskoval až tak, že som padol na hubu. Áno, podnikanie je riziko. Ak dodávam pre niekoho niečo, kto začne neplatiť, kto má imidž notorického neplatiča, tak buď do kšeftu nejdem, alebo si dám zaplatiť vopred, alebo idem do vedomého rizika, že môžem zhorieť ako fakľa. A Váhostav bol už dlho známy tým, že neplatí.

Veľmi dobre viem, ako je málo roboty a ako sa menšie firmy bijú, aby dostali od väčších nejakú omrvinku na prežitie. Dokonca som presvedčený, že v prípade Váhostavu na to, aby mohli subdodávatelia pre nich robiť, museli ísť s cenou na doraz a ešte v iks prípadoch museli mať nejaké kamarádšafty v Smere, alebo vo Váhostave a museli dávať vratku! Choré, však? Ono sa samozrejme nikto nikdy s tým neprizná, ale kto vo fachu robí, vie o čom točím...

Nech to znie akokoľvek surovo a bezcitne, akékoľvek čo i len v teoretickej rovine kompenzácie štátu za Váhostav považujem za choré, neprípustné a zvrhlé. Je to tragédia, je to hanba, je to šialené, čo sa tu udialo, ale problém je v prvom rade v desivo skorumpovanej spoločnosti, skorumpovanej najmä mafiánskymi praktikami socialistov! Za to, že pomaly polovica národa volí prasce, komunistov, eštebákov a ich poskokov, tak zato sa má daňový poplatník skladať na ich prúsery? A čo všetci ostatní?

Tisíce podnikateľov takto zahučali. Prečo by potom nemal pomôcť štát aj im? Spomínam si na moje prvé roky blogovania, keď som šil ako utrhnutý z reťaze do korupcie a deformovaného trhu. Málokto si na to spomenie, ale ja áno. Vysvetľoval som to polopate ako malým deťom. Skorumpované podnikateľské prostredie je smrť! Ono je to u nás tak skorumpované, že skoro každá firma, ktorá dodáva veľkým, prípadne štátu, úplne akceptovala podmienky a berie sa to ako samozrejmosť, že bez vratky nie je biznis. Je to doslova univerzálne a všadeprítomné.

Priatelia, my všetci sme súčasťou tohto obludného systému, akceptovali sme ho a prispôsobili sme sa mu. Pokiaľ to sype, systém fičí a vyvolení generujú gigantické zisky, tak každý drží hubu ako voš pod chrastou. Ak sa prejavia signifikantné znaky skorumpovaného prostredia, teda že sa niečo zosype a zrúti, zrazu je humbuk. Ale za to, ako to funguje, sme zodpovední skoro všetci. Firmy, ktoré dávajú vratky (ono je to univerzálna výhovorka, že keď nedám ja, tak dá iný, čiže nič iné mi aj tak nezostáva), tí ktorí ten systém nastavili a parazitujú na ňom a všetci tí, ktorí volia a umožňujú kriminálnym politickým stranám vládnuť!

Myslíte, že by bolo možné dohodnúť sa naprieč podnikateľskými subjektmi, že od zajtra ideme všetci férovo a jednoducho nikto nedá vratku? Ako rýchlo by sa vyčistil trh! Ale na to zabudnite. To skôr bude na diskotéke Talibanu dámska volenka. Alebo že by bolo možné, aby sa všetci subdodávatelia dohodli, že jednoducho nedodajú Váhostavu už ani zrnko piesku, neodrobia ani hodinu práce? Za pár týždňov by to Váhostav vygumovalo z mapy firiem. Avšak to sa neudeje, vždy sa nájde dostatok firiem, ktorých vidina roboty a zisku zaslepí natoľko, že budú ochotní to risknúť. Je to aj preto, lebo je tu akútny nedostatok roboty.

