Môžete mi napísať na boriskacani@gmail.com

www.suchydom.webnode.sk

Červen 2016

Som hrdý Slovák

10. června 2016 v 13:24 | bk
Milujem tých festovných patriotov, hrdých a nadržaných Slovákov. Ja som jeden z nich. Som hrdý, ako sa z národa robotníkov, sluhov a kolaborantov stal samostatný, sebavedomý, vzdelaný, prezieravý a múdry národ. Nuž a najviac som asi pyšný na to, na čom som sa vôbec nezaslúžil.

Som hrdý a pyšný na krásy Slovenska, hory, rieky, tiesňavy, doliny. Veľmo ľutujem napríklad Dánov, veď tí ani nemajú byť na čo hrdí. Dánsko je jedna veľká trávnatá lúka, ktorá končí pobrežím a je to. Dánska krajina je asi tak vzrušujúca, ako sledovať zasýchajúcu farbu. Chudáci Dáni, nezávidím im.

Som hrdý na našich športovcov, idem z kože vyskočiť a míňam nehorázne sumy putovaním po svete, nasledujúc naše mimoriadne inteligentne vypadajúce športové hviezdy, aby som sfanatizovaný mohol vyrevovať na partičku milionárov, že makajte vy zmrdi! Keď vyhrajú, tak sa nadujem pýchou ako héliový balón, ožeriem sa ako prasa, niekomu niekde rozbijem držku (poprípade niekto rozbije držku mne) a keď sa inak nedá, tak aspoň oblvem nejakú zastávku MHD. Potom mám ten správny pocit hrdého Slováka, ako som sa zaslúžil o to, že tie naše športové superstar to nandali voľajakým iným.

Pravdaže, sú tu aj iné šikovnosti a "dovednosti" národa slovenského, na ktoré sme všetci unisono pyšní, včítane mňa. Napríklad, minule čítam, že viac Slovákov verí Rusku, ako Amerike. Dobre, trošku idiotská anketa, či prieskum, ale budiž. Som hrdý, že slovenský národ nezabudol na roky prosperity, slobody a príjemnej spoločenskej atmosféry, ktorú sme tu mali pod ruskou vojenskou čižmou. Však tí Rusáci sú vlastne celkom fasa, vôbec nevadí, že Rusko bolo len v 20-tom storočí priamo zapletené do 45-tich vojen. Ani to, že opozičnému politikovi niekto vystrelí mozog z hlavy vedľa Kremľa. Veď ten piadimužík má predsa tú správnu kariéru za sebou, presne tú, ktorú aj náš národ miluje, je odchovaný na materskom mlieku KGB, čiže tie správne predpoklady byť maximálne dôveryhodný. A nechápem tých všetkých ruských susedov, že sú nejakí priposratí a boja sa. Veď ten dôveryhodný mužík neustále zdôrazňuje, že chce svetový mier. Tak čo sa to že boja...?

Som hrdý Slovák, som hrdý na to, že napriek tomu, že minister vnútra mal v roku 2012 analógový svet, svet kešu, kedy sa veci platili, tak ja, malý a mizerný človiečik mám digitálny svet a internetbenking už bezmála 20 rokov. Som hrdý na to, že sa medzi nami nájdu takí excelentní podnikatelia, ktorí si vlastnou hlavou dokážu zarobiť na auto za 60.000.000 korún a zároveň sú "naši". Teda policajného zboru.

Som hrdý na to, že premiér našej krásnej krajiny pracuje v takom utajení, že ho nedokáže vypátrať celý represívny aparát, keď mu treba doručiť predvolanie na súd.

Som hrdý na našich politikov, na to, že si už dlhodobo volíme za šéfa birmovaného komunistu, takého rýdzeho Slováka, ktorý ako zrkadlo Hubblovho teleskopu zosobňuje našu vraj holubičiu povahu a neostýcha sa poriadne tresknúť tou zrobenou dlaňou (aby ste si nemysleli, že vymýšľam, skúste sa zamyslieť, koľko manuálnej práce treba vynaložiť na odbaľovanie alobalu a rátanie kešu) po stole a poriadne opĺzlo vynadať novinárom, alebo len tak hocikomu inému.

Som hrdý aj na nás ostatných Slovákov. Neznášam tie sterilné krajiny, kde je všetko upratané a čisté. Zbožňujem odpad a skládky v prírode, špinu kde len oko dovidí, rozbité cesty, ošarpané budovy, dáva to tu všetko taký rustikálny nádych, tomu nášmu krásnemu Slovensku. Obzvlášť obľubujem príjemnú atmosféru na cestách a som pyšný, že patrím medzi elitu sveta, zákony džungle v premávke platiace pre vyvolených sú určite lepšie, ako to puntičkárske dodržiavanie zákonov v iných krajinách. Milujem príjemných úradníkov, s ktorými sa človek stretáva naprieč našou krásnou krajinou. Som skrátka na to pyšný, čo sme dosiahli.

Som maximálne hrdý na naše zdravotníctvo, ako funguje, koľko tisíc ľudí umrelo (aspoň sme sa zbavili nejakých dôchodcov), ale vlastne teraz ma napadá, či v tom nemá prsty Amerika?

Som hrdý na našu justíciu, na morálne autority, ktoré súdia, niektoré s bohatými skúsenosťami z čias hojnosti a prosperity, z čias, kedy nás strážili bratské vojská Varšavskej zmluvy, ktoré sa nezištne starali o politickú čistotu socialistického proletariátu a nemilosrdne posielali na smrť nepriateľov socializmu. Som hrdý, že nevinní dnes nie sú odsúdení, podozriví manekýni z vrážd, tunelovania, organizovaného zločinu odchádzajú zo súdov so vztýčenou hlavou, usmiati a veselí. Na druhej strane som pyšný na to, ako dokážu súdy zatočiť z bežným pandrlákom, najmä ak niekto samozrejme že neprávom skúša odhaľovať nejakú korupciu, či rozkrádačky v štátnom sektore.

A puknem od pýchy, akú majú Slováci politickú gramotnosť. Slovenský proletariát je tak uvedomelý, že chce a túži po vyšších daniach, vyšších poplatkoch "veškerého" druhu, vyšších odvodoch, stravných lístkoch namiesto kešu, miliarde úradníkov a politikoch, ktorí sa tak uvedomelí, že sa premôžu a v mene prosperity krajiny a v žiadnom prípade kvôli túžbe kradnúť, idú obcovať do koalície s nejakými, o kom dlhé roky, roky rokúce vyhlasujú, že sú to megazlodeji, mafiáni a podvodníci. Takéto megahviezdy politického neba obľubujeme logicky preto, lebo povahovo reprezentujú tú slovenskú holubičiu dušu. Haleluja!

Samozrejme nenačin spomenúť, že konečne sa v zákonodarnom zbore objavili osobnosti spoločenského života, ktoré tam veru dlhodobo chýbali. Náckovia a inseminátor so svojou početnou rodinou. Veľmi správne a prezieravé, zase môžem len konštatovať, že som hrdý na politickú gramotnosť mojich bratov a sestier.

Som hrdý Slovák, som hrdý na to, že máme aj tak bystrých veľkopodnikateľov, že už majú haciendy krížom krážom v Karibiku, ich stroje na peniaze frčia o sto šesť, dokonca aj samotný štát dohliada na to, aby sa nič nestalo a ak sa stane, tak naše súdy to vybavia, veď kadejaká drobná podnikateľská háveď, ktorá len vykorisťuje a preváža sa na Bentlyoch, tak tá to znesie, že nedostane za robotu zaplatené.

Skrátka, urobili sme si tu raj na zemi. Máme sa dobre, korupcia prakticky neexistuje, kradne sa minimálne, v Amerike lynčujú černochov, v Sovietskom zväze, pardón v Rusku je to už úplne ako v Raji, všetci sa správame k sebe milo, závisť a nenávisť sú na Slovensku neznáme pojmy, každý každému dopraje, volíme si tých najsamfasama politikov, ktorí fenomenálne riadia našu krajinu, máme geniálnych podnikateľov, ktorí nosia v ére kešu spred štyroch rokov milióny v kufríkoch, máme extra šikovníkov, ktorí vedia baliť keš do alobalu a šibrinkovať kvérom manželke pred tvárou, máme vysoké dane, vysokú dépehačku, vysoké odvody, poplatky pri registrácii auta, za nenormálne pozerateľnú verejnoprávnu, diaľnicu do Košíc od roku 2010 (inak to bolo ešte v ére kešu a analógového sveta), skvelé zdravotníctvo, skvelé školstvo so spokojnými učiteľmi (kadejakí kazisveti sa vždy nájdu, ktorí budú škodiť a rozvracať republiku), plyn za našej fenomenálnej socialistickej vlády klesol o 95%, a množstvo ďalších výdobytkov.

Môžeme byť na seba právom hrdí a namyslení. Preto vyzývam národ, aby bol na seba hrdý. Je na čo. Ja veru som. Hoci som hrdý národovec, niečo mi uniká, mám pocit, že niečo nie je v poriadku. Len za ten svet neviem prísť na to, že čo.

Štát riadený banditami je chorý. Vždy a bez výnimky

7. června 2016 v 14:49 | bk
V týchto chvíľach prebieha márny proces o odvolanie jedného z najväčších gaunerov v slovenskej politike, podnikateľa s takmer nulovými daňovými priznaniami, ochrancu zlodejov, cynika a klamára, toho času šéfa fízlov. Márny preto, lebo je to jeden z majiteľov smeráckej eseročky a teda je nedotknuteľný. Ale trochu o inom som chcel.