Korupciou zdeformované podnikateľské prostredie najmä v oblasti stavebníctva pácha neuveriteľné škody. Je to vlastne filter, ktorý likviduje každého poctivca. Viete koľko krát som na vlastnej koži zažil úplne groteskné situácie, keď pre štát (mesto, župu, inštitúciu) vykonávali stavebné práce kadejakí tupci a nímandi? Ktorí vznikli týždeň pred zadaním zákazky? Ktorí nemali šajnu o stavebníctve? Len preto, že nejaký bratranec , alebo iný kámo zrazu rozhodoval o miliónoch určených na nejakú výstavbu, či rekonštrukciu a upytlíkovala sa firma, ktorá tie peniaze vycucne, násobne predraženým projektom, tým motajúcim sa robotníkom podhodia nejakú almužnu a zvyšok sa podelí patričným pomerom. Koľko krát sa mi chcelo plakať, keď som videl, čo sa na stavbách stvára, ako zle sú veci vykonané, keď som vedel, že toto a hento o malú chvíľu bude znova pokazené a oprava bude stáť ďalšie a ďalšie peniaze. A ten, kto chce byť poctivý, môže sa ísť pásť.

Nezmyselné cucanie peňazí funguje aj v projekcii. Zažil som úplne nezmyselné projekty, v ktorých boli navrhnuté úplne nezmyselné materiály, na ktorých dodávku boli vybrané vopred určené firmy. A napríklad pri takej diaľnici to nie sú maličkosti. O nezmyselnej povrchovej úprave betónových zvodidiel na estakáde Považská Bystrica epocemom som v minulosti už písal. A tak ďalej, a tak ďalej priatelia. Ak by som sa rozbehol, tento článok by bol Never ending story, toľko vecí by som vedel popísať.

Neviem či a kedy sa slovenský skorumpovaný bodrel dá do poriadku. Je to tu tak automatizované a celospoločensky akceptované, že sa bojím, že asi nikdy. Ale myslím si, že by bolo možné aspoň trochu zlepšiť situáciu. Sú k tomu potrebné dve veci. Ako úplne prvé, rozbiť, rozmetať na padrť najväčší prúser tohto štátu. Skorumpovanú a na mafiánskych podnikateľov a politikov prepojenú justíciu, políciu, prokuratúru a tajné služby. Bez toho, aby sa politici a ich nominanti triasli 24 hodín denne, že pôjdu sedieť do basy za korupciu, nezmení sa nič. Nie je žiadnou náhodou, čo boli schopní spraviť ficoidi, aby sa generálnym prokurátorom stal Ficov spolužiak. Boli schopní všetkého, aj pošliapanie ústavy. Tu bolo úplne jasne vidno, ako neskutočne dôležitý je tento konkrétny flek pre banditov, aby boli v klídku a mohli veselo a beztrestne žúrovať na úkor daňových poplatníkov.

A druhá vec je, politici pri moci, u ktorých je najväčšia pravdepodobnosť, že sa nedajú skorumpovať a sami budú čistí. Osobne bez toho, aby som robil niekomu priveľkú propagandu, tak jedinou možnosťou v týchto parametroch je SaS. Aj keď Sulík má také, či onaké tričko, alebo je sympatický, či nie, sú oveľa dôležitejšie atribúty, ako takéto prkotiny. Tu ide naozaj o charakter štátu, o to, či sa dá proces parazitovania podnikateľskej mafie zvrátiť a urobiť Slovensko civilizovanou krajinou, alebo budeme padať do žumpy stále viac a viac. Ak by sa to podarilo, tak bude stále menej a menej pravdepodobné, že budú nastávať prípady ako s Váhostavom, alebo inými.

Ale nevidím to ružovo. Jednoducho moje priority sa nekryjú s prioritami väčšiny tohto komického štátu. Ak sú pre niekoho dôležitejšia téma registrovaných partnerstiev, alebo čo mal kto na sebe, tak prosím, nech sa páči. A týka sa to aj akože pravicových voličov, o ficoidnom stáde teraz taktne radšej pomlčím. Preto sa pripravujem na marazmus aj v nasledujúcej dekáde.