Práve som čítal, že nejaký čas dozadu prichytili naše žabky zelené jedného banditu, kamaráta Robka a Robka (jeden Robko, ten ktorému slovenské súdy nevedia doručiť predvolanie, lebo ho nemôžu nájsť, u neho dokonca aj býva), ako s autom za vyše melón eur popáchal nejaké dopravné priestupky, tak ho odchytili a mal cvaknúť 150 evri. Lenže nie je pán, ako pán. Tento pán trošku potelefonoval a pojazdné žabky zelené ho nakoniec museli pustiť, lebo im prehovoril do duše nejaký zelený boss, že to odchytili iného ctihodného pána a ten je vraj ich a teda zákon sa na neho nevzťahuje. Tak ho žabky prepustili.

To, že mafiáni, zlodeji a vagabundi napojení na zločincov zo Smeru majú imunitu a zaručenú beztrestnosť sme si zvykli a naša jediná nádej je trpezlivo čakať, kým lobotomizovaná slovač precitne a umožní iným tú žumpu vyčistiť. Takže mňa to až tak neprekvapilo. Kto môže ukradnúť 12, či 14 melónov Slovákom a advokáta mu robí sám minister, tak vybaviť nejakých drobných fízlov nie je problém. Iné ma zarazilo.

Je možné, aby bol niekto až tak besne arogantný? Niekto, kto okradne Slovákov o stovky miliónov korún primitívnym spôsobom, tak sa mu zdá oprávnená pokuta 150 evri veľa? Je toto možné? Je možné, aby mohol existovať takýto psychopat? Odhliadnuc od toho, že zlodej a podvodník si kúpi za nakradnuté auto za vyše milión eur? Dá toto za auto, ale 150 eur nedá na pokutu a stojí mu za to obťažovať nejakých policajných bossov, aby tých chudákov malých policajtov vycvičili, že toto je iný pán? Priatelia, zamyslite sa nad tým, to je neskutočné!

Neviem ako popísať takéhoto živočícha. Je mi hlboko ukradnutý, je to len príklad toho, ako vyzerá Slovensko. Presne takto. Tlupa z reťaze utrhnutých primitívov, ktorí kradnú v gigantických sumách, za spoluúčasti vládnych činiteľov, justície, polície a prokuratúry. Avšak namiesto toho, aby sa tíško tešili z nakradnutého, nie! Oni sa ešte arogantne smejú každému do ksichtu a správajú sa ako majitelia krajiny, majitelia polície a justície. Toto je výsledok ostatných rokov vlády organizovanej skupiny zločincov v smere s.r.o.

Je mi to v podstate jedno, lebo asi onedlho končím s touto komickou krajinou, napriek tomu som však presvedčený, že na každú sviňu sa varí voda. To už sme tu mali iných manekýnov, ktorí boli presvedčení, že oni sú nad zákonom, že im sa nemôže nič stať. A po mnohých kápov kadejakých mafií dnes nezostal ani ten vystrelený mozog na obrubníku. Alebo pekne krásne robia nevesty potetovanému recidivistovi v príjemnom nápravnovýchovnom zariadení. Tých majstrov sveta sme tu už mali požehnane. Nie každému sa ušlo, ale raz príde na každého. Naisto.

Kedy? Až sa raz tento národ, v ktorom nikdy nebola najmenšia núdza o kolaborantov, preberie z opice. Že sa to nestane nikdy? Aj to je možné. Ale potom tu budú neustále kadejakí Robkovia, zločinci a zlodeji a mafiáni budú behať po slobode a ešte aj terorizovať represívny aparát, nebude žiadna spravodlivosť, nebude trest a bez trestu nebude prosperita.

Je zaujímavé, že všetci sú neskutočne nasraní na zlodejov. Aj milovníci Robkov a iných superstar slovenského politického neba. Mám však pocit, že sú skôr nasrdení na to, že kradnú iní a nie oni. V opačnom prípade by sme vedeli s tou chamraďou tupou zatočiť. Vo voľbách, kedy je tá jediná šanca. Po voľbách môžeme už len bezmocne škrípať zubami. Nad tým, akí sme blbí.

Som si istý, ak dôjde doba, že padne táto skorumpovaná háveď, tak sa celá dnešná mafiánska zberba rozuteká ako šváby pred svetlom a zaplavia ako migranti karibské oblasti, ktoré nevydávajú zločincov. S tým rozdielom, že budú tučno zahojení. Na čo sa im poskladal slovenský proletariát. Ktorý ich ešte aj dnes zbožňuje. Chorá krajina. A PROFIBÚDE želám veľa šťastia. A chytrákom aj naďalej presvedčenie, že Béla Ungar je fasa chlapík